V Rovinke majú unikátnu farmu. Korenie, ktoré tam pestujú, je najdrahšie na svete

Generálny riaditeľ Miroslav Hronček (25), ktorý je spolu so svojím bývalým spolužiakom, dnes výkonným riaditeľom Viktorom Kulcsárom (25) autorom know-how, porozprával pre Bratislavský Štandard o zrode nápadu, začiatkoch podnikania, zaujímavostiach, ktoré súvisia s pestovaním, i najbližších plánoch.

Kto prišiel s myšlienkou pestovať túto netradičnú bylinu?

Študovali sme s Viktorom na univerzite v holandskom Amsterdame inovácie v biznise. V rámci spolupráce so školou, ktorá je zameraná na novinky v agropodnikaní, sa zrodil náš nápad venovať sa vertikálnemu farmárčeniu. Začali sme najprv s mikrozeleninou a bylinkami: bazalkou, rukolou, kukuricou a ďalšími druhmi. Neskôr, keď sme získali investíciu na Slovensku, padlo rozhodnutie, že budeme pestovať šafran, jednu z najdrahších plodín. Bolo to aj preto, aby sme dokázali pokryť naše náklady. Kvôli väčšej profesionalite sa neskôr k nám dvom pridal vyštudovaný agronóm, Talian Davide Celentano (26)

Máte na Slovensku a v okolitých krajinách vážnu konkurenciu?

U nás sme jediní producenti šafranu. Malé farmy sú vo Švédsku, Španielsku a Taliansku. Našou konkurenciou sú najmä tí farmári, ktorí pestujú šafran na poliach. Určite k nim patrí Irán.

Vlastníte najväčšiu vertikálnu šafranovú farmu na svete. Čím vás zaujal tento netradičný spôsob pestovania?

Je úspornejší, minimálne čo sa týka rozlohy. Skontrolované cibuľky ukladáme do tácok. Na každú sa zmestí 96 kusov. Tie následne putujú na veže, ktoré pripomínajú police. Takýmto navrstvením ušetríme pomerne veľa miesta, ale aj energie a vody. To, čo my uložíme na 50 m², zabralo by vonku 3000 m². Vertikálne uložený materiál má ideálne podmienky pre rast. Všetko riadi a kontroluje počítač. Systém je nastavený tak, že vie presne, kedy je potrebné zalievať rastliny, zapnúť/vypnúť svetlo a v akej intenzite. Kontroluje tiež teplotu, vlhkosť, prúdenie vzduchu a množstvo CO₂.

Koľko kusov rastlín máte na vašej pestovateľskej ploche? 

Naša farma sa nachádza v halách v obci Rovinka. V kontrolovanom prostredí na plochu veľkú zhruba 400 m² sa zmestí asi 150-tisíc cibuliek. Tým, že je šafran rastlina citlivá na teplotu a vlhkosť, je dôležité udržiavať optimálne podmienky na jeho rast. Ich splnením dosiahneme prvotriednu kvalitu korenia s vysokým obsahom bioaktívnych látok. Bežní farmári z jednej tony cibuliek zozbierajú 200-300 g šafranu, my získame až 800 g. Je samozrejmé, že nepoužívame žiadne chemikálie ani pesticídy.

Nahliadnite do pestovateľskej „kuchyne“ trojice šikovných podnikateľov. Zdroj videa: Archív Veles Farming

Podľa čoho sa určuje kvalita koreniny, a kto ju posudzuje?

Testy nám robí spoločnosť Eurofins, tá poskytuje testovacie a podporné služby okrem iného aj pre poľnohospodárstvo. Sleduje okrem čistoty zberu najmä koncentráciu bioaktívnych látok: crocinu, safranalu a picrocrocinu.

Čo je na pestovaní najnáročnejšie?

V úvode – získanie veľkých a zdravých cibuliek odrody crocus sativus od dodávateľov, udržanie správnych podmienok a zvládnutie zberu, keďže je tam len krátke časové okno, dokedy je potrebné šafran spracovať.

