Pomoc s hypotékami zlepší viac situáciu bánk ako občanov, tvrdí Hajko z KDH

Opozičné KDH nesúhlasí s vládnym návrhom programu na dotovanie hypotekárnych úverov. Pomoc s hypotékami môže viac pomôcť bankám ako občanom, pretože peňažné ústavy môžu zvyšovať úroky, keďže klienti to nepocítia do takej výraznej miery.

Hajko_rozhovor_MZ_3 Jozef Hajko. Foto: Matúš Zajac

V piatok to uviedol ekonomický expert KDH a poslanec Jozef Hajko v reakcii k návrhu na novelizáciu viacerých zákonov v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie, ktorý v stredu schválila vláda.

KDH nesúhlasí s vládnym návrhom programu na dotovanie hypotekárnych úverov a varuje, že táto štedrá pomoc s hypotékami môže mať presne opačný efekt a de facto viac pomôže bankám ako občanom. Tým, že si štát berie na plecia významnú časť nákladov na zvýšené splátky, banky budú pôsobiť v komfortnom prostredí. Môžu pokojne zvyšovať úroky, pretože budú vedieť, že ich klientov to až tak nezabolí.

„Peniaze sa rozhadzujú lopatou, neberie sa ohľad na to, že všetko pôjde na štátny dlh. Príspevok dostanú všetci, čo splnia kritériá, tí bohatší i chudobnejší, tí, čo v kúpenom byte bývajú alebo ho prenajímajú. Ani slovo o tom, že tu máme aj príspevok na bývanie, ktorý by sa po úprave mohol využívať širšie a pomôcť sa tak mohlo naozaj tým najodkázanejším,“ upozorňuje na chýbajúcu adresnosť Hajko.

Hajko upozornil aj na to, že chýba analýza, na základe ktorej vláda dospela k číselným parametrom. „Pri zvýšenom daňovom bonuse sa vo vládnom materiáli iba sucho konštatuje, že negatívny vplyv na samosprávy bude budúci rok 15 miliónov eur. Ťažko skúšané obce a župy prídu o ďalšie peniaze,“ uviedol.

KDH tiež kritizuje, že vláda nekomunikovala s bankami a ignorovala aj podklady Národnej banky Slovenska (NBS).

„Dozvedeli sme sa len konečné číslo a budúci rok by to malo stáť štát 73 miliónov eur. To nie je pre ťažko skúšané verejné financie rozhodne málo. Navyše, obsluha tohto opatrenia zo strany štátu bude deväť miliónov eur, teda na každé vyplatené euro pomoci minie vláda 13 centov,“ vysvetľuje Hajko.

Rozšírením schémy pomoci pre mladých do 35 rokov vláda zvyšuje hranicu daňového bonusu zo 400 na 1 800 eur, pričom opäť bude zohľadňovať 75 percent zo zvýšených hypotekárnych platieb.

„Využitie toho nástroja podporovalo pred voľbami aj KDH, lenže my sme navrhovali upravovať ho po nevyhnutnej analýze na základe čísel, ktoré má k dispozícii len vláda. Nič také nevidíme. Pri zvýšenom daňovom bonuse sa vo vládnom materiáli iba sucho konštatuje, že negatívny dosah na samosprávy bude budúci rok 15 miliónov eur. Ťažko skúšané obce a župy prídu o ďalšie peniaze. Nevedno, čo s tým mieni vláda robiť, azda chce presadzovať svoju politiku na úkor samospráv, ako sme to videli už v minulosti?“ uzatvára ekonomický expert KDH.

Pomoc so zvýšenými splátkami za hypotéky za rok 2023 by mala vyjsť štát približne na 15 miliónov eur, v budúcom roku potom 64 miliónov eur. Zvýši sa aj pomoc s hypotékami pre mladých, v roku 2024 sa takto zvýšia výdavky o sedem miliónov eur.

Celkovo podľa ministra financií Ladislava Kamenického (Smer) nejde o takú enormnú sumu, aby to rozpočet nezvládol. Zdôraznil, že výpadok príjmov samospráv v dôsledku zvýšenia daňového bonusu im štát vykompenzuje.

Mimoriadny daňový bonus sa má týkať všetkých hypoték, pri ktorých došlo k zvýšeniu zaplatenej splátky v roku 2023 oproti roku 2022. Jeho výška má byť 75 percent rozdielu medzi splátkami, najviac však v sume 1 800 eur ročne. Podmienkou jeho uplatnenia je výška ročného zdaniteľného príjmu za predchádzajúce zdaňovacie obdobie najviac vo výške 1,6-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca, pričom daňovník nesmie nehnuteľnosť prenajímať.

(tasr, sita)