Východné krídlo NATO vraj uvažuje o vylúčení Maďarska zo skupiny B9, píšu britské noviny

NATO Summit in Madrid, Spain Jens Stoltenberg a Viktor Orbán. Foto: Profimedia.sk

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v utorok opäť prisľúbil štátom východného krídla Aliancie plnú podporu v prípade útoku proti nim. Uviedol to po stretnutí s lotyšským prezidentom Edgarsom Rinkevičsom v Rige.

„NATO má sily, zdroje, kapacity a politickú vôľu brániť každého spojenca,“ povedal Stoltenberg v Rige, kde sa koná jednodňový samit Bukureštskej deviatky (B9), skupiny združujúcej štáty strednej a východnej Európy.

„Samit B9 je symbolickou a zároveň veľmi praktickou platformou na koordináciu našich postojov k ďalšiemu posilňovaniu Aliancie, regionálnej bezpečnosti a našej podpory Ukrajine,“ uviedol hostiteľ Rinkevičs.

Na výročnom samite B9 sa zvyčajne zúčastňujú prezidenti štátov. Maďarsko aj Slovensko sú však na samite v Rige zastúpené iba na úrovni veľvyslancov.

Poľský prezident Andrzej Duda podľa svojich slov neúčasť maďarského prezidenta Tamása Sulyoka nepovažuje za nebezpečnú. „Sme jednotní v NATO a som si úplne istý, že sme jednotní aj v otázke bezpečnosti tu vo východnej Európe,“ zdôraznil Duda. Podobne sa vyjadrili aj ostatné hlavy štátov, ktoré sa na samite zúčastňujú, dodáva DPA.

Pavel: Na spoločnom vyhlásení sme sa nezhodli, dôvodom bola Ukrajina

Na samite Bukureštskej deviatky (B9) sa lídrom podľa českého prezidenta Petra Pavla nepodarilo zhodnúť na spoločnej deklarácii a nenašli ani zhodu na tom, kto by sa mal stať budúcim generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie.

Český prezident to povedal po skončení rokovania s tým, že najväčšie výhrady proti deklarácii malo Maďarsko.

„K zhode na spoločnom vyhlásení nedošlo, dôvodom bola predovšetkým situácia okolo Ukrajiny. Náhradným riešením je spoločné vyhlásenie predsedníctva, ktoré je však v tomto ohľade silnejšie, než by bola spoločná deklarácia. Myslím si, že vyjadruje väčšinovú zhodu, a musíme to brať tak, že na niektoré veci máme odlišný názor – čo je úplne legitímne,“ povedal Pavel. Dodal, že podľa jeho informácií mala proti spoločnému vyhláseniu najväčšie výhrady Budapešť.

Maďarsko je podľa Pavla jedným zo štátov, ktoré nesúhlasia ani s tým, aby sa budúcim šéfom NATO stal holandský premiér Mark Rutte. „Maďarsko vyjadrilo podporu súčasnému rumunskému prezidentovi (Klausovi) Iohannisovi a pozícia Maďarska bola definovaná tak, ako ju poznáme – to znamená veľmi opatrne, ak ide o akúkoľvek podporu Ukrajiny,“ dodal prezident ČR.

FT: Bukureštská deviatka údajne rokuje o vylúčení Maďarska z budúcich schôdzok

Diplomati z Bukureštskej deviatky (B9), skupiny združujúcej štáty strednej a východnej Európy, údajne rokujú o možnosti vylúčiť Maďarsko z budúcich rokovaní. S odvolaním sa na nemenované zdroje to v utorok napísal denník Financial Times (FT).

Denník FT pripomína, že Maďarsko na nedávnych stretnutiach B9 vetovalo spoločné závery súvisiace so zvýšením pomoci Ukrajine, ako aj akékoľvek kroky zo strany NATO s cieľom posilniť vojenskú podporu Kyjeva alebo urýchliť jeho snahy stať sa členom Aliancie.

Jeden z nemenovaných zdrojov povedal, že rokovania o vylúčení Maďarska „sú veľmi vážne“, a dodal, že v takom formáte, v akom sa zasadá v utorok, je to pravdepodobne naposledy.

Ďalší zdroj opísal diskusie na nedávnych stretnutiach ako náročné a vyjadril presvedčenie, že bude ťažké zorganizovať budúce stretnutia, ak nedôjde k posunu k väčšej spolupráci.

Na špekulácie, že by Maďarsko mohlo odísť zo zoskupenia B9, reagoval Petr Pavel slovami, že o tom na samite „nepadlo ani slovo“. Podotkol, že vo vyjadrení maďarského veľvyslanca zaznelo, že Maďarsko je plnohodnotným členom NATO, ktorý si plní všetky svoje záväzky.

Zoskupenie B9 vzniklo v roku 2015 v reakcii na nezákonnú anexiu Krymského polostrova Ruskom. V súčasnosti zahŕňa Bulharsko, Česko, Estónsko, Lotyšsko, Litvu, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko – krajiny, ktoré boli kedysi súčasťou sféry sovietskeho vplyvu, ale dnes patria do Severoatlantickej aliancie (NATO) a Európskej únie (EÚ).

Na výročnom stretnutí, ktoré je prípravou na júlový samit Aliancie vo Washingtone, sa zúčastňujú ako hostia aj lídri nových členských štátov NATO – Švédska a Fínska.

(tasr)


Ďalšie články