Na Čierny vrch vyšliapli stovky ľudí. Čarovné výhľady boli tou najväčšou odmenou

Čo ťa zlákalo na Štefanský výstup? Vieme, že takmer každý víkend čelíš rôznym bežeckým aj nebežeckým ponukám.

Štefanský výstup je už tradíciou a môžem povedať, že mojou srdcovou záležitosťou. S priateľmi sa ho snažíme vždy absolvovať, či už bežecky alebo turisticky. Tento výstup sa teší veľkej obľube rovnako ako tradičný výstup na Suchý vrch (1 027,8 m n. m.) v novembri a Silvestrovský výstup na Rokoš (1 009,9 m n. m.) v posledný deň kalendárneho roka. Tieto KST akcie sú turistickou fiestou v našich krásnych Nitrických vrchoch, ktoré sú geomorfologickým podcelkom Strážovských vrchov.

So svojím štvornohým miláčikom rada absolvuješ sólo výbehy. S kým si tentoraz absolvovala ďalšiu bežeckú výzvu?

Najradšej sa túlam prírodou s naším rodinným štvornohým miláčikom Nussym, ktorý je jedným z odchovancov OZ Bánovskí chlpáči. Vždy som túžila po psovi, ktorý mi bude sparring partnerom na dlhšie behy a snívala som o maďarskej vyžle. Osud to však zariadil inak a lepšie nemohol.

Nussy si nás vybral za svoju rodinu. Keďže je pravdepodobne krížencom austrálskej kelpie a border kólie, jeho genetická predispozícia ho predurčuje na dlhé vytrvalostné behy. Preto nechýba takmer na žiadnej mojej bežeckej či turistickej potulke v prírode. Výbeh na Čierny vrch sme si vychutnali s dvoma Katkami (Katka Miksová, Katka Diková), ktoré sú nielen skvelé bánovské bežkyne, no aj úžasné žienky a kamarátky.

Môžeš nám popísať turistickú trasu?

Vyštartovali sme o 7:55 od senníka nad bývalou pálenicou v Kšinnej. Zvolili sme si dlhšiu trasu po zvážnici, aby sme sa vyhli davom turistov, ktorí sa zväčša vybrali hore cez chatársku osadu Stavanie po značke. Nakoľko sa stále zotavujem zo zranenia šľachy a svalu, stavili sme na pohodové konverzačné tempo a vychutnávali si vrtochy zimnej prírody, ktorá nám výbeh nedarovala zadarmo. Nakoľko v posledných dňoch napadlo v Kšinnej a okolí viac ako 30 cm snehu, ktorý sa vplyvom prudkého oteplenia veľmi rýchlo topil, chodníkom tiekli litre vody a každý krok znamenal preborenie vrchnej vrstvy snehu do potôčika vody tečúcej pod ním. Ideálne podmienky na previerku hlavy aj kondície. Výbeh na Čierny vrch meral 10,9 km (650 výškových metrov) a trval 1 hodinu a 48 minút, teda žiadne rekordy sa v daných podmienkach nekonali. Odmenou nám bolo slnko nad hlavou a čarokrásne pocukrované lesy navôkol. Späť sme sa vrátili po rovnakej trase.

V poslednom čase Ťa často vídavame pri zdolávaní vysokohorských končiarov. Čo Ťa na nich fascinuje a čím Ťa priťahujú?

Vysoké hory odjakživa fascinujú ľudstvo svojou silou, majestátnosťou a nedostupnosťou. Nie som výnimkou. Keďže milujem Tatry, snažím sa v nich spoznávať čo najviac miest. Dostupných bežne, aj tých menej dostupných. Aby som sa čo najviac mohla priblížiť menej dostupným miestam, v posledných rokoch som sa začala venovať okrem behu aj vysokohorskej turistike pod vedením KST Rokoš. Nakoľko však od 15. decembra 2023 vstúpil do platnosti nový návštevný poriadok TANAPu, ktorý sekciu VHT* a jej aktivity výrazne obmedzuje, uvidím, ako sa zariadim do budúcna. Nikdy nejdem liezť do hôr s túžbou vrch zdolať, no vchádzam do nich s pokorou a tichou prosbou, aby ma prijali a dovolili mi na svoj vrchol vystúpiť. Už sa stalo, že nás počasie a príroda nepustili ďalej, tak sme sa radšej s rešpektom otočili a nebojovali so živlami, ktoré budú mať vždy navrch oproti človeku.

*(VHT je vysokohorská turistika s pohybom v náročnom teréne vo vyšších horských polohách po značených turistických chodníkoch, no pri splnení určitých podmienok aj po neznačených trasách, kde je na takýto pohyb potrebná znalosť nejednej lezeckej a istiacej techniky. VHT trasy vedú napríklad na tatranské štíty alebo po tatranských hrebeňoch. Vyžaduje si dobrú kondíciu, vytrvalosť, schopnosť čítať terén, predvídať nebezpečenstvo, reagovať na zmeny počasia a orientovať sa v horách pomocou práce s mapou alebo GPS a mnoho iného.)

Vieš si spomenúť, koľkokrát si absolvovala výstup na Čierny vrch?

Presný počet naozaj neviem, no výstupy alebo výbehy naň môžem rátať na desiatky.

Súčasťou turistickej občerstvovačky je aj ochutnávka kapustnice a fazuľovice v Hoteli na Háku. Koštovala si? Ak áno, ako ti chutilo a aká tam bola atmosféra?

S veľkým rešpektom som pozerala video pána Ivana Kšiňana a jeho manželky Katky na Štedrý deň, ako v náročnom teréne a v snehu po kolená 3 hodiny vynášali materiál na turistickú šútelicu (tradičná polievka z kyslej kapusty, fazule a s údeninou) do Hotela na Háku, aby ju mohli v deň výstupu od skorého rána variť a ponúknuť uzimeným a hladným turistom. Veľký obdiv, rešpekt a vďačnosť za tento ich počin! Na chate sme sa, samozrejme, zastavili, aby sme pozdravili turistických kamarátov aj manželov Kšiňanovcov, no polievku sme tentoraz neochutnali, keďže nás čakal ešte beh späť do Kšinnej. Rozvoniavala však úžasne a jej vôňu znásobovala priateľská atmosféra a družné debaty turistov, čo sa na chate zišli.

Aké si mala pocity po ďalšom úspešnom zdolaní jedného z najobľúbenejších vrchov v bánovskom regióne?

Radosť a vďačnosť za to, že som zase mohla ísť pobehať s kamarátkami po lese a z príjemných stretnutí priateľov v horách. Čoraz viac si uvedomujem, že zdravie je vzácny dar, bez ktorého by nešlo venovať sa v živote tomu, čo milujeme.

Môžeš nám prezradiť, aké máš novoročné priania?

Novoročné priania nemám. Čitateľom Trenčianskeho Štandardu by som však rada popriala do nového roku pevné zdravie, radosť z času stráveného so svojimi milovanými, schopnosť tešiť sa z každodenných maličkostí a pokoj v duši v každej životnej situácii. Spoločne si zaželajme, aby duch dobra, priateľstva a človečiny vial nielen na horách v spoločnosti priateľov, ale aj v našich všedných dňoch doma, v práci, v celej spoločnosti.