Európa je v pozvoľnom rozklade

Paríž a Berlín sa v zásadných európskych otázkach rozchádzajú, aj keď pravidelne volajú po prehĺbení európskej integrácie, napríklad by rady pripravili menšie štáty o možnosť blokovať bruselské rozhodovanie. V rusko-ukrajinskej vojne mali síce od začiatku spoločne sklon k opatrnejším a diplomatickejším postojom ako USA a Spojené kráľovstvo so svojimi východoeurópskymi chránencami, ale dosahy vojny ich rozhodne nespájajú. Naopak, prehlbujú dlhodobú vzájomnú frustráciu najmä v obrane, energetike a hospodárskej politike.

Mnoho rozporov európskych veľmocí

Francúzi snívajú o strategickej nezávislosti na USA, ale sami na ňu nestačia. Nemcov potrebujú na budovanie európskeho obranného priemyslu. Berlín sa však v bezpečnostných otázkach riadi podľa Washingtonu a navyše prísnymi exportnými pravidlami komplikuje vývozy francúzskych zbrojárov, čo USA tiež neprekáža. Nemci nakupujú americké stíhačky F-35, pričom francúzsko-nemecký projekt stíhačiek a dronov sa zadrháva. Európsky projekt protiraketovej obrany, ktorý Scholz oznámil v Prahe, je bez Francúzska, ale zato s USA a Izraelom.

Na druhej strane, Nemecko oveľa ťažšie postihujú následky rusko-americkej geopolitickej hry na Ukrajine. Prichádza o ruský plyn aj o výsadnú úlohu na európskom plynovom trhu. Stálo by preto o plynovod so Španielskom. Francúzsko ho blokuje a radšej chystá prepojenie z Barcelony do Marseilles, aby sa práve ono stalo európskym distribútorom. To isté chce aj Turecko.

Nemecko má obavy, že francúzsky tlak na európske zastropovanie cien plynu voči Rusku ho pripraví o dodávky, už aj tak stenčené. Potom sú tu ešte francúzske jadrové elektrárne, ktoré sú protijadrovému Berlínu roky tŕňom v oku. Hoci by sa v tohtoročnej energetickej kríze mohli hodiť aj Nemcom, Francúzi zisťujú, že ich pre zanedbanú údržbu musia vypínať, a naopak potrebujú elektrinu z Nemecka.

Vzťah dlhodobo trpí nerovnováhou medzi ekonomickou silou Nemecka a slabosťou Francúzska. Nemecko dráždi francúzska neschopnosť dať si do poriadku verejné financie aj návrhy na európske pôžičky, za ktoré by v konečnom dôsledku ručili Nemci. Na druhej strane, Paríž prijal s nevôľou úmysel Berlína minúť 200 miliárd eur, ktorými bude nemeckému priemyslu kompenzovať nárast nákladov na energie. V takej výške vlastné podniky podporiť nedokáže, zaplatia za to stratou konkurencieschopnosti.

Dobré aj zlé správy

Z francúzsko-nemeckých ťažkostí nám plynú dobré aj zlé správy. Môžeme azda dúfať, že pre vzájomné konflikty nebudú mať na to, aby čokoľvek diktovali ostatným, ako sa o to v Európe neustále pokúšajú. Nemali by sme sa však radovať príliš. O francúzsko-nemecký diktát nestojíme, ale ak EÚ upadne do chaosu, môže to byť ešte horšie. Najmä dnes, keď sú ich ťažkosti iba výrazom všeobecnejšieho rozkladu Európy, ktorý postihuje domácu i európsku politiku a zasahuje aj nás.

Nemecko-francúzsky tandem sa síce rozpadá, ale stále je v lepšom stave ako vyšehradská spolupráca. Trpí napätím medzi dvoma osami, česko-slovenskou a poľsko-maďarskou, ktoré roky zmierňovala diplomacia a spoločné záujmy. Ale v dôsledku ukrajinskej krízy to napätie vyvrelo na povrch a strednú Európu ochromilo. Eurofili a atlantisti v pražskej a bratislavskej vláde s neskrývaným sebazaľúbením dávajú otvorene najavo, ako opovrhujú Orbánovou politikou národného záujmu. S Varšavou ich to však nezbližuje, lebo tá už strednú Európu mentálne opustila. Oprašuje jagelovskú minulosť východoeurópskej veľmoci, pasuje sa do hlavného amerického spojenca na kontinente a púšťa sa nielen do nepriamej vojny s Ruskom o Ukrajinu, ale aj diplomatickej vojny s Nemeckom o vojnové reparácie.

Vrie to aj na domácich scénach

Francúzsko ochromuje štrajk rafinérií. Aj keď si s tým menšinová vláda neobľúbeného prezidenta Macrona nakoniec poradí, s každým ďalším štrajkom a demonštráciou to budú mať ťažšie. Nemecko už pripravuje špeciálne jednotky polície na očakávané „rúcanie“ elektrickej siete. V Ríme sa ujala moci národnokonzervatívna koalícia. Nie je ani fašistická, ani putinovská, ako tvrdia dezorientovaní liberáli, ale predstavuje radikálnu alternatívu voči predchádzajúcemu liberálno-progresivistickému zlepencu. Nebude mať však žiadne zábrany vydierať Európu vlastnou ekonomickou a inštitucionálnou slabosťou v štýle – buď pomôžete, alebo vás stiahneme so sebou. Britskí konzervatívci v tejto ťažkej dobe postavili na čelo krajiny asi najneschopnejšiu osobu v moderných dejinách, ale po niekoľkých týždňoch aspoň preukázali schopnosť nápravy.

V Bruseli, Paríži, Berlíne, Prahe, Bratislave si arogantní nedouci svoje funkcie držia podstatne dlhšie. Tí bratislavskí sa dnes schovávajú za dúhovými vlajkami, tí pražskí pripravujú náhubkový zákon, aby sa o ich neschopnosti už ani nesmelo hovoriť. Praha, zrejme po vzore Nemecka, chce staviť na mobilizáciu represívnych zložiek. Môže však čakať aj francúzsky scenár nátlaku štrajkov a ulíc. Pokiaľ česká vláda nedokáže po vzore Spojeného kráľovstva vykonať zásadné zmeny, krajinu čaká radikálny obrat po vzore Talianska.

Text pôvodne vyšiel v MF Dnes. Vychádza so súhlasom autora a redakcie.