Zdôraznili ste potrebu nákupu veľkých cibuliek. Prečo je to dôležité?

Rastlina príde do kvetu 6-8 týždňov po vysadení. Kvitnutie trvá zhruba tri týždne, pričom za tento čas vypustí cibuľka 3-6 kvetov. Pre získanie kvalitného korenia potrebuje kvetina zásobovanie železom, zinkom, magnéziom a morskými riasami. A tu sa dostávam k odpovedi na vašu otázku. Výdatnosť rastliny určuje jej váha. Čím je cibuľka ťažšia, tým bohatšie zakvitne. Tie nad 20 gramov majú niekedy až sedem kvetov.

Ste sebestační alebo dovážate sadbový materiál?

Využívame zdroje z Holandska a Juhoafrickej republiky.

Koľko trvá celý cyklus?

V Rovinke pestujeme šafran hydroponicky. Od výsadby až po zber uplynú 3-4 mesiace.

Kvôli predstave, aké množstvo (hmotnosť) čistého šafranu vyprodukuje vaša farma ročne?

Je to približne šesť kilogramov z dvoch zberov. Rokmi plánujeme zvýšiť produkciu a zbierať ho štyri až šesťkrát do roka.

Je pravda, že najťažšie na pestovaní je triedenie a lúpanie kvetov?

Áno. Práve tieto činnosti zaberú najviac času. Našťastie, pomáha nám aj stroj. Každý jeden kvet však musíme odtrhnúť ručne. Potom z neho odoberáme tri červené čnelky, takzvaný super negin, čo je najkvalitnejší šafran. Zbierame tiež žltooranžovú časť kvetu. Je síce menej kvalitná, ale zato vhodná ako prídavok do koreninových zmesí. Hoci to znie neuveriteľne, ale práve kvôli mimoriadnej piplačke pri zbere sa nájdu ľudia, ktorí korenie falšujú.

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťKošický továrnik by sa čudoval. Pozrite sa, čo vzniklo zo starého skladu

Spotrebujete z rastlín všetko alebo vzniká aj nejaký odpad?

Snažíme sa vyťažiť z nich maximum. Napríklad z toho, čo ostane z kvetov po odobratí čneliek, sa dajú extrahovať látky, ktoré pôsobia ako antidepresívum.

Máte informácie, koľko kvetov je potrebných na získanie jedného kilogramu sušeného šafranu?

Je to pre laika nepredstaviteľné číslo, približne 130 – 150-tisíc kvetov.

Koreniu, o ktorom sa rozprávame, prischol rokmi prívlastok červené zlato, prečo?

Dôvodom je nielen jeho farba, ale aj cena. Boli časy, keď hodnota obidvoch komodít bola takmer rovnaká.

V ktorých odvetviach okrem potravinárstva sa ešte šafran používa?

Pri výrobe kozmetiky, vo farmaceutickom priemysle. Je vyhľadávaný pre svoje protizápalové účinky. Pomáha počas predmenštruačného syndrómu pri telesných i psychických ťažkostiach, tlmí menštruačné bolesti, pomáha pri nespavosti, odbúrava stres a napomáha tvorbe hormónu melatonín.

Do ktorých krajín vyvážate svoju produkciu?

Do Španielska, Nemecka, Francúzska a Slovinska. Máme záujem aj o ďalších odberateľov, tým však, že spolupracujeme s veľkými korporáciami, ktoré majú výrobne aj v iných štátoch, nielen doma, naši materskí odberatelia si to rozdistribuujú medzi sebou. Je potešujúce, že zatiaľ, čo s niektorými obchodnými partnermi sme sa zoznámili na konferencii v Ženeve, iní si nás vyhľadali sami.

Máte sen, na trhu ktorej krajiny, by ste sa chceli presadiť?

Minimálne desať rokov je pre nás Európa, čo sa týka odbytu aj ceny, najzaujímavejšia. Možno neskôr príde do úvahy rozšírenie produkcie na západ nášho kontinentu aj na americký trh. To však až potom, keď dokončíme automatizáciu procesu a nebudeme už potrebovať toľko brigádnikov. Pracovná sila je drahá a navyšuje výslednú cenu produktu.

