Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Švajčiarsko pre vojnu na Ukrajine prehodnocuje svoju neutralitu

Skupina švajčiarskych diplomatov a vojenských dôstojníkov odporučila vláde v Berne, aby prehodnotila takmer 500-ročnú neutralitu. Vyzývajú na spoluprácu na „spoločnej obrannej kapacite“ s EÚ a NATO.

„Po ruskom útoku na Ukrajinu sa neutralita opäť stala predmetom politických diskusií doma aj v zahraničí. Rastie tlak na Švajčiarsko, aby objasnilo svoju pozíciu,“ uvádza sa v správe expertov, ktorá vyzýva na „revíziu“ neutrality.

Jedným z mnohých podnetov je to, ako neutralita Švajčiarska ovplyvnila predaj zbraní. Švajčiarsko sa nerado zapája do vojen, ale rado zarába peniaze, konštatuje magazín Politico. Do popredia sa vraj dostáva aj otázka, ako lepšie brániť krajinu obklopenú dvoma zoskupeniami, do ktorých nepatrí.

Potenciálny politický zvrat je ďalším znakom toho, ako ruská invázia na Ukrajinu v roku 2022 mení bezpečnostné prostredie Európy, píše Politico. Útok napríklad podnietil Švédsko a Fínsko, aby sa vzdali svojej neutrality a vstúpili do Aliancie.

Medzi autormi správy figuruje aj bývalý riaditeľ Mníchovskej bezpečnostnej konferencie Wolfgang Ischinger či bývalý hlavný veliteľ švajčiarskej armády. Správu odovzdali ministerke obrany Viole Amherdovej, ktorá je zároveň prezidentkou Švajčiarska na rok 2024.

Švajčiarsko nemá pevne stanovenú hlavu štátu, ministri zastávajú rotujúci úrad. Odporúčania tak budú podkladom pre bezpečnostnú stratégiu Švajčiarska na rok 2025.

Reexport zbraní

Bern zakazuje reexport zbraní, ako i predaj zbraní štátom, ktoré sú vo vojnovom stave. To sa podľa Politica odrazilo na vzťahoch s inými štátmi, ktoré chcú na Ukrajinu poslať zbrane, ktoré by mohli obsahovať švajčiarske komponenty. Správa preto priamo vyzýva na zrušenie zákazu reexportu zbraní.

Európska únia dlho vyvíjala diplomatický tlak na Švajčiarsko, aby súhlasilo s dodávkami nemeckých tankov Leopard Kyjevu – tie totiž obsahujú súčiastky a muníciu vyrobené práve vo Švajčiarsku. Politico tvrdí, že to okrem iného podnietilo nemecký koncern Rheinmetall zvýšiť výrobu munície.

Skupina expertov tiež navrhuje Švajčiarsku získať prístup k zbrojným programom Únie a NATO a posilniť vlastné zbrojenie.

Napätie na domácej scéne

Správa bola kontroverzná ešte pred jej zverejnením, keďže opozičné strany obvinili Amherdovú, že do výboru expertov vymenovala najmä „nadšencov“ pre NATO a EÚ. Ministerka je už dlhšie terčom kritiky pre svoje pro-aliančné postoje.

Návrh postavený na tomto odporúčaní môžu odmietnuť aj viaceré parlamentné strany.

Hoci výbor priamo nevyzýva na vstup do NATO – čo by bolo podľa politológov „výbušné“ na domácej scéne –, odporúča priblížiť svoje bezpečnostné kapacity tým, ktoré vyžaduje Aliancia.

Správa vyzýva, aby vojenské výdavky do roku 2030 dosiahli jedno percento HDP. Švajčiarsko v súčasnosti vynakladá na obranu 0,76 percenta HDP, čo je oveľa menej ako ktorýkoľvek člen NATO okrem Islandu, ktorý nemá stálu armádu a do operácií NATO prispieva finančne a civilným personálom.

Zatiaľ čo je nepravdepodobné, že by niekto mohol fyzicky napadnúť Švajčiarsko, existujú aj iné „fronty“, ako sú dezinformačné či vplyvové operácie, špionáž a kyberútoky, ktorým je Bern vystavený, tvrdí výbor.

