Švajčiarsko pre vojnu na Ukrajine prehodnocuje svoju neutralitu

„Po ruskom útoku na Ukrajinu sa neutralita opäť stala predmetom politických diskusií doma aj v zahraničí. Rastie tlak na Švajčiarsko, aby objasnilo svoju pozíciu,“ uvádza sa v správe expertov, ktorá vyzýva na „revíziu“ neutrality.

Jedným z mnohých podnetov je to, ako neutralita Švajčiarska ovplyvnila predaj zbraní. Švajčiarsko sa nerado zapája do vojen, ale rado zarába peniaze, konštatuje magazín Politico. Do popredia sa vraj dostáva aj otázka, ako lepšie brániť krajinu obklopenú dvoma zoskupeniami, do ktorých nepatrí.

Potenciálny politický zvrat je ďalším znakom toho, ako ruská invázia na Ukrajinu v roku 2022 mení bezpečnostné prostredie Európy, píše Politico. Útok napríklad podnietil Švédsko a Fínsko, aby sa vzdali svojej neutrality a vstúpili do Aliancie.

Medzi autormi správy figuruje aj bývalý riaditeľ Mníchovskej bezpečnostnej konferencie Wolfgang Ischinger či bývalý hlavný veliteľ švajčiarskej armády. Správu odovzdali ministerke obrany Viole Amherdovej, ktorá je zároveň prezidentkou Švajčiarska na rok 2024.

Švajčiarsko nemá pevne stanovenú hlavu štátu, ministri zastávajú rotujúci úrad. Odporúčania tak budú podkladom pre bezpečnostnú stratégiu Švajčiarska na rok 2025.

Reexport zbraní

Bern zakazuje reexport zbraní, ako i predaj zbraní štátom, ktoré sú vo vojnovom stave. To sa podľa Politica odrazilo na vzťahoch s inými štátmi, ktoré chcú na Ukrajinu poslať zbrane, ktoré by mohli obsahovať švajčiarske komponenty. Správa preto priamo vyzýva na zrušenie zákazu reexportu zbraní.

Európska únia dlho vyvíjala diplomatický tlak na Švajčiarsko, aby súhlasilo s dodávkami nemeckých tankov Leopard Kyjevu – tie totiž obsahujú súčiastky a muníciu vyrobené práve vo Švajčiarsku. Politico tvrdí, že to okrem iného podnietilo nemecký koncern Rheinmetall zvýšiť výrobu munície.

Skupina expertov tiež navrhuje Švajčiarsku získať prístup k zbrojným programom Únie a NATO a posilniť vlastné zbrojenie.

Napätie na domácej scéne

Správa bola kontroverzná ešte pred jej zverejnením, keďže opozičné strany obvinili Amherdovú, že do výboru expertov vymenovala najmä „nadšencov“ pre NATO a EÚ. Ministerka je už dlhšie terčom kritiky pre svoje pro-aliančné postoje.

Návrh postavený na tomto odporúčaní môžu odmietnuť aj viaceré parlamentné strany.

Hoci výbor priamo nevyzýva na vstup do NATO – čo by bolo podľa politológov „výbušné“ na domácej scéne –, odporúča priblížiť svoje bezpečnostné kapacity tým, ktoré vyžaduje Aliancia.

Správa vyzýva, aby vojenské výdavky do roku 2030 dosiahli jedno percento HDP. Švajčiarsko v súčasnosti vynakladá na obranu 0,76 percenta HDP, čo je oveľa menej ako ktorýkoľvek člen NATO okrem Islandu, ktorý nemá stálu armádu a do operácií NATO prispieva finančne a civilným personálom.

Zatiaľ čo je nepravdepodobné, že by niekto mohol fyzicky napadnúť Švajčiarsko, existujú aj iné „fronty“, ako sú dezinformačné či vplyvové operácie, špionáž a kyberútoky, ktorým je Bern vystavený, tvrdí výbor.

(sab)