Odborníci o alkohole: Ak chce človek nepiť, niekedy musí dokonca zmeniť prácu

V rodinách netreba deťom alkohol ukazovať ani ponúkať, bezpečná dávka je nula, hovorí psychiatrička Zuzana Krajňáková a námestník riaditeľa pre psychoterapeutickú starostlivosť Peter Knapík. Obaja pôsobia v liečebnom ústave Predná hora.

Čo hovoria štatistiky o alkoholizme Slovákov?

Z: V spotrebe alkoholu na obyvateľa dominujeme rebríčku, dvojnásobne sme prekonali svetový priemer. Výrazne k tomu prispela pandémia, keď pacienti nemali dostupnú psychiatrickú starostlivosť a mnohí boli doma bez práce a voľný čas si vypĺňali pitím. Častejšie dochádzalo k recidívam a zvyšoval sa konzum alkoholu. K alkoholu sa u nás dostane každý dospelý človek. Má masívne reklamné kampane a všeobecne túto návykovú látku konzumujeme pri všetkých spoločenských udalostiach.

Vieme, že byť triezvy je prirodzené?

P: Ťažko hodnotiť, keďže v rodinách sa alkohol vyskytuje takmer pri každej príležitosti. Bežná populácia len ťažko vníma, že normálne je nepiť. Nechcem paušalizovať, ale vo väčšine rodín je normálne užívať v nejakej miere alkoholické nápoje. Štatisticky vnímame ako nenormálne skôr to, keď sa v nejakej rodine vôbec nepije.

Je alkohol v našej identite?

P: Neviem, či identite, ale rozhodne je to v našej kultúre. Obzvlášť škodlivá je kultúra pitia tvrdého alkoholu. My vo svojej práci riešime negatívne dosahy tejto kultúry vo forme rozvinutých závislostí aj so všetkým, čo k tomu patrí.

Z: Krajiny, ktoré sprísňujú podmienky pitia, robia najlepšiu prevenciu. Napríklad zvýšenie hranice veku na kúpu alkoholu od 21 rokov je dobré opatrenie. Mladý človek sa nevie až tak kontrolovať a niesť zodpovednosť za svoje správanie. Čím skôr začne človek piť, tým skôr sa uňho vypestuje návyk. V rodinách netreba deťom alkohol ukazovať ani ponúkať. Medzi patologické návyky patrí aj chodiť do krčmy s dieťaťom.

Čo robiť, keď chceme abstinovať, ale príde k nám návšteva?

Z: Ponúknite rôzne nealkoholické nápoje a zmierte sa s tým, že ten človek nabudúce nepríde, ak bude trvať na alkohole. Je na nás, akú spoločnosť si vyberáme. Ak sa budeme pohybovať v okolí popíjajúcich, budeme im chcieť nalievať a sami budeme inklinovať ku konzumu alkoholu. Je na človeku, koho si pozve domov a čo mu ponúkne. Nikoho neurazíme, ak mu alkohol neponúkneme.

P: Treba sa naučiť aj odmietať alkohol a zo strany ponúkajúceho rešpektovať, keď niekto povie nie. To je veľký problém Slovákov. Keď na bežnej návšteve odmietnete piť, ponúkajúci často vyvíja tlak a čím viac má vypité, tým je nástojčivejší voči abstinujúcim. Často vieme odmietnuť, ale so stupňujúcim sa tlakom je to čoraz nepríjemnejšie a človek nevie povedať asertívne „nie“ alebo z takejto spoločnosti čo najskôr odísť. Zo slušnosti si radšej dáme. Iniciatíva Suchý február nám pomáha nastaviť si hranice a nebáť sa, že sa odmietnutím pohárika niekoho dotkneme a urazíme ho.

Platí, že s kým som, taký som a keď sa obklopíme ľuďmi s vyššou toleranciou alkoholu, bude sa nám ťažšie abstinovať?

Z: Áno. Jedným zo základných pravidiel liečby u nás je vyhýbať sa takýmto ľuďom. Niekedy musí človek dokonca zmeniť prácu, lebo denne odmietať alkohol od kolegov a pozerať sa, ako pijú, môže mariť abstinenciu. Je na nás, ako budeme tolerovať nadužívanie alkoholu. Je to navyše nezodpovedné, lebo v práci či za volantom sa nemá piť. Ohrozuje to okolie.

Polícia zistila v uplynulom roku najviac alkoholu za volantom za posledných sedem rokov. Je otázkou času, kedy pribudnú udalosti ako tá na Zochovej?

