VIDEO: Vianoce ako v rozprávke. Stromček visel zo stropu, darčeky boli len symbolické

Vianočný čas bol u našich predkov spojený s magickou atmosférou, v ktorej sa miešali staré pohanské zvyky s kresťanskými.

„Pre návštevníkov sme pripravili vianočnú výstavu, v ktorej sa prenesú približne na začiatok 20. storočia, konkrétne do jedného z priestorov gazdovskej chalupy – prednej izby,“ uviedla počas výstavy kurátorka etnologických zbierok Lívia Oršulová.

Videoreportáž: Vianoce na dedine. Zdroj: Stanislav Vavro

Podľa etnologičky izba bývala zariadená nábytkom, keramikou, maľbami na skle, obrazmi svätcov, sakrálnymi predmetmi, rodinnými fotografiami, textíliami a ďalšími úžitkovými či dekoratívnymi predmetmi.

„Cielene sme v nej vyčlenili priestor so stolom, lavicami, stoličkami a sakrálnymi predmetmi – takzvaný kultový kút – miesto každodenného stretávania sa rodiny pri stolovaní, modlení a vykonávaní významných životných aj výročných obradov,“ vysvetlila autorka výstavy.

Podľa nej v predkresťanskom období ľudia verili v posmrtný život duše, ktorú je potrebné pravidelne kŕmiť. Kúty boli miestom, kde sa „hádzali“ orechy symbolizujúce potravu pre duše zosnulých predkov domu alebo rodu, ktorí sa schádzali do príbytkov počas výročných sviatkov a zdržiavali sa práve v rohoch prednej izby.

Vianoce na hornej Nitre v rodine Oršulových v súčasnosti. Zdroj: Stanislav Vavro

„Stôl umiestnený v posvätnom kúte zohrával dôležitú úlohu v ľudovej obradovosti. Tu sa prerokúvali všetky rodinné či právne záležitosti, uskladňoval chlieb – dar Boží a svätená voda,“ priblížila Oršulová.

Na štedrovečernom stole nesmel chýbať peceň chleba a koláče, ktoré gazdiná pripravovala čerstvé od skorého rána. Nachádzala sa tu aj sviečka predstavujúca večné svetlo, modlitebná knižka či tanier pre duše zomretých predkov.

„Pod štedrovečerným stolom bývali umiestnené pracovné nástroje, s ktorými sa na hospodárstve vykonávali najdôležitejšie práce – sekera, motyka, rýľ, kladivo, hoblík a mnohé iné,“ doplnila kurátorka.

Ako ďalej uviedla, takto uložené nástroje mali aj naďalej zabezpečiť dobré pracovné výsledky gazdov a remeselníkov, spolu so silou a „železným“ zdravím pre tých, čo sedeli okolo stola.

„Zdravie a súdržnosť rodiny symbolizovala aj reťaz obkrútená okolo nôh stola, uzamknutá zámkou. Všetci členovia rodiny mali na nej položené nohy. Verili, že opäť o rok sa stretnú v rovnakom zložení a nič ich počas roka nerozdelí,“ vyjadrila sa autorka projektu.

Zväzok slamy uložený pod sviatočným stolom súvisel s minulou aj budúcou úrodou. Podľa kresťanského výkladu pripomínal narodenie Ježiška na slame v maštali.

„Všetky plodiny a predmety, ktoré sa nachádzali na štedrovečernom stole, popri ňom, pod ním alebo zavesené nad ním, nadobúdali magický a rituálny význam,“ uzavrela Oršulová.

Výstava Vianoce na dedine
v Hornonitrianskom múzeu v Prievidzi. Foto: Stanislav Vavro Na štedrovečernom stole nesmel chýbať peceň chleba – „dar Boží“.
Foto: Stanislav Vavro Darčeky boli kedysi len symbolické
a Vianoce oveľa viac duchovné.
Foto: Stanislav Vavro Domáce betlehemy sa ešte v predvianočnom čase umiestňovali do kultového kúta izby. Foto: Stanislav Vavro