V nedeľu nastane jesenná rovnodennosť, začne sa astronomická jeseň

Vlani nastala jesenná rovnodennosť až 23. septembra o 8.50 h stredoeurópskeho letného času (SELČ). Tento rok je to skôr vzhľadom na to, že je priestupný rok, teda má o jeden deň (29. február) navyše. Tým sa raz za štyri roky koriguje nesúlad medzi kalendárom a reálnou pozíciou Zeme na obežnej dráhe okolo Slnka. Rovnako 22. septembra sa začne astronomická jeseň aj o rok, kým v rokoch 2026 a 2027 bude pripadať opäť na 23. september.

Okamih rovnodennosti (aequinoctium) znamená, že sa Zem na svojej obežnej dráhe okolo Slnka ocitne v bode, keď rovina zemského rovníka prechádza geometrickým stredom slnečného disku a slnečné lúče tak dopadajú kolmo na zemský povrch. Deliaca čiara medzi osvetlenou časťou Zeme, kde je deň a tmavou časťou, kde panuje noc (tzv. terminátor) smeruje počas rovnodennosti vertikálne od severného pólu k južnému.

V deň jesennej rovnodennosti slnko vychádza presne na východe a zapadá na západe. Pozorovateľ stojaci na rovníku v deň jesennej rovnodennosti vidí na poludnie slnko nad sebou v nadhlavníku. Deň, keď nastáva jesenná rovnodennosť (podobne ako jarná), je rovnako dlhý na akomkoľvek mieste na zemeguli – trvá približne 12 hodín.

Napríklad v Bratislave vyjde slnko 22. septembra ráno o 6. hodine a 38. minúte SELČ, zapadne o 18.48 h. Slnko teda bude nad obzorom 12 hodín a 10 minút. Zároveň sa v čase po jesennej rovnodennosti dni skracujú najrýchlejším tempom, denne až o tri a o pol minúty. Už 23. septembra bude dĺžka slnečného svitu len 12 hodín a 6 a pol minúty, o deň neskôr 12 hodín a 3 minúty.

V africkom Dakare v Senegale bude 22. septembra svietiť slnko 12 hodín a 6 minút, pričom dni sa tu skracujú menej výrazne, len o 48 sekúnd denne – pretože mesto sa nachádza na cca 14. rovnobežke severnej zemepisnej šírky. Platí, že čím sme bližšie k rovníku, tým je menší rozdiel medzi dĺžkou slnečného svitu v lete a v zime.

Naopak, čím viac na sever, tým je skracovanie dní výraznejšie. V nórskom meste Tromso v deň rovnodennosti, teda 22. septembra, je slnko nad obzorom 12 hodín, 19 a pol minúty. Slnečný svit je však každý deň kratší o 8 a pol minúty. Od 27. novembra tu slnko zmizne pod obzorom a nastane polárna noc.

Astronomická jeseň na severnej pologuli potrvá do 21. decembra, kedy o 10.20 h stredoeurópskeho času (SEČ) nastane zimný slnovrat a začne sa astronomická zima. Meteorologická jeseň sa začala už 1. septembra a potrvá do konca novembra.

Rozdielnu dĺžku dňa a noci počas roka, ako aj samotné striedanie ročných období spôsobuje sklon zemskej osi voči obežnej dráhe Zeme o približne 23,5 stupňa.

(tasr)