Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kyjev zintenzívňuje výrobu dronov, investuje do nich miliardy dolárov

Ukrajina plánuje v roku 2025 nakúpiť približne 4,5 milióna bezpilotných lietadiel (FPV), čo je viac ako dvojnásobok vlaňajších nákupov. Ministerstvo obrany na tento plán vyčlení viac ako 2,6 miliardy dolárov, pričom až 96 percent dronov vyrobia ukrajinskí výrobcovia.

FPV drony sú malé, lacné a pilotované zo zeme, často zasahujúce ciele plné výbušnín. Obe strany konfliktu ich čoraz viac využívajú ako efektívnu alternatívu k delostrelectvu. Ukrajinské drony minulý mesiac zničili o 22 percent viac cieľov než v januári.

Ukrajina súčasne investuje do vývoja dronov s dlhým doletom a bezpilotných pozemných vozidiel s cieľom znížiť závislosť od západnej pomoci.

Najvyšší ukrajinský generál Olexandr Syrskyj zdôraznil, že Kyjev si nemôže dovoliť zaostávať v technologickej vojne. „Musíme sa vyzbrojovať a posilňovať vlastnými zdrojmi,“ vyhlásil.

(reuters, juh)

Minúta  |  

Felix Banaszak: Podpora Merzových plánov je stále menej pravdepodobná

Nemeckí Zelení váhajú s podporou plánov budúceho kancelára Friedricha Merza na zvýšenie štátneho dlhu a vytvorenie 500-miliardového infraštruktúrneho fondu.

Podľa spolulídra strany Felixa Banaszaka „dnes sme od schválenia ďalej než v predchádzajúcich dňoch.“

Zelení požadujú viac opatrení na ochranu klímy a väčší podiel financií pre spolkové krajiny, pričom chcú zvýšiť ich podiel z fondu zo 100 na 200 miliárd eur.

Merz, ktorý chce uvoľniť limity dlhu na financovanie rastu a modernizáciu armády, varoval, že „nepriateľské Rusko a nespoľahlivé USA môžu Európu vystaviť nebezpečenstvu.“ Očakávané zvyšovanie štátneho dlhu minulý týždeň nadchlo trhy v nádeji na oživenie nemeckej ekonomiky.

Predstavitelia konzervatívcov a SPD tvrdia, že Zelení sa snažia posilniť svoju vyjednávaciu pozíciu, no napokon návrh podporia. Nový parlament od 25. marca môže schválenie ešte viac skomplikovať, keďže pribudnú poslanci z pravicových a ľavicových strán, ktorí môžu reformy blokovať.

(reuters, red)

Minúta  |  

Čína zavádza odvetné clá na USA a Kanadu, napätie v obchode rastie

Čína zaviedla odvetné clá na americké agrokomodity po tom, čo USA vo februári zaviedli 10-percentné clo na čínske produkty a minulý týždeň ho zvýšili na 20 percent.

Čínske clá vo výške 10 a 15 percent sa týkajú sóje, mäsa, ovocia, zeleniny a mliečnych produktov, zatiaľ čo dvadsaťpercentné clo platí na kuracie mäso, pšenicu, kukuricu a bavlnu.

Napätie medzi najväčšími ekonomikami sveta sa tak zvýšilo. Peking navyše cez víkend oznámil vysoké clá na kanadské poľnohospodárske produkty v hodnote 2,6 miliardy USD.

Repkový olej a hrach budú zaťažené stopercentným clom, morské plody a bravčové mäso 25-percentným clom. Ide o odvetu za kanadské clá na čínske elektromobily (sto percent) a oceľ a hliník (25 percent). Nové čínske clá voči Kanade vstúpia do platnosti 20. marca.

(tasr, red)

Minúta  |  

Policajný exprezident Hamran posilnil opozičnú stranu SaS

Strana Sloboda a Solidarita (SaS) pod vedením Branislava Gröhlinga predstavila v pondelok novú stranícku posilu. Do tímu vstúpil Štefan Hamran, ktorý v rokoch 2021 - 2023 pôsobil ako prezident Policajného zboru.

Venovať sa podľa svojich slov chce najmä vnútornej bezpečnosti štátu. Gröhling uviedol, že strana pracuje na tom, aby voličom poskytla alternatívu voči súčasnej koalícii. Hamranovo ekonomické pravicové zmýšľanie je podľa neho v súlade s postojmi strany.

V posledných voľbách do Európskeho parlamentu Hamran kandidoval za mimoparlamentnú stranu Demokrati. Jej členom však nebol.

Strana SaS bola založená v roku 2009 Richardom Sulíkom a dlhodobo sa profiluje ako liberálna opozícia voči súčasným vládnym stranám.

(tasr, max)

Minúta  |  

Egede: Nie sme Američania ani Dáni, Grónsko nie je na predaj

Grónsky premiér Múte Egede označil v predvečer volieb do grónskeho parlamentu amerického prezidenta Donalda Trumpa za „veľmi nepredvídateľného“.

Reagoval tak na Trumpove opakované vyjadrenia o tom, že USA by mali prevziať kontrolu nad Grónskom, ktoré zohráva dôležitú úlohu v národnej a medzinárodnej bezpečnosti USA.

Trump minulý týždeň v Kongrese potvrdil svoj záujem o Grónsko a vyhlásil, že USA ostrov získajú „tak či onak“. Jeho slová vyvolali pobavenie medzi republikánmi, mnohí Grónčania ich však považujú za neúctivé.

Egede zdôraznil, že Grónčania chcú rozhodovať o svojej budúcnosti sami a Trumpove výroky podľa neho zvyšujú odstup od USA. „Nechceme byť Američanmi ani Dánmi, sme Grónčania. Nie sme na predaj,“ vyhlásil.

Predvolebná kampaň v Grónsku sa zameriava na otázku nezávislosti od Dánska, pričom Trumpova rétorika situáciu ešte viac vyhrotila.

(tasr, juh)

Minúta  |  

Prieskum: Progresívci si držia prvé miesto, SaS je mimo parlamentu

Do parlamentu by zasadli aj poslanci z KDH (8,4 percenta), hnutie Republika (6,6 percenta) a Demokrati (5 percent).

Centrum sociálnych výskumov, ktoré je súčasťou Inštitútu informatiky a štatistiky (Infostat) - príspevkovej organizácie Štatistického úradu SR -, realizovalo od 21. do 28. februára na vzorke 1 132 respondentov prieskum volebných preferencií.

Svoju účasť vo voľbách deklarovalo 66,2 percenta populácie. Prvé miesto si drží opozičné PS so ziskom 24,8 percenta. Nasleduje Smer s podielom 22,5 percenta a Hlas s podporou 11,5 percenta voličov.

Do parlamentu by zasadli aj poslanci z KDH (8,4 percenta), hnutie Republika (6,6 percenta) a Demokrati (5 percent).

Pred bránami Národnej rady by skončila SaS so ziskom 4,3 percenta, ďalej Maďarská aliancia (4,2 percenta), hnutie Slovensko (3,4 percenta), Sme rodina (2,8 percenta) a SNS (1,5 percenta).

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.