Z: Neviem, či sú tieto štatistiky absolútne alebo relatívne, ale policajné kontroly boli minulý rok častejšie a dychové skúšky dávajú robiť zakaždým. Máme teda reálnejší prehľad o vodičoch. Ľudia často šoférujú pod vplyvom alkoholu a dúfajú, že ich nechytia. Bolo by dobré častejšie informovať o postihoch – že im odoberú vodičský preukaz a budú musieť robiť skúšky, že ak nafúkajú nad jedno promile, idú do cely predbežného zadržania a koľko to vyjde finančne. Ďalším, zatiaľ málo medializovaným problémom je, že paušálne nerobíme vodičom testy na drogy a tí bežne jazdia pod vplyvom marihuany a pervitínu.  

P: Kontroly odhalia len malé percento z tých, ktorí šoférujú pod vplyvom. Je len šťastie, že nehôd ako Zochova nie je viac. V štádiu rozvoja závislosti už má prevencia veľmi obmedzený efekt. Ak niekto denne vypije dve-tri pivá a k tomu nejaké to poldeci a sadne si za volant, toho už nepomôže upozorňovať. Väčšinou ho zastaví len nehoda, odobratie vodičského oprávnenia alebo naliehanie rodiny, aby sa išiel liečiť. Musíme začať už v rodinách, lebo ak si niekto zvykne vypiť a potom ide autom domov, prevencia nepomôže.

Prečo si vlastne opitý človek sadne za volant?

P: Návykové látky menia prežívanie človeka. Klesá racionálna kontrola, bagatelizujeme možné dôsledky, rastie nám sebavedomie a podceňujeme možné riziká a dôsledky svojho konania. Preto hovorím, že ak nedáme ľuďom dobré základy, neskôr im môže hocikto vysvetľovať, aby si nesadali za volant opití. Budú šoférovať aj tak.

Sme v stave, keď potrebujeme prohibíciu?

Z: Napríklad Švédsko pristúpilo k istej forme prohibície – alkohol sa tam zháňa veľmi ťažko a je veľmi drahý. Majú monitorovacie zariadenia pre vodičov, a tie im nedovolia šoférovať, ak detegujú alkohol. Je ambícia, aby výrobcovia áut montovali priamo do vozidiel detektor alkoholu, ktorý neumožní naštartovať, ak človek nafúka. Aj u nás by sme niektoré opatrenie tohto druhu mohli zaviesť. Ide najmä o to, aby sme znížili výskyt alkoholu za volantom.

P: Prohibícia sa ukázala ako neefektívna. Historicky sme sa už poučili, že nefunguje dostať drogy zo spoločnosti. Úplný zákaz by priniesol nárast kriminality súvisiaci s nelegálnym alkoholom, nárast počtu domácich páleníc a pančovaného alkoholu. Treba znižovať dostupnosť alkoholu a zvyšovať jeho cenu. Sociálne najslabšia vrstva sa dostane k eurovému vínu v každej večierke.

Máme iniciatívu Suchý február, v rámci ktorej si môžu ľudia vyskúšať nevypiť mesiac ani kvapku pijatiky. Čo sa stane s ľudským telom, ak mesiac neprijmeme žiaden alkohol?

Z: Je to individuálne. Závisí od toho, v akom stave človek vstupuje do výzvy – nakoľko má zdevastovaný organizmus a koľko pil predtým. Organizmus má obrovskú schopnosť regenerovať, ale len do určitého štádia. V niektorých prípadoch sa môže organizmus po mesiaci vrátiť do pôvodného zdravého stavu. Zregeneruje sa pečeň a mozgové bunky, hoci možno nie všetky, ak človek pil nárazovo veľmi veľa. Mnohí ľudia v našej liečbe majú už po mesiaci abstinencie v poriadku pečeňové testy, krvný tlak a iné ukazovatele. Dostavia sa aj psychické benefity: lepšie spíme, máme kvalitnejší život, lepšiu náladu, zbavíme sa úzkostí, depresií a výčitiek, vyhneme sa rodinným hádkam. Každý deň bez alkoholu je benefit, ktorý sa časom zvýrazňuje.

Čo ak si počas toho mesiaca niekto potrebuje vypiť?

P: Záleží, aké je toto nutkanie silné. Ak niekto konzumentsky popíja pivo a počas februára zistí, že by si ho dal, je to varovný signál, že organizmus si naň zvykol. Ak sa nám o tom sníva, alebo nemôžeme zaspať, lebo sme si zvykli vypiť pohár vína, je to tiež jeden zo znakov, že konzum treba obmedziť. Rovnako ak dostaneme takú silnú chuť, že to nedokážeme zvládnuť. Každá závislosť sa ukáže až vtedy, keď chce človek prestať. Veľa ľudí povie, že nemá závislosť od alkoholu, ale skúšali s ním vedome prestať? Ak chce niekto prestať a nedarí sa mu, pravdepodobne si vytvoril návyk a riskuje rozvoj závislosti. Sú ľudia, ktorí zvládnu mesiac nepiť a potom sa k tomu intenzívne vrátia, ale sú aj takí, ktorí to nezvládnu.

