Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Východné krídlo NATO vraj uvažuje o vylúčení Maďarska zo skupiny B9, píšu britské noviny

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v utorok opäť prisľúbil štátom východného krídla Aliancie plnú podporu v prípade útoku proti nim. Uviedol to po stretnutí s lotyšským prezidentom Edgarsom Rinkevičsom v Rige.

„NATO má sily, zdroje, kapacity a politickú vôľu brániť každého spojenca,“ povedal Stoltenberg v Rige, kde sa koná jednodňový samit Bukureštskej deviatky (B9), skupiny združujúcej štáty strednej a východnej Európy.

„Samit B9 je symbolickou a zároveň veľmi praktickou platformou na koordináciu našich postojov k ďalšiemu posilňovaniu Aliancie, regionálnej bezpečnosti a našej podpory Ukrajine,“ uviedol hostiteľ Rinkevičs.

Na výročnom samite B9 sa zvyčajne zúčastňujú prezidenti štátov. Maďarsko aj Slovensko sú však na samite v Rige zastúpené iba na úrovni veľvyslancov.

Poľský prezident Andrzej Duda podľa svojich slov neúčasť maďarského prezidenta Tamása Sulyoka nepovažuje za nebezpečnú. „Sme jednotní v NATO a som si úplne istý, že sme jednotní aj v otázke bezpečnosti tu vo východnej Európe,“ zdôraznil Duda. Podobne sa vyjadrili aj ostatné hlavy štátov, ktoré sa na samite zúčastňujú, dodáva DPA.

Pavel: Na spoločnom vyhlásení sme sa nezhodli, dôvodom bola Ukrajina

Na samite Bukureštskej deviatky (B9) sa lídrom podľa českého prezidenta Petra Pavla nepodarilo zhodnúť na spoločnej deklarácii a nenašli ani zhodu na tom, kto by sa mal stať budúcim generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie.

Český prezident to povedal po skončení rokovania s tým, že najväčšie výhrady proti deklarácii malo Maďarsko.

„K zhode na spoločnom vyhlásení nedošlo, dôvodom bola predovšetkým situácia okolo Ukrajiny. Náhradným riešením je spoločné vyhlásenie predsedníctva, ktoré je však v tomto ohľade silnejšie, než by bola spoločná deklarácia. Myslím si, že vyjadruje väčšinovú zhodu, a musíme to brať tak, že na niektoré veci máme odlišný názor – čo je úplne legitímne," povedal Pavel. Dodal, že podľa jeho informácií mala proti spoločnému vyhláseniu najväčšie výhrady Budapešť.

Maďarsko je podľa Pavla jedným zo štátov, ktoré nesúhlasia ani s tým, aby sa budúcim šéfom NATO stal holandský premiér Mark Rutte. „Maďarsko vyjadrilo podporu súčasnému rumunskému prezidentovi (Klausovi) Iohannisovi a pozícia Maďarska bola definovaná tak, ako ju poznáme – to znamená veľmi opatrne, ak ide o akúkoľvek podporu Ukrajiny," dodal prezident ČR.

FT: Bukureštská deviatka údajne rokuje o vylúčení Maďarska z budúcich schôdzok

Diplomati z Bukureštskej deviatky (B9), skupiny združujúcej štáty strednej a východnej Európy, údajne rokujú o možnosti vylúčiť Maďarsko z budúcich rokovaní. S odvolaním sa na nemenované zdroje to v utorok napísal denník Financial Times (FT).

Denník FT pripomína, že Maďarsko na nedávnych stretnutiach B9 vetovalo spoločné závery súvisiace so zvýšením pomoci Ukrajine, ako aj akékoľvek kroky zo strany NATO s cieľom posilniť vojenskú podporu Kyjeva alebo urýchliť jeho snahy stať sa členom Aliancie.

Jeden z nemenovaných zdrojov povedal, že rokovania o vylúčení Maďarska „sú veľmi vážne", a dodal, že v takom formáte, v akom sa zasadá v utorok, je to pravdepodobne naposledy.

Ďalší zdroj opísal diskusie na nedávnych stretnutiach ako náročné a vyjadril presvedčenie, že bude ťažké zorganizovať budúce stretnutia, ak nedôjde k posunu k väčšej spolupráci.

Na špekulácie, že by Maďarsko mohlo odísť zo zoskupenia B9, reagoval Petr Pavel slovami, že o tom na samite „nepadlo ani slovo". Podotkol, že vo vyjadrení maďarského veľvyslanca zaznelo, že Maďarsko je plnohodnotným členom NATO, ktorý si plní všetky svoje záväzky.

Zoskupenie B9 vzniklo v roku 2015 v reakcii na nezákonnú anexiu Krymského polostrova Ruskom. V súčasnosti zahŕňa Bulharsko, Česko, Estónsko, Lotyšsko, Litvu, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko – krajiny, ktoré boli kedysi súčasťou sféry sovietskeho vplyvu, ale dnes patria do Severoatlantickej aliancie (NATO) a Európskej únie (EÚ).

Na výročnom stretnutí, ktoré je prípravou na júlový samit Aliancie vo Washingtone, sa zúčastňujú ako hostia aj lídri nových členských štátov NATO – Švédska a Fínska.

(tasr)

Minúta  |  

Poslanci schválili zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície

Poslanci schválili zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície prelomením prezidentského veta, novela má urýchliť výstavbu projektov vo verejnom záujme. Zuzana Čaputová namietala slabú ochranu vyvlastnených.