(sab)

Minúta  |  

NAKA zanikla, nahradia ju tri nové útvary

Prvým septembrovým dňom zaniká Národná kriminálna agentúra (NAKA). Nahradia ju Úrad boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK), Národná protidrogová jednotka a Protiteroristická centrála. ÚBOK bude viesť Maroš Kubala.

Prezident Policajného zboru Ľubomír Solák zánik agentúry potvrdil v piatok 30. augusta na tlačovej konferencii. O zmenách počas augusta informoval aj v novinách Polícia, ktoré vydáva Odborový zväz polície v Slovenskej republike.

Súčasťou ÚBOK bude protizločinecká jednotka, protikorupčná jednotka, jednotka finančnej polície, jednotka finančného vyšetrovania a analytických činností a odbor podpory riadenia, vysvetlil policajný prezident v policajných novinách.

„Tieto útvary budú vyšetrovať najzávažnejšie formy páchania kriminality vyžadujúce si vykonanie zložitého vyšetrovania. Odhaľovanie a vyšetrovanie najzávažnejšej trestnej činnosti, akou je aj korupcia, je naďalej jednou z priorít polície,“ vyhlásil Solák.

Počet príslušníkov, ktorí vyšetrujú prípady spadajúce pod európsku prokuratúru, zostane zachovaný, ubezpečil. Nezmení sa ani povaha ich práce.

Prezídium PZ potvrdilo, že reorganizácia sa zatiaľ nedotkne Národnej centrály osobitných druhov kriminality (NCODK). Zmeny teda neovplyvnia ani činnosť enviropolície. Solák však avizoval ďalšiu fázu reorganizácie PZ. Zreformovať by sa mala v budúcnosti aj NCODK. Akým spôsobom, zatiaľ policajný prezident nespresnil.

Presun na krajské a okresné útvary PZ sa podľa neho dotkne asi 100 príslušníkov, ktorí sú na NAKA zaradení. Pri presunoch policajtov prihliadalo vedenie zboru na aktuálne pôsobisko konkrétneho príslušníka. „Takže keď je Bratislavčan, zostáva slúžiť v Bratislave. Nebude na prezídiu, bude na okrese alebo na kraji,“ vysvetlil Solák.

Policajný prezident vyhlásil, že cieľom reorganizácie je účelné a efektívne rozloženie síl PZ. Zmeny by podľa neho mali pomôcť útvarom, ktoré bojujú s nedostatkom policajtov.

V rámci prvej fázy reorganizácie polície vznikla nová pozícia viceprezidenta PZ pre vnútorný poriadok a bezpečnosť. Funkciu od 1. mája zastáva Rastislav Polakovič.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko sa obáva zablokovania Telegramu po zatknutí jeho zakladateľa Durova

Zatknutie šéfa Telegramu Pavla Durova vyvolalo v Rusku obavy z možného zablokovania platformy. Telegram pritom využíva Kremeľ aj jeho odporcovia.

Rusko už od začiatku ofenzívy na Ukrajine vo februári 2022 potláča nesúhlas ľudí a protesty v krajine. Rusi preto nemajú nezávislé spravodajské kanály a zároveň ani prístup k západným sociálnym médiám, ako sú Facebook, Instagram či X.

Telegram sa tak stal jedným z posledných zdrojov necenzurovaných informácií, a tiež priestorom umožňujúcim slobodu prejavu, pripomína agentúra AFP.

Moskva sa v súčasnosti obáva o osud platformy a jej zakladateľa Durova, ktorého koncom augusta zadržali francúzske úrady. Obvinili ho z toho, že nedokázal obmedziť extrémistický a nezákonný obsah na Telegrame. Hoci zakladateľa prepustili na kauciu, nemôže opustiť krajinu.

Durovovo zatknutie však nie je jediným problémom súkromnej platformy. Európska komisia totiž preveruje udávaný počet používateľov aplikácie v Európskej únii. Pokiaľ sa ukáže, že je v skutočnosti vyšší, mohli by pre ňu platiť prísnejšie pravidlá.

V Rusku sa na kanáloch Telegramu vo veľkej miere objavujú témy, ktoré sú v štátnych médiách prísne cenzurované, vysvetlila AFP. Nachádzajú sa tam napríklad aj reportáže z frontovej línie na Ukrajine či súdne procesy s kritikmi Kremľa a manifesty politických väzňov.

