Preskočiť na obsah
  |  

Alibaba investuje sedem miliárd dolárov, chce si udržať náskok pred konkurenciou

Čínsky internetový gigant Alibaba oznámil, že v najbližších 12 mesiacoch poskytne dotácie vo výške 50 miliárd jüanov (približne sedem miliárd dolárov) na podporu svojho podnikania v oblasti rýchleho online predaja a donášky jedla.

Tento krok má posilniť pozíciu spoločnosti na domácom trhu, kde čelí rastúcej konkurencii zo strany firiem ako PDD Holdings (prevádzkovateľ platformy Pinduoduo), JD.com či Meituan.

Podľa vyhlásenia platformy Taobao, ktorá patrí Alibabe, budú z tejto masívnej dotácie profitovať nielen zákazníci, ale aj obchodníci, a to počas nasledujúceho roka.

Alibaba tak reaguje na čoraz tvrdší boj o zákazníka v čínskom e-commerce a donáškovom sektore, kde sa zvyšuje tlak na ceny aj inovácie.

V širšom kontexte čínskeho technologického trhu je tento krok odpoveďou na dynamický rast nových hráčov, ale aj na snahu Alibaby dobehnúť konkurenciu v oblasti umelej inteligencie.

Generálny riaditeľ Eddie Wu už skôr avizoval, že spoločnosť sa bude viac orientovať na vývoj AI riešení, ktoré majú byť motorom budúceho rastu.

(hindustantimes, red)

  |  

USA, Austrália, India a Japonsko rozširujú partnerstvo k nerastom

Spojené štáty, Austrália, India a Japonsko sa dohodli na posilnení spolupráce v oblasti námornej bezpečnosti v indopacifickom regióne a na rozšírení spoločných aktivít v oblasti dodávok kritických nerastov a vzácnych zemín, ktoré sú kľúčové pre výrobu moderných technológií.

Štvorica krajín oznámila vznik iniciatívy Quad Critical Minerals Initiative, ktorej cieľom je posilniť ekonomickú bezpečnosť a kolektívnu odolnosť prostredníctvom spolupráce na zabezpečení a diverzifikácii dodávok kritických nerastov. Podrobnosti o iniciatíve zatiaľ neboli zverejnené.

Ministri zahraničných vecí týchto štyroch krajín sa stretli vo Washingtone v čase, keď USA usilujú o posilnenie svojho vplyvu v regióne v kontexte rastúcej konkurencie s Čínou.

Šéf americkej diplomacie Marco Rubio zdôraznil, že štvorica krajín Quad má byť „prostriedkom činu“ a že obchod a diverzifikácia dodávateľských reťazcov budú kľúčové pre budúcu relevantnosť tejto skupiny.

Ministri zároveň vyjadrili znepokojenie nad napätím vo Východočínskom a Juhočínskom mori, kde Čína zvyšuje svoje územné nároky, a odsúdili akékoľvek jednostranné kroky, ktoré by mohli meniť status quo silou alebo nátlakom.

Štvorica tiež kritizovala Severnú Kóreu za pokračujúci vývoj balistických rakiet, jadrového programu a škodlivé kybernetické aktivity.

(tasr, red)

  |  

EÚ uvalila vysoké clá na ruské hnojivá, hrozí nedostatok a zdražovanie

Európska únia od 1. júla 2025 nariadila nové clá na dovoz dusíkatých a zmiešaných hnojív z Ruska.

Nové tarify budú vo výške 40 eur za tonu dusíkatých hnojív a 45 eur za tonu zmiešaných hnojív. Do roku 2028 sa majú zvýšiť na 315, respektíve 430 eur za tonu.

Podľa údajov Eurostatu ruské hnojivá v súčasnosti predstavujú približne 25 percent celkového dovozu hnojív do Európskej únie.

Podľa analytikov môže nariadenie týchto ciel viesť k zníženiu dovozu ruských hnojív do EÚ približne o štvrtinu.

Odhaduje sa, že náklady na dovoz by mohli vzrásť o viac ako 14 miliónov eur mesačne. Cieľom nových opatrení je znížiť závislosť EÚ od ruských a bieloruských dodávateľov hnojív a podporiť diverzifikáciu zdrojov.

Niektoré poľnohospodárske organizácie upozorňujú, že vyššie ceny hnojív môžu ovplyvniť konkurencieschopnosť európskeho poľnohospodárstva a ceny potravín.

