Človek proti stroju. Malá právna úvaha o otravnom systéme VAR

Dôvodom boli hanebné výkony rozhodcov v osemfinále a štvrťfinále majstrovstiev, ktorými posunuli do semifinále Južnú Kóreu na úkor najskôr Talianov a potom aj Španielov, ktorým proti Kórei, ak si dobre spomínam, neuznali dohromady až tri regulárne góly. Pamätám sa, ako som sa rozčuľoval, prečo si to ten rozhodca nemohol pozrieť na videu.

To bolo ešte pred systémom VAR, ktorý preskúmavaním záznamov, najmä gólových situácii, priniesol do futbalu omnoho viac spravodlivosti.

Lenže…

Lenže každý extrém v konečnom dôsledku začína byť škodlivý. Áno, aj mňa potešili dva neuznané góly Belgicka proti Slovensku a neuznaný gól Angličanov proti našim. Po zásahu systému VAR. Pri sledovaní inak vynikajúceho zápasu Nemecka proti Dánsku, opäť s neuznanými gólmi, aj po postavení mimo hru doslova o špičku kopačky, som si však uvedomil, že vsietenie gólu takmer emočne neprežívam, pretože ani zďaleka neviem, či ten gól bude platiť alebo nie. Na týchto Majstrovstvách Európy totiž počet neuznaných gólov rapídne vzrástol.

Áno, aj pred systémom VAR boli občas neuznané góly. Ale nebolo to také časté. Dôvodom na neuznanie gólu býva najčastejšie faul alebo postavenie mimo hry. Priznám sa, že nemám naštudovanú históriu vzniku pravidla o postavení mimo hry, ale predpokladám, že jeho účelom bolo zabezpečenie kompaktnej a plynulej hry celého tímu. Bez tohto pravidla by totiž stačilo postaviť jedného útočníka kdesi ku šestnástke, ktorý by celý zápas len čakal, kým mu od vlastnej bránky kopnú dlhú prihrávku.

Tak či tak, pri vzniku tohto pravidla sa asi nepočítalo s tým, že keď bude útočník stáť s posledným súperovým obrancom v jednej línii, postranný rozhodca si všimne dvoj- či trojcentimetrové postavenie mimo hry. Stroj to však zvládne celkom presne. Človek so svojimi zmyslami a schopnosťami ovládol a značne pretvoril planétu, ale jeho zmysly ostali biologické, s odchýlkami a nepresnosťami, nie striktne matematicky presné.

Aký má význam neuznať gól po vynikajúcej akcii len preto, že špička útočníkovej kopačky bola umiestnená len dva centimetre za pätou obrancu? Vážne si myslíme, že v zápale hry dokážu hráči efektívne vyhodnotiť takéto situácie a dať si na „milimetrové“ ofsajdy pozor? Asi ťažko. Ale VAR to neomylne vidí. A možno vďaka tomu každý druhý gól nebude v budúcnosti uznaný. Možno kvôli tomu nebudeme s napätím čakať na góly, ale len na následné rozhodnutia rozhodcov.

To sme asi docieliť nechceli.

Aj táto, v podstate triviálna, situácia so systémom VAR poukazuje na to, že moderná technika v mnohom mení spoločnosť a že v niektorých ohľadoch jej človek so svojimi biologickými obmedzeniami nemôže konkurovať. Umelá inteligencia po ďalšom vývoji zrejme dokáže nasimulovať akékoľvek ľudské správanie a rozhodovanie. Ak teda nebudeme jej používanie dostatočne regulovať právom, môže napríklad nahradiť každého – lekára, architekta, sudcu, možno aj politika. Môže spôsobiť nezamestnanosť a nastoliť otázku, čo vlastne s ľuďmi. A aj v prípade optimistického variantu, že všetkým ľuďom bude zabezpečený pohodlný život, v ktorom sa všetci môžu plne venovať svojim koníčkom, začne ľudstvo degenerovať, pretože platí známe heslo, že práca šľachtí.

Preto som presvedčený, že právo nemôže rezignovať na úpravu postavenia a využívania moderných technológií a že musí zabezpečiť dostatočnú realizáciu ľudí aj v ére umelej inteligencie. Príkladom by mohlo byť použitie systému VAR vo futbale. Nie zakázaním používania systému VAR, ďalšie Majstrovstvá sveta vo futbale 2002 fakt zažiť nechcem. Ale zmenou úpravy pravidla o postavení mimo hry. Napríklad takým spôsobom, že niekoľkocentimetrový ofsajd, pokiaľ nebol výrazne spôsobilý ovplyvniť kvalitu realizácie akcie, by nebol dôvodom na neuznanie gólu. A toto pravidlo sa navyše ťažko vyhodnocuje matematicky.

Rozhodcovia by tým pádom opäť mali skutočnú robotu a zodpovednosť, hráči možnosť zabrániť postaveniu mimo hry svojím pričinením na základe použitia vlastných zmyslov a fanúšikovia radosť z gólových momentov. A ľudstvo šancu. 

Hydepark je priestorom na diskusiu pre akademikov, politikov, vysokých štátnych úradníkov, osobnosti z prostredia cirkvi či tretieho sektora. Názory nemusia vyjadrovať stanoviská redakcie.