Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v utorok opäť prisľúbil štátom východného krídla Aliancie plnú podporu v prípade útoku proti nim. Uviedol to po stretnutí s lotyšským prezidentom Edgarsom Rinkevičsom v Rige.
„NATO má sily, zdroje, kapacity a politickú vôľu brániť každého spojenca,“ povedal Stoltenberg v Rige, kde sa koná jednodňový samit Bukureštskej deviatky (B9), skupiny združujúcej štáty strednej a východnej Európy.
„Samit B9 je symbolickou a zároveň veľmi praktickou platformou na koordináciu našich postojov k ďalšiemu posilňovaniu Aliancie, regionálnej bezpečnosti a našej podpory Ukrajine,“ uviedol hostiteľ Rinkevičs.
Na výročnom samite B9 sa zvyčajne zúčastňujú prezidenti štátov. Maďarsko aj Slovensko sú však na samite v Rige zastúpené iba na úrovni veľvyslancov.
Poľský prezident Andrzej Duda podľa svojich slov neúčasť maďarského prezidenta Tamása Sulyoka nepovažuje za nebezpečnú. „Sme jednotní v NATO a som si úplne istý, že sme jednotní aj v otázke bezpečnosti tu vo východnej Európe,“ zdôraznil Duda. Podobne sa vyjadrili aj ostatné hlavy štátov, ktoré sa na samite zúčastňujú, dodáva DPA.
Na samite Bukureštskej deviatky (B9) sa lídrom podľa českého prezidenta Petra Pavla nepodarilo zhodnúť na spoločnej deklarácii a nenašli ani zhodu na tom, kto by sa mal stať budúcim generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie.
Český prezident to povedal po skončení rokovania s tým, že najväčšie výhrady proti deklarácii malo Maďarsko.
„K zhode na spoločnom vyhlásení nedošlo, dôvodom bola predovšetkým situácia okolo Ukrajiny. Náhradným riešením je spoločné vyhlásenie predsedníctva, ktoré je však v tomto ohľade silnejšie, než by bola spoločná deklarácia. Myslím si, že vyjadruje väčšinovú zhodu, a musíme to brať tak, že na niektoré veci máme odlišný názor – čo je úplne legitímne,“ povedal Pavel. Dodal, že podľa jeho informácií mala proti spoločnému vyhláseniu najväčšie výhrady Budapešť.
Maďarsko je podľa Pavla jedným zo štátov, ktoré nesúhlasia ani s tým, aby sa budúcim šéfom NATO stal holandský premiér Mark Rutte. „Maďarsko vyjadrilo podporu súčasnému rumunskému prezidentovi (Klausovi) Iohannisovi a pozícia Maďarska bola definovaná tak, ako ju poznáme – to znamená veľmi opatrne, ak ide o akúkoľvek podporu Ukrajiny,“ dodal prezident ČR.
Diplomati z Bukureštskej deviatky (B9), skupiny združujúcej štáty strednej a východnej Európy, údajne rokujú o možnosti vylúčiť Maďarsko z budúcich rokovaní. S odvolaním sa na nemenované zdroje to v utorok napísal denník Financial Times (FT).
Denník FT pripomína, že Maďarsko na nedávnych stretnutiach B9 vetovalo spoločné závery súvisiace so zvýšením pomoci Ukrajine, ako aj akékoľvek kroky zo strany NATO s cieľom posilniť vojenskú podporu Kyjeva alebo urýchliť jeho snahy stať sa členom Aliancie.
Jeden z nemenovaných zdrojov povedal, že rokovania o vylúčení Maďarska „sú veľmi vážne“, a dodal, že v takom formáte, v akom sa zasadá v utorok, je to pravdepodobne naposledy.
Ďalší zdroj opísal diskusie na nedávnych stretnutiach ako náročné a vyjadril presvedčenie, že bude ťažké zorganizovať budúce stretnutia, ak nedôjde k posunu k väčšej spolupráci.
Na špekulácie, že by Maďarsko mohlo odísť zo zoskupenia B9, reagoval Petr Pavel slovami, že o tom na samite „nepadlo ani slovo“. Podotkol, že vo vyjadrení maďarského veľvyslanca zaznelo, že Maďarsko je plnohodnotným členom NATO, ktorý si plní všetky svoje záväzky.
Zoskupenie B9 vzniklo v roku 2015 v reakcii na nezákonnú anexiu Krymského polostrova Ruskom. V súčasnosti zahŕňa Bulharsko, Česko, Estónsko, Lotyšsko, Litvu, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko – krajiny, ktoré boli kedysi súčasťou sféry sovietskeho vplyvu, ale dnes patria do Severoatlantickej aliancie (NATO) a Európskej únie (EÚ).
Na výročnom stretnutí, ktoré je prípravou na júlový samit Aliancie vo Washingtone, sa zúčastňujú ako hostia aj lídri nových členských štátov NATO – Švédska a Fínska.
(tasr)