Každý, kto to nezvládne, je závislý?

P: Nie, lebo existuje množstvo príčin, prečo niekto nedodrží zámer abstinovať tento mesiac. Možno podľahne tlaku ľudí, alebo bude mať oslavu. Ale je varovné, ak sa niekomu počas toho mesiaca vracajú chute a musí sa premáhať, lebo to môže byť signál vyvíjajúcej sa závislosti.

Môže Suchý február pomôcť k trvalej abstinencii? Napríklad tým, že zistíme, kedy nám chýba alkohol a naučíme sa s tým vyrovnať alebo sa týmto situáciám vyhýbať?

P: Môžeme sa dostať do roly človeka, ktorého núkajú proti jeho vôli. Zrazu zistíme, aké nepríjemné je ustáť tlak. To nikdy nezažijeme ako stály konzument. Suchý február nám môže pomôcť pochopiť ľudí, ktorí chcú prestať piť. Uvedomíme si, aké je to náročné a ak sme takýto nástojčivý typ, vieme túto svoju tendenciu krotiť.

Z: Zážitok abstinencie môže človeku pomôcť uvedomiť si, koľko iných pozitívnych vecí stihne urobiť, namiesto vysedávania a popíjania. Niekto si Suchý február možno predĺži o ďalšie mesiace. Do tejto výzvy sa v Česku registruje každým rokom viac ľudí. Myslím si, že postupne rastie povedomie o tom, že nepiť je normálne aj u nás.

Akú úlohu hrá rodina a ľudia naokolo v snahe o abstinenciu?

P: Potrebujeme viac uvedomelých, zodpovedných a abstinujúcich rodín. Prístup rodičov k alkoholu je jeden z rizikových faktorov závislosti ich potomkov.

Nekazí deti najmä partia?

P: Ak majú dobré rodinné jadro a videli u svojich rodičov, že užívali alkohol s mierou a pitím neriešili svoje problémy a konflikty, je veľká pravdepodobnosť, že ich nestiahne partia ani životné okolnosti. Majú zdravý základ a aj počas experimentovania v puberte poznajú normy narábania s alkoholom. Ak takýto príklad nemajú, alebo dokonca vyrastajú v domácnosti, kde je buď jeden, alebo obaja rodičia závislí, len ťažko si budú hľadať inú cestu. Potrebujeme zdravé rodiny, ktoré pristupujú k pitiu alkoholu s mierou.

Treba ísť cestou úplnej abstinencie?

P: Ani to nemusí byť ideálny prístup, lebo to u niekoho môže vyvolať opačný efekt. Najlepšia cesta je zodpovedný prístup rodičov a bezpečná konzumácia. Tlak občas vyvolávajú aj deti. Najmä počas puberty, keď chcú byť ako dospelí a cítiť zmenu nálady. Vtedy je pre nich atraktívne napríklad nealkoholické pivo. Rodičia musia byť v tomto zásadoví.

Čo má rodič povedať, ak potomok o to žiada?

Z: Ani rodič by si nemal dať nealkoholické pivo, lebo dieťa to odpozoruje aj z okolia. Netreba to prísne zakazovať, lebo pôjdu za tým tajne. Treba byť vzorom a pokojným nenásilným spôsobom vysvetliť, že pijete niečo iné, lebo považujete pitie alkoholu v akejkoľvek podobe za škodlivé a zbytočné. Alkohol je toxická látka, ktorá nie je telu vlastná a nepotrebujeme ju. Keď sa im vryje do pamäti, že v rodine nepijeme, lebo to škodí, nechutí nám to a cítime sa dobre aj bez alkoholu, dieťa to pochopí.

P: Je to o vzore. Ak rodič doma vypije na posedenie štyri pivá či poldeci a deťom hovorí, že nesmú siahnuť na alkohol, jeho názor je pre deti irelevantný. Ale ak si dá jedno pivo, alebo nealko a deti vidia, že to má pod kontrolou a nedochádza medzi rodičmi k hádkam pre nadmerné pitie, hoci budú experimentovať, neskôr sa vrátia k norme. Dnes je u mladých veľký trend cvičiť a zdravo sa stravovať. To sa nedá kombinovať s pravidelným piatkovým popíjaním v bare.

Treba mať doma alkohol pod zámkou?

Z: Nie, radíme alkohol vôbec doma nemať. Nemá žiadnu logiku zamykať ho.

