Oppenheimer a jeho kolegovia, z ktorých časť utiekla pred Hitlerom z vojnovej Európy, pracovali spočiatku v neustálej obave z toho, že Nemci majú v atómovom projekte náskok. Ako roky plynuli a kolaps nacistickej ríše sa očividne blížil, začalo byť zrejmé, že americká armáda nemusí ani „stihnúť“ vyskúšať novú zbraň v boji. Keď potom v troskách Európy zavládol mier, novým cieľom sa stalo tvrdošijné cisárske Japonsko.
Výsledkom tohto rozhodnutia bola hneď prvá morálna dilema. Zvrhnutie dvoch atómových bômb na japonské mestá zlomilo predchádzajúci fanatický odpor Japoncov a ušetrilo životy, ktoré by boli stratené pri klasickej konvenčnej invázii. Ale zaplatená cena bola, napriek tomu, hrozná a premietla sa aj do súčasného sveta. Dodnes si mnoho ľudí asociuje jadrovú energiu s peklom nad Hirošimou a tá asociácia v nich vzbudzuje inštinktívny odpor. Mierovému využitiu atómového štiepenia to rozhodne nepomohlo.
Ďalšia dilema prišla hneď po vojne. Nebude atómový monopol zvádzať Američanov k jeho zneužívaniu? Veď americká štátna moc má aj svoju históriu a v nej sa nachádza množstvo špinavých a krvavých príbehov.
Do hry vstupuje sovietska propaganda a Sovieti mali svoju víziu spravodlivého robotnícko-roľníckeho štátu spracovanú veľmi dobre. V Amerike, ktorá si ešte veľmi dobre pamätala biedu veľkej hospodárskej krízy, pritiahol utopický komunizmus pozornosť mnohých intelektuálov. Tým skôr, že len máloktorý z nich sa do Sovietskeho zväzu pozrel osobne a žiadny nemal možnosť po ňom cestovať úplne voľne, aby sa presvedčil, ako sa veci skutočne majú.
