Preskočiť na obsah
  |  

Putin odmieta ústupky v mierových rokovaniach o Ukrajine

Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok vyhlásil, že Rusko sa nevzdá svojich požiadaviek pri mierových rokovaniach o Ukrajine. Tvrdí, že Moskva chce mier, ktorý jej zaručí dlhodobú stabilitu a bezpečnosť.

Na stretnutí s rodinami vojakov reagoval na výzvu, aby Rusko „išlo až do konca“. Ukrajina a EÚ sledujú so znepokojením zbližovanie Putina s Donaldom Trumpom.

Americký prezident mu opakovane vyjadruje dôveru, napriek varovaniam Londýna a Paríža, že prímerie musí byť podložené pevnými bezpečnostnými zárukami.

(tasr, mja)

  |  

Kaliňákove výroky o Ukrajine vyvolali diplomatické napätie

Ukrajinské veľvyslanectvo na Slovensku kritizovalo výroky europoslanca Erika Kaliňáka (Smer-SD) o vojne na Ukrajine a plánuje ich riešiť diplomatickou nótou.

Kaliňák v rozhovore pre portál Interez povedal, že ruská okupácia Užhorodu by pre Slovensko znamenala spoľahlivejšieho partnera. Veľvyslanectvo považuje jeho slová za spochybnenie suverenity Ukrajiny.

Prezident Peter Pellegrini zdôraznil, že zahraničnú politiku Slovenska určujú hlava štátu a predseda vlády, ostatní ju len komentujú.

(tasr, mja)

  |  

Macron otvára debatu o jadrovom "dáždniku", Zelenskyj žiada ďalšiu pomoc pre Ukrajinu

Francúzsky prezident Emmanuel Macron navrhol začať diskusiu o využití francúzskeho jadrového arzenálu na ochranu Európy. Poľsko a pobaltské štáty návrh privítali, pričom Litovský prezident Gitanas Nauséda ho označil za silný odstrašujúci faktor voči Rusku.

Moskva následne označila plán za „extrémne konfrontačný“. Francúzsko je jedinou jadrovou veľmocou v EÚ a vlastní približne 290 jadrových hlavíc.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval na využitie európskych obranných iniciatív na podporu ukrajinského zbrojného priemyslu. Zelenskyj na sociálnych sieťach zdôraznil význam európskej pomoci a vyhlásil, že Ukrajinci sa necítia byť osamotení.

(tasr, mja)

  |  

Trumpova vláda údajne plánuje zrušiť ochranu pre 240-tisíc Ukrajincov

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa údajne plánuje zrušiť dočasný legálny status pre 240-tisíc Ukrajincov. Biely dom však tvrdí, že takéto rozhodnutie zatiaľ nepadlo.

Opatrenie by mohlo viesť k ich vyhosteniu a je súčasťou širšieho plánu na zrušenie humanitárnych programov spustených za vlády Joea Bidena. Podľa zdrojov by zmena mohla prísť už v apríli.

Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová odmietla špekulácie a ministerstvo vnútornej bezpečnosti zatiaľ nové opatrenia neoznámilo. Ukrajinská vláda sa k situácii nevyjadrila.

(reuters, mja)

  |  

V Nemecku odsúdili piatich ľudí, plánovali štátny prevrat

Súd v západonemeckom meste Koblenz uznal za vinných päť osôb pre účasť na pokuse o štátny prevrat z apríla 2022, ktorého súčasťou bol aj úmysel uniesť ministra zdravotníctva Karla Lauterbacha.

Skupinu ľudí obžalovali zo založenia alebo členstva v teroristickej organizácii s názvom Zjednotení vlastenci a z prípravy činov proti vlasti. Podľa obžaloby chceli uvrhnúť Nemecko do chaosu.

Ich plánom bolo pomocou bombových útokov ochromiť dodávky elektrickej energie a uniesť Lauterbacha. Následne plánovali štátny prevrat a vytvorenie novej ústavy podľa vzoru Nemeckej ríše z roku 1871.

Štyria strojcovia pokusu o prevrat dostali tresty odňatia slobody od piatich rokov a deviatich mesiacov do ôsmich rokov. Verdikt pri piatom obvinenom, ktorého súdili na slobode, je dva roky a desať mesiacov.

(tasr, juh)

  |  

Blanár: EÚ stále verí v možnú vojenskú výhru na Ukrajine

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer-SD) vo štvrtok kritizoval prístup Európskej únie k vojne na Ukrajine. Podľa jeho slov na strane EÚ stále vidno, že chcú presadzovať naratív Bruselu o tom, že sa vojna na Ukrajine dá vyhrať. Dodáva, že Slovensko a Maďarsko zastávajú opačný postoj a sú na strane mieru.

Na tlačovej konferencii s maďarským ministrom zahraničia Péterom Szijjártóm povedal, že konflikt nemá vojenské riešenie. Obe krajiny preto podporujú kroky novej americkej administratívy a prezidenta Donalda Trumpa.

Blanár zároveň varoval, že vojna má výrazné ekonomické dopady na EÚ a mier by zachránil životy na oboch stranách.

(tasr, mja)