P: Mať plné barové skrinky a plné pivnice domácej pálenky, je ďalšia slovenská tradícia. Natoľko sa to vrylo do našich zvyklostí, že keď ako odborníci povieme, že netreba mať doma vôbec alkohol, veľká časť národa si poklepe po čele, že sme odtrhnutí od reality. V takejto kultúre podobná rada nepomôže. Ak však chceme abstinovať, je to najlepšia cesta. Skutočne potrebujeme mať také zásoby alkoholu? Nestačí nám mať doma nejaké víno k dobrému obedu, prípadne pivo?

Je to so závislosťou na Slovensku také zlé aj preto, že pijeme nekvalitnejší alkohol než v iných štátoch?

Z: Čiastočne áno. Ak chceme mať doma alkohol, nech je to kvalitné víno alebo likér. Lacné nekvalitné alkoholy oveľa viac poškodzujú zdravie. Jednak nekvalitou, jednak tým, že sa ho viac vypije. Domáce pálenky môžu obsahovať metanol, ktorý môže spôsobiť oslepnutie až smrť.

P: Ľudia páliaci doma by určite nesúhlasili. Domáca pálenka je podľa mnohých najkvalitnejší destilát. Existuje veľa mýtov, že domáca pálenka je plná vitamínov. Problém nie je to ovocie zo záhrady, ale vysoký obsah alkoholu, ktorý je toxický pre orgány.

Škodlivosť alkoholu závisí od jeho druhu?

P: Najškodlivejší je tvrdý alkohol. Problematické správania ako napríklad agresivita sa väčšinou spája s pitím veľkého množstva destilátov. Za veľmi krátky čas sa dostanete do opitého stavu, keď sa človek prestáva ovládať. Nechcem porovnávať, ktorý alkohol je lepší, lebo všetky škodia, ale z kvalitného vína sa nikdy tak rýchlo nedostanete do stavu, ktorý nastáva po pár štamperlíkoch.

Čiže žiaden benefit z domácej pálenky?

P: Bezpečná dávka je nula. Bohužiaľ, aj mnohí lekári odporúčajú pohár vína na krvinky a podobne. Nejaké benefity to má, ale má to oveľa viac negatívnych vplyvov na rôzne iné orgány. Pijatiku stále spájame len s chorobami pečene. Vôbec sa nehovorí o tom, koľko onkologických ochorení má alkohol na svedomí.

Z: Alkohol ohrozuje rakovinou celý tráviaci trakt od ústnej dutiny, cez hltan, pažerák až po žalúdok. Ide o chronické dráždenie.

Aké sú súčasné trendy prichádzajúcich pacientov?

Z: Prichádzajú čoraz mladší pacienti a zvyšuje sa aj počet žien. Zrejme to súvisí s tým, že aj ženy sú zárobkovo činné a ľahšie sa dostanú k alkoholu. Zvyšuje sa nárazové pitie mladých ľudí, keď si cez víkend doprajú vyššiu dávku alkoholu. Presné dáta z minulého roka ešte nemáme, ale toto sme odpozorovali.

P: Máme veľmi vysoký dopyt po liečbe. Alkohol je najčastejšou príčinou hospitalizácií na psychiatrických oddeleniach. Prichádzajú pacienti s kombináciami ochorení, teda ťažšie stavy. Už neplatí, že „len“ pijem. Ľudia trpia psychickými aj telesnými komorbiditami, ktoré spustili práve pitie a drogy.

Aké sú čakacie lehoty na hospitalizáciu?

Z: To závisí od viacerých okolností. Momentálne majú psychiatrické oddelenia pretlak pacientov. O liečbu v našom ústave je veľký záujem, lebo máme iný prístup k pacientom so závislosťami. Ľudia nájdu u nás pochopenie, neodsudzujeme ich a nemáme ani tvrdý nekompromisný režim. Závislosť od alkoholu považujeme za chorobu a nie slabú vôľu. Niektorí k nám chodia aj na zastavenie ťahu, lebo ambulantní psychiatri sú dlhodobo nedostupní. To vytvára tlak na ústavné zariadenia, ale nemocnice majú plno a nie vždy je možné takého pacienta prijať z kapacitných dôvodov. Pozitívne možno vnímať, že narastá povedomie o tom, že sa treba ísť liečiť a ľudia sa nehanbia ísť za lekárom.

P: Kedysi bola Predná hora strašiakom, akousi poslednou inštanciou. V skutočnosti sa snažíme o opak – ukázať ľuďom, že ak sa prídu liečiť k nám, budú v bezpečnom, čistom a peknom prostredí, kde k nim budeme pristupovať ako k partnerovi, ktorý sa rozhodol zmeniť svoj život. Budeme im nápomocní v celom procese zmeny a podporíme jeho kroky smerom k abstinencii. Terapiu vieme prispôsobiť pacientovým schopnostiam a možnostiam. Nečaká ho u nás žiaden väzenský režim.