Najvzácnejšou časťou kvetu sú tri červené čnelky. Foto: Archív Veles Farming

Aká je cena za kilogram čistého šafranu?

Odvíja sa od kvality a čistoty zberu. Začína niekde na čiastke 1700 eur za kg. My predávame náš slovenský za 30.000 eur.

To cenové rozpätie je obrovské. Sú nastavené niekde aj vyššie ceny?

Skôr než odpoviem, musím spomenúť Japonsko. Táto krajina má 650-ročnú tradíciu pestovania. Cibuľky tam vysádzajú na ryžové polia, kde ich aj zalievajú. Keď zakvitnú, prenesú ich dovnútra a pokračujú podobným štýlom ako my v Rovinke. Cena ich šafranu za kilogram sa vyšplhala na 100-tisíc eur. Napriek tomu o kupcov núdzu nemajú, keďže ich produkt je nielen mimoriadne kvalitný, ale pomohol im aj jeden „trik“. Miestnym pestovateľom sa podarilo dosiahnuť v domovskej krajine zákaz importu šafranových cibuliek. Dokonca v roku 2025 začne platiť to isté aj v prípade dovozu iránskeho šafranu. Preto japonské kozmetické a farmaceutické firmy, ale aj potravinári budú musieť nakupovať len domáci produkt. Jeho cenu si tak určí pestovateľ.

Patríte počtom zamestnancov medzi veľké firmy?

Nie. Iba traja pracujeme na plný úväzok, ostatné práce zabezpečujeme formou brigádnickej spolupráce. Najčastejšie pri zbere. Vtedy nám pomáha zhruba 50-80 ľudí.

Mohlo by vás zaujímať

RozhovorNávrhár Boris Hanečka o spolupráci s prezidentkou aj o dovolenke. Prečo miluje cintoríny?

Je záujem o prácu na farme?

Zo začiatku to bolo náročné, teraz je to iné. Dokonca už máme vytvorenú databázu so stovkou mien záujemcov, ktorých v prípade potreby kontaktujeme.

Denne pracujete so šafranom, ešte ste sa ho neprejedli?

Milujem jedlá ochutené našou koreninou. Najviac si pochutím na milánskom rizote, ktoré si varím aj doma. K nemu pridávam kuracie alebo kačacie prsia. Chutí mi aj šafranová espuma [pena, pozn. red.] s ryžou a krevetami. Zvykol som si ju objednať vo francúzskej reštaurácii v Bratislave, ktorú sme zásobovali. Tá konzistencia je zaujímavá, niečo medzi penou a omáčkou.

Ako vidíte budúcnosť pestovania šafranu, má perspektívu?

Určite. Napomáhajú tomu najmä nové trendy podporené vedeckým výskumom a jeho výsledkami. Účinky koreniny na ľudský organizmus sú naozaj blahodarné. Nedávno sa objavili informácie o použití šafranu pri liečbe Alzheimerovej choroby.

Viktor Kulcsár, Davide Celentano a Miroslav Hronček (zľava) je trojica, ktorá vedie spoločnosť Veles Farming.

V Rovinke pestujú šafran na vertikálnej farme.

Cibuľky po kontrole uložia do tácok.

Pri práci na farme sa musia dôsledne dodržiavať všetky hygienické pravidlá.

Tácky s cibuľkami putujú na veže.

Najcennejšou súčasťou kvetu sú tri červené čnelky. Ich zber je náročný.

Výkonný riaditeľ Viktor Kulcsár s čerstvo nazbieranými kvetmi.

Na kilogram šafranu je potrebných zhruba 150-tisíc kvetov.

Pri zbere a triedení pomáhajú trojici majiteľov desiatky brigádnikov.

Pohľad na rozkvitnuté rastliny napovedá niečo o budúcej úrode šafranu.

Zdroj foto: Archív Veles Farming.