Morálne dilemy súčasnosti. Kto sa môže stať Oppenheimerom 21. storočia

Oppenheimer a jeho kolegovia, z ktorých časť utiekla pred Hitlerom z vojnovej Európy, pracovali spočiatku v neustálej obave z toho, že Nemci majú v atómovom projekte náskok. Ako roky plynuli a kolaps nacistickej ríše sa očividne blížil, začalo byť zrejmé, že americká armáda nemusí ani „stihnúť“ vyskúšať novú zbraň v boji. Keď potom v troskách Európy zavládol mier, novým cieľom sa stalo tvrdošijné cisárske Japonsko.

Mohlo by vás zaujímať

KultúraOppenheimerova osobná dráma a varovanie Christophera Nolana

Výsledkom tohto rozhodnutia bola hneď prvá morálna dilema. Zvrhnutie dvoch atómových bômb na japonské mestá zlomilo predchádzajúci fanatický odpor Japoncov a ušetrilo životy, ktoré by boli stratené pri klasickej konvenčnej invázii. Ale zaplatená cena bola, napriek tomu, hrozná a premietla sa aj do súčasného sveta. Dodnes si mnoho ľudí asociuje jadrovú energiu s peklom nad Hirošimou a tá asociácia v nich vzbudzuje inštinktívny odpor. Mierovému využitiu atómového štiepenia to rozhodne nepomohlo.

Ďalšia dilema prišla hneď po vojne. Nebude atómový monopol zvádzať Američanov k jeho zneužívaniu? Veď americká štátna moc má aj svoju históriu a v nej sa nachádza množstvo špinavých a krvavých príbehov.

Do hry vstupuje sovietska propaganda a Sovieti mali svoju víziu spravodlivého robotnícko-roľníckeho štátu spracovanú veľmi dobre. V Amerike, ktorá si ešte veľmi dobre pamätala biedu veľkej hospodárskej krízy, pritiahol utopický komunizmus pozornosť mnohých intelektuálov. Tým skôr, že len máloktorý z nich sa do Sovietskeho zväzu pozrel osobne a žiadny nemal možnosť po ňom cestovať úplne voľne, aby sa presvedčil, ako sa veci skutočne majú.

Mohlo by vás zaujímať

RozhovorRozhovor s Christopherom Nolanom: Oppenheimer je najdôležitejší človek, aký kedy žil

A Oppenheimer, sám do nejakej miery idealista, stal sa podozrivým z toho, že s komunizmom sympatizuje. Hoci sám komunista nebol, dosť dlho sa pohyboval medzi ľuďmi, ktorí naozaj komunisti boli a mal s nimi dobré vzťahy. Začiatkom päťdesiatych rokov, keď sa rozhorela studená vojna a obava Američanov z infiltrácie štátu sovietskymi agentmi bola založená na reálnych prípadoch špionáže, javilo sa ako bezpečnejšie Oppenheimera odstaviť bokom od štátnych tajomstiev. Pre istotu.

Kto je dnešným Oppenheimerom? Technológií, ktoré môžu potenciálne „zavariť“ ľudstvu, je dosť. Môže to byť nejaký neznámy vedec, ktorý sedí v laboratóriu podobnom tomu wuchanskému a zaoberá sa výskumom, ktorému sa hovorí banálnym súslovím „gain of function“. Inými slovami, ako pridať už existujúcim patogénom schopnosti, ktoré ich môžu urobiť nebezpečnejšími. Môže to byť niekto, kto nevinne báda nad otázkou, ako spomaliť starnutie a predĺžiť ľudský život. (Čo znie dobre, ale nie všetky dôsledky predĺženia života sú dobré: predstavte si 120-ročných diktátorov na trónoch autoritárskych krajín.) Môže to byť napríklad Sam Altman, najznámejší investor AI scény, ktorého ľudia pracujú na ešte múdrejších systémoch umelej inteligencie. Žiadna z tých vymenovaných technológií nie je tak očividne deštruktívna ako atómová zbraň, ale kto vie, aké budú jej dlhodobé následky.

Mohlo by vás zaujímať

NázorOppenheimer by nikdy nedokázal vzdorovať Stalinovi. Spravodlivosť pre Trumana

Nikto ale nedohliadne na koniec všetkého. Ani Oppenheimer, znepokojený tým, akú nebezpečnú silu priviedol na svet, ani jeho oponent Teller, prenasledovaný strachom z toho, že sovietsky blok zvíťazí a zadupe slobodu na celej planéte do prachu. Atómová vojna nakoniec nevypukla, aj keď sa zhruba dve generácie budili zo sna predstavou, že je na spadnutie – a je možné, že práve extrémna ničivosť atómových zbraní prispela k tomu, že spolu svetové veľmoci konečne prestali bojovať. A sovietske impérium, ktoré sa javilo byť neprekonateľným protivníkom, časom zaniklo samo od seba.

A ešte jedna myšlienka na záver: príbeh atómovej bomby ukazuje na to, že zákaz v prípade nových technológií skoro nikdy nič nerieši. Maximálne vám takzvane ujde vlak a situáciu využijú iní. Je dobré si na to spomenúť napríklad v súvislosti so snahou nasadiť umelej inteligencii preventívne čo najtvrdší chomút, o ktorej sa tento rok začalo hovoriť v Bruseli.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.