(tasr)

Minúta  |  

Izraelská armáda objavila v Pásme Gazy pozostatky niekoľkých ľudí, pracuje na identifikácii

Izraelská armáda počas bojov v Pásme Gazy našla niekoľko tiel. Tie vyzdvihne a začne s procesom identifikácie, ktorý potrvá niekoľko hodín.

Štáb amerického prezidenta Joea Bidena je v kontakte s Izraelčanmi a potvrdil nález tiel v Gaze. Ich počet však bezprostredne nie je známy, uviedla v sobotu agentúra Reuters.

Biden počas rozhovoru s novinármi v meste Rehoboth Beach (štát Delaware) uviedol, že pri dohode o prímerí v Pásme Gazy je „stále optimistický“. „Myslím si, že dohoda je na dosah,“ povedal prezident s tým, že „je načase, aby sa táto vojna skončila“.

V sobotu sa tiež izraelskí vojaci dostali do potýčok s palestínskymi bojovníkmi na okupovanom Západnom brehu Jordánu. Izrael na mieste pokračoval vo vojenskej operácii v meste Džanín. Stovky izraelských vojakov už od stredy vykonávajú razie v rámci jednej z najväčších akcií v Predjordánsku za uplynulé mesiace.

(tasr)

Minúta  |  

Ruské jednotky údajne zostrelili ukrajinský dron smerujúci na Moskvu

Ukrajina v noci na nedeľu zaútočila bezpilotnými lietadlami na Moskvu a niekoľko ďalších ruských oblastí, oznámili predstavitelia Ruska.

Dron letiaci smerom na Moskvu bol zničený, uviedol na platforme Telegram primátor Moskvy Sergej Sobjanin. Podľa predbežných informácií nedošlo počas útokov k žiadnym zraneniam či škodám.

Najmenej 12 ďalších dronov vypustených z Ukrajiny zničilo Rusko aj nad pohraničnou Brianskou oblasťou na juhozápade krajiny, dva tiež zasiahlo nad Kurskou oblasťou, ozrejmili gubernátori oboch oblastí.

Agentúra Reuters však zdôrazňuje, že tieto správy nemohla nezávisle overiť. Ruskí predstavitelia iba zriedkavo zverejňujú úplný rozsah škôd, ktoré spôsobia letecké útoky Kyjeva, najmä pokiaľ ide o zásahy vojenskej či dopravnej infraštruktúry krajiny.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

UNICEF vypísal núdzové výberové konanie na dodávky vakcín proti opičím kiahňam

Detský fond OSN (UNICEF) v spolupráci s ďalšími organizáciami vyhlásil núdzové výberové konanie na zabezpečenie vakcín proti opičím kiahňam pre krajiny zasiahnuté krízou.

Spoločné vyhlásenie okrem UNICEF podporili aj Svetová aliancia pre očkovacie látky a očkovanie (Gavi), Africké centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (Africa CDC) a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).

V závislosti od výrobnej kapacity výrobcov je do roku 2025 možné uzavrieť dohody až na 12 miliónov dávok. UNICEF preto uzavrie v rámci tendra predbežné zmluvy o dodávkach s výrobcami vakcín, uvádza sa vo vyhlásení.

Umožní to nákup a odoslanie vakcín bez meškania, akonáhle dôjde k potvrdeniu financovania, dopytu či splneniu regulačných požiadaviek. Spolupráca UNICEF s ďalšími organizáciami by zároveň uľahčila dodávky vakcín z už existujúcich zásob.

WHO podľa vyhlásenia posudzuje informácie od výrobcov. Očakáva, že do polovice septembra ukončí skúmanie, aby rozhodla o ich zaradení na zoznam pre núdzové využitie.

Začiatkom augusta WHO vyhlásila stav ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu v súvislosti so šírením ochorenia opičích kiahní v afrických štátoch.

Tento rok bolo v Kongu doposiaľ nahlásených vyše 18-risíc prípadov podozrenia na opičie kiahne a 629 úmrtí. V Burundi zatiaľ úrady potvrdili najmenej 150 prípadov, uviedol generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus.

Okrem Konžskej demokratickej republiky a susedných krajín potvrdilo prípady vírusu kmeňa clade 1b spôsobujúceho opičie kiahne už aj Švédsko a Thajsko.

(tasr, reuters)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.