Európska komisia uviedla, že bude situáciu monitorovať a v prípade potreby prijme ďalšie opatrenia na zabezpečenie stability trhu.

(gazeta.ru, red)

  |  

Zelenskyj vyjadril podporu Azerbajdžanu v spore s Ruskom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok oznámil, že telefonoval s prezidentom Azerbajdžanu Ilhamom Alijevom a vyjadril mu podporu v aktuálnych sporoch Azerbajdžanu s Ruskom.

Dôvodom napätia sú najmä víkendové zásahy ruskej polície, pri ktorých v Jekaterinburgu zadržali predstaviteľa azerbajdžanskej diaspóry Šahina Šiklinského a podnikateľa Jusifa Chalilova.

Po policajných raziách zomreli dvaja azerbajdžanskí občania – podľa ruských úradov na infarkt a za nejasných okolností, podľa Baku však v dôsledku policajného násilia.

Zelenskyj na sociálnej sieti X poďakoval Alijevovi za podporu Ukrajiny a vyjadril mu jednoznačnú podporu v čase, keď Rusko podľa jeho slov brutálne prenasleduje azerbajdžanských občanov a ohrozuje Azerbajdžanskú republiku.

Zároveň mu vyjadril sústrasť po úmrtí dvoch Azerbajdžancov v Rusku.

Azerbajdžan v reakcii zrušil všetky spoločné kultúrne podujatia s ruskými inštitúciami a prehľadal kanceláriu ruskej agentúry Sputnik, kde zadržal troch ruských novinárov.

Vzťahy medzi Baku a Moskvou sú napäté už od decembra minulého roka, keď Azerbajdžan obvinil Rusko zo zostrelenia civilného lietadla, pri ktorom zahynulo 38 ľudí.

(tasr, red)

  |  

Americká rozvojová pomoc prechádza pod ministerstvo, odborníci bijú na poplach

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v utorok oficiálne oznámil ukončenie činnosti Agentúry USA pre medzinárodný rozvoj (USAID).

Od 1. júla už USAID nebude poskytovať zahraničnú pomoc; programy, ktoré sú v súlade s politikou vlády a podporujú americké záujmy, bude po novom spravovať priamo ministerstvo zahraničných vecí

Rubio rozhodnutie obhajuje tvrdením, že rozvojové ciele boli len zriedka splnené, nestabilita sa často zhoršila a protiamerické nálady rástli. Podľa neho ide o koniec „éry vládou schválenej neefektívnosti“.

Zrušenie USAID vyvolalo kritiku mimovládnych organizácií aj odborníkov.

Nedávno publikovaná štúdia v časopise The Lancet varuje, že tento krok môže v najbližších piatich rokoch viesť k viac ako 14 miliónom úmrtí po celom svete, pričom tretinu z nich budú tvoriť malé deti

USAID bola jednou z najväčších humanitárnych agentúr na svete a jej programy v minulosti podľa štúdie zabránili až 91 miliónom úmrtí, najmä v súvislosti s HIV/AIDS, maláriou či podvýživou.

Rubio a americká vláda však tvrdia, že pomoc bude po novom efektívnejšia a viac zameraná na americké záujmy

(tasr, red)

  |  

EÚ ponúka pomoc pri rokovaniach o iránskom jadrovom programe

Európska únia je pripravená pomôcť s obnovením rokovaní o iránskom jadrovom programe po nedávnych amerických a izraelských útokoch na iránske ciele.

Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová to v utorok telefonicky oznámila iránskemu ministrovi zahraničných vecí Abbásovi Arákčímu.

Kallasová zdôraznila, že rokovania by sa mali obnoviť čo najskôr a Teherán by mal pokračovať v spolupráci s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu.

Podľa nej akékoľvek hrozby odstúpenia od zmluvy o nešírení jadrových zbraní len zvyšujú napätie v regióne.

Arákčí v reakcii varoval pred "deštruktívnym prístupom" niektorých európskych krajín, ktoré podľa neho podporili Izrael a USA počas nedávneho konfliktu.

Zároveň vylúčil rýchle obnovenie rozhovorov so Spojenými štátmi a žiadal záruky, že Teherán nebude opäť terčom útokov.

EÚ dlhodobo pôsobí ako sprostredkovateľ v rokovaniach s Iránom.

Bola aj signatárom jadrovej dohody z roku 2015, ktorá viedla k zrušeniu sankcií voči Iránu výmenou za obmedzenie jeho jadrového programu. USA od tejto dohody v roku 2018 odstúpili.

(tasr, red)