Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA, Austrália, India a Japonsko rozširujú partnerstvo k nerastom

Spojené štáty, Austrália, India a Japonsko sa dohodli na posilnení spolupráce v oblasti námornej bezpečnosti v indopacifickom regióne a na rozšírení spoločných aktivít v oblasti dodávok kritických nerastov a vzácnych zemín, ktoré sú kľúčové pre výrobu moderných technológií.

Štvorica krajín oznámila vznik iniciatívy Quad Critical Minerals Initiative, ktorej cieľom je posilniť ekonomickú bezpečnosť a kolektívnu odolnosť prostredníctvom spolupráce na zabezpečení a diverzifikácii dodávok kritických nerastov. Podrobnosti o iniciatíve zatiaľ neboli zverejnené.

Ministri zahraničných vecí týchto štyroch krajín sa stretli vo Washingtone v čase, keď USA usilujú o posilnenie svojho vplyvu v regióne v kontexte rastúcej konkurencie s Čínou.

Šéf americkej diplomacie Marco Rubio zdôraznil, že štvorica krajín Quad má byť „prostriedkom činu“ a že obchod a diverzifikácia dodávateľských reťazcov budú kľúčové pre budúcu relevantnosť tejto skupiny.

Ministri zároveň vyjadrili znepokojenie nad napätím vo Východočínskom a Juhočínskom mori, kde Čína zvyšuje svoje územné nároky, a odsúdili akékoľvek jednostranné kroky, ktoré by mohli meniť status quo silou alebo nátlakom.

Štvorica tiež kritizovala Severnú Kóreu za pokračujúci vývoj balistických rakiet, jadrového programu a škodlivé kybernetické aktivity.

(tasr, red)

Minúta  |  

EÚ uvalila vysoké clá na ruské hnojivá, hrozí nedostatok a zdražovanie

Európska únia od 1. júla 2025 nariadila nové clá na dovoz dusíkatých a zmiešaných hnojív z Ruska.

Nové tarify budú vo výške 40 eur za tonu dusíkatých hnojív a 45 eur za tonu zmiešaných hnojív. Do roku 2028 sa majú zvýšiť na 315, respektíve 430 eur za tonu.

Podľa údajov Eurostatu ruské hnojivá v súčasnosti predstavujú približne 25 percent celkového dovozu hnojív do Európskej únie.

Podľa analytikov môže nariadenie týchto ciel viesť k zníženiu dovozu ruských hnojív do EÚ približne o štvrtinu.

Odhaduje sa, že náklady na dovoz by mohli vzrásť o viac ako 14 miliónov eur mesačne. Cieľom nových opatrení je znížiť závislosť EÚ od ruských a bieloruských dodávateľov hnojív a podporiť diverzifikáciu zdrojov.

Niektoré poľnohospodárske organizácie upozorňujú, že vyššie ceny hnojív môžu ovplyvniť konkurencieschopnosť európskeho poľnohospodárstva a ceny potravín.

Európska komisia uviedla, že bude situáciu monitorovať a v prípade potreby prijme ďalšie opatrenia na zabezpečenie stability trhu.

(gazeta.ru, red)

Minúta  |  

Zelenskyj vyjadril podporu Azerbajdžanu v spore s Ruskom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok oznámil, že telefonoval s prezidentom Azerbajdžanu Ilhamom Alijevom a vyjadril mu podporu v aktuálnych sporoch Azerbajdžanu s Ruskom.

Dôvodom napätia sú najmä víkendové zásahy ruskej polície, pri ktorých v Jekaterinburgu zadržali predstaviteľa azerbajdžanskej diaspóry Šahina Šiklinského a podnikateľa Jusifa Chalilova.

Po policajných raziách zomreli dvaja azerbajdžanskí občania – podľa ruských úradov na infarkt a za nejasných okolností, podľa Baku však v dôsledku policajného násilia.

Zelenskyj na sociálnej sieti X poďakoval Alijevovi za podporu Ukrajiny a vyjadril mu jednoznačnú podporu v čase, keď Rusko podľa jeho slov brutálne prenasleduje azerbajdžanských občanov a ohrozuje Azerbajdžanskú republiku.

Zároveň mu vyjadril sústrasť po úmrtí dvoch Azerbajdžancov v Rusku.

Azerbajdžan v reakcii zrušil všetky spoločné kultúrne podujatia s ruskými inštitúciami a prehľadal kanceláriu ruskej agentúry Sputnik, kde zadržal troch ruských novinárov.