"Návrh zákona upravuje podmienky na prípravu, uskutočňovanie a dokončovanie investičných projektov, o ktorých vláda Slovenskej republiky rozhodne, že sú strategickou investíciou a ich realizácia je vo verejnom záujme," uviedlo ministerstvo dopravy.

Zmeny sa dotknú napríklad vyvlastňovacieho konania, povoľovacích procesov i verejného obstarávania strategicky významných projektov.

Zákon upravuje aj oblasť povoľovania projektov TEN-T, ktoré sú vnímané ako hlavné dopravné koridory v Slovenskej republike s medzinárodným či nadnárodným významom. Úpravy sa týkajú napríklad podmienok pri udeľovaní povolení či postupov pri cezhraničnom obstarávaní.

(tasr)

Minúta  |  

Poslanci opätovne schválili zmeny vo Fonde na podporu umenia prelomením veta prezidentky

Poslanci schválili zmeny vo Fonde na podporu umenia prelomením veta prezidentky. Novela zákona, ktorá vstúpi do účinnosti 1. augusta, sa dotkne poskytovania peňazí, kreovania rady fondu či členstvo v dozornej komisii.

O poskytnutí peňazí z fondu tak bude po novom rozhodovať rada fondu. Prihliadať bude na stanovisko odbornej komisie, ktorá bude poradným orgánom rady, no stanovisko nebude pre radu záväzné. Počet členov rady sa zvýši z deväť na 13.

Rozšíri sa tiež rozsah účelov, na ktoré fond poskytuje financie, a to na podporu obnovy, modernizácie a infraštruktúry kultúrnych objektov a podporu tradičnej ľudovej kultúry.

Z novely tiež vyplýva, že po novom bude mať dozorná komisia FPU päť členov. Dvoch členov bude voliť a odvolávať rada v tajnom hlasovaní. Troch členov dozornej komisie bude vymenúvať a odvolávať minister kultúry, z toho jedného na návrh ministra financií.

(tasr)

Minúta  |  

Z kráľovského zámku vo Versailles pre požiar evakuovali turistov a personál

Z kráľovského zámku vo Versailles pre požiar evakuovali turistov a personál, hasiči rýchlo dostali oheň pod kontrolu. Verejnosť sa vrátila do priestorov hodinu po nahlásení dymu, k škodám ani zraneniam nedošlo.

Na videách, ktoré sa objavili na sociálnych sieťach, bolo vidno dym valiaci sa zo strechy jednej z palácových budov, dodala spravodajská televízia BFM. Ide o časť paláca, kde prebieha rekonštrukcia, doplnil na svojom webe denník Le Figaro.

Versailles je jedným z najväčších palácov Európy a je považovaný za vrchol zámockej architektúry v Európe. Každoročne tam zavíta viac ako sedem miliónov ľudí. Počas blížiacich sa olympijských hier sa v tomto areáli budú konať jazdecké súťaže.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Zuzana Dolinková posilní skupinu, ktorá analyzuje dokumenty Svetovej zdravotníckej organizácie

Zuzana Dolinková posilní skupinu, ktorá analyzuje dokumenty Svetovej zdravotníckej organizácie, o odborníkov naprieč rezortmi a zainteresovanými skupinami. Ministerka zdravotníctva týmto krokom reaguje na kritiku.

SR sa na júnovom stretnutí členských krajín WHO v Ženeve verbálne disasociovala, teda dištancovala od prijatia balíka revidovaných článkov Medzinárodných zdravotných predpisov. Informoval o tom komunikačný odbor ministerstva zdravotníctva.

(tasr)

Minúta  |  

V kauze Dobytkár rozhoduje aj dlhoročná úradníčka sudcu Hrubalu

V kauze Dobytkár rozhoduje aj dlhoročná úradníčka sudcu Hrubalu. Obhajcovia obžalovaných majú preto obavy, že by rozhodovanie súdu nemuselo byť nestranné.

Sudca Marián Mačura od decembra prešiel na ročnú stáž na Najvyššom súde. V senáte ho najskôr nahradil sudca Rastislav Stieranka, ktorý tak doplnil trojčlenný senát popri spomínanom sudcovi Hrubalovi a predsedovi Jánovi Giertlim. Mačuru neskôr nahradila Beáta Medveďová.

Tá v minulosti pôsobila ako dlhoročná vyššia súdna úradníčka bývalého predsedu Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) Jána Hrubalu. Ten svoj profesionálny vzťah s bývalou spolupracovníčkou nekomentoval. 

Špecializovaný súd aj priznal, že senát v zložení so sudcom Stierankom nekonal. Prečo tak urobil, však nevysvetlil. "Vystavil sa tým podozreniu z organizačnej manipulácie," uvádza portál Sita.

„Jej dlhotrvajúci podriadený služobný pomer voči inému členovi senátu sa pri budúcom hlasovaní a rozhodovaní objektívne nemusí javiť ako nestranný, a to bez ohľadu na jej možnú subjektívnu nestrannosť (tzv. teória zdania),“ vysvetlila Iveta Lenčéšová, obhajkyňa bývalého výkonného riaditeľa PPA Ľubomíra Partiku.

V kauze Dobytkár ide o korupciu pri rozdeľovaní dotácií Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA). Obžalovaní sú v nej nitriansky oligarcha Norbert Bödör či finančník Martin Kvietik.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.