Vzťahy medzi Baku a Moskvou sú napäté už od decembra minulého roka, keď Azerbajdžan obvinil Rusko zo zostrelenia civilného lietadla, pri ktorom zahynulo 38 ľudí.

(tasr, red)

Minúta  |  

Americká rozvojová pomoc prechádza pod ministerstvo, odborníci bijú na poplach

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v utorok oficiálne oznámil ukončenie činnosti Agentúry USA pre medzinárodný rozvoj (USAID).

Od 1. júla už USAID nebude poskytovať zahraničnú pomoc; programy, ktoré sú v súlade s politikou vlády a podporujú americké záujmy, bude po novom spravovať priamo ministerstvo zahraničných vecí. 

Rubio rozhodnutie obhajuje tvrdením, že rozvojové ciele boli len zriedka splnené, nestabilita sa často zhoršila a protiamerické nálady rástli. Podľa neho ide o koniec „éry vládou schválenej neefektívnosti“.

Zrušenie USAID vyvolalo kritiku mimovládnych organizácií aj odborníkov.

Nedávno publikovaná štúdia v časopise The Lancet varuje, že tento krok môže v najbližších piatich rokoch viesť k viac ako 14 miliónom úmrtí po celom svete, pričom tretinu z nich budú tvoriť malé deti. 

USAID bola jednou z najväčších humanitárnych agentúr na svete a jej programy v minulosti podľa štúdie zabránili až 91 miliónom úmrtí, najmä v súvislosti s HIV/AIDS, maláriou či podvýživou.

Rubio a americká vláda však tvrdia, že pomoc bude po novom efektívnejšia a viac zameraná na americké záujmy. 

(tasr, red)

Minúta  |  

EÚ ponúka pomoc pri rokovaniach o iránskom jadrovom programe

Európska únia je pripravená pomôcť s obnovením rokovaní o iránskom jadrovom programe po nedávnych amerických a izraelských útokoch na iránske ciele.

Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová to v utorok telefonicky oznámila iránskemu ministrovi zahraničných vecí Abbásovi Arákčímu.

Kallasová zdôraznila, že rokovania by sa mali obnoviť čo najskôr a Teherán by mal pokračovať v spolupráci s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu.

Podľa nej akékoľvek hrozby odstúpenia od zmluvy o nešírení jadrových zbraní len zvyšujú napätie v regióne.

Arákčí v reakcii varoval pred "deštruktívnym prístupom" niektorých európskych krajín, ktoré podľa neho podporili Izrael a USA počas nedávneho konfliktu.

Zároveň vylúčil rýchle obnovenie rozhovorov so Spojenými štátmi a žiadal záruky, že Teherán nebude opäť terčom útokov.

EÚ dlhodobo pôsobí ako sprostredkovateľ v rokovaniach s Iránom.

Bola aj signatárom jadrovej dohody z roku 2015, ktorá viedla k zrušeniu sankcií voči Iránu výmenou za obmedzenie jeho jadrového programu. USA od tejto dohody v roku 2018 odstúpili.

(tasr, red)

Minúta  |  

Izrael súhlasil s 60-dňovým prímerím v Gaze, Trump vyzýva Hamas na dohodu

Americký prezident Donald Trump oznámil, že Izrael súhlasil s podmienkami 60-dňového prímeria v Pásme Gazy.

Trump zároveň vyzval palestínske militantné hnutie Hamas, aby dohodu prijalo skôr, než sa situácia v regióne ešte viac zhorší.

Zdôraznil, že jeho zástupcovia mali v utorok produktívne rokovania s izraelskou stranou a Izrael akceptoval všetky potrebné podmienky na uzavretie prímeria, počas ktorého budú všetky strany pracovať na ukončení vojny.

Podľa Trumpa záverečný návrh prímeria predložia sprostredkovatelia z Kataru a Egypta.

Prezident zároveň zvýšil tlak na izraelskú vládu aj Hamas, aby sa dohodli na prepustení rukojemníkov a ukončení bojov v Gaze.

Trump dúfa, že prímerie sa podarí uzavrieť už budúci týždeň, pred plánovanou návštevou izraelského premiéra Benjamina Netanjahua v Bielom dome.

Izraelský minister pre strategické záležitosti Ron Dermer viedol vo Washingtone rokovania o prímerí, Iráne a ďalších témach.

Návrh prímeria okrem zastavenia bojov počíta aj s výmenou rukojemníkov a väzňov, ako aj s umožnením humanitárnej pomoci pre obyvateľov Gazy.

(tasr, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.