Prestanú pre zdražovanie Slováci odchádzať za štúdiom do Česka?

FkK16wEWIAMUDUh Lekárska fakulta Masarykovej univerzity v Brne. Foto: Masarykova univerzita/twitter

Kvalitnejšie univerzity, neexistujúca jazyková bariéra a cenovo prijateľné náklady. To sú hlavné dôvody, kvôli ktorým sa mnohí slovenskí maturanti rozhodli a rozhodujú pre štúdium v Česku. Inflácia a zdražovanie môže toto rozhodovanie uľahčiť. V neprospech Česka. Napríklad internáty obľúbenej Masarykovej univerzity v Brne budú od septembra 2023 o takmer 69 percent drahšie v porovnaní s júnom 2022.

Aj autor článku patrí medzi mnohých Slovákov, ktorí pred štúdiom na Slovensku uprednostnili pre blízkosť jazyka a kvalitnejšie univerzity štúdium u našich západných susedov. Dôležitým faktorom však pre mňa, ako aj mnohých ďalších, boli tiež náklady spojené so štúdiom, ktoré sú v Česku v porovnaní s ďalšími populárnymi študentskými destináciami ako Holandskom či Dánskom o poznanie nižšie.

To, že unisono všetko za posledné obdobie dramaticky zdraželo, azda ani nemusím spomínať. Pocítili sme to ale aj my študenti.

Nejde až tak o študentov ako o rodičov

Pocítili to však najmä naši rodičia, ktorí vysokoškolský pobyt svojich detí mimo rodného mesta financujú. Na tých svojich mám šťastie, navyše od pätnástich rokov si neustále privyrábam. Takže aj vysoký nárast nákladov na mojej univerzite, ku ktorému sa dostanem, viem zvládnuť.

Je však veľké množstvo rodín, ktoré si tento luxus nemôžu dovoliť. Tie sa zrejme sa ocitnú pred dilemou, či svoje dieťa môžu poslať na vysnívanú univerzitu, alebo nie.

Často počúvam argument, že by sa študenti nemali sťažovať a namiesto zabávania sa by mali začať popri škole pracovať. Mnohí z nich si už privyrábali aj doteraz, pričom príjmy z brigády kombinovali s vreckovým od rodičov. To však v mnohých prípadoch nemusí stačiť na pokrytie zvýšených nákladov a študentom neostáva nič iné, len viac pracovať. Na úkor štúdia.

Navyše niektoré študijné odbory, ako napríklad medicína, sú časovo také náročné, že plnohodnotná brigáda popri nich je jednoducho nemožná. Títo študenti sú tak zväčša plne odkázaní na finančnú podporu rodičov.

Masarykova univerzita ako príklad

Azda najvypuklejší prípad zdražovania v Česku zaznamenali študenti Masarykovej univerzity v Brne. Pre zdražovanie vstupov (najmä energií) a infláciu pristúpila brnianska univerzita k dramatickému zvýšeniu cien ubytovania na svojich internátoch. Od júla 2022 zvýšila nájomné o 34 percent, 20. januára študentom oznámila, že od februára sa ceny zvýšia o ďalších 15 percent a v septembri ešte o desatinu. V priebehu jedného akademického roka tak dôjde k zdraženiu o približne 69 percent.

Na „Masaryčke” študuje podľa jej vlastných údajov vyše 5 400 Slovákov, čo je vyše 12 percent zo všetkých poslucháčov. Univerzita Slovákov na štúdium láka napríklad aj „porovnateľnými nákladmi na život”.

Táto vysoká škola tiež sľubuje, že „každý študent dostane ubytovacie štipendium, ktoré pokryje dva z desiatich mesačných nájmov”, s tým, že „posteľ v dvojlôžkovej izbe na internáte, respektíve na priváte vyjde na 140 až 240 eur”.

Je síce pravda, že študenti raz za semester dostanú ubytovacie štipendium, no to nepokryje ani jeden mesačný nájom, nie to ešte dva, ako tvrdí univerzita. Štipendium za uplynulý semester bolo vyplatené vo výške približne 120 eur. Nájom priemernej 2-lôžkovej izby na internáte univerzity aktuálne stojí mesačne približne 220 eur s tým, že od septembra nájom stúpne o ďalších 10 percent.

Zvýšenie ubytovacieho štipendia je pritom v nedohľadne, keďže ho vypláca ministerstvo školstva a univerzita o zvýšení z vlastných zdrojov naň neuvažuje. „Zvýšenie štipendia iba pre študujúcich, ktorí sú ubytovaní na internátoch, nie je možné, pretože by sme vytvárali nerovné prostredie medzi našimi študentmi, ktorí bývajú v nájme, a zlomkom vybraných študentov, ktorí získali ubytovanie na internátoch,” uviedol pre Štandard hovorca Masarykovej univerzity Radim Sajbot.

Masarykova univerzita pritom v porovnaní s ostatnými českými verejnými vysokými školami zdražela nepomerne najviac. Porovnanie zvýšenia cien sprehľadnil český spravodajský portál Seznam zprávy. Napríklad Karlova univerzita v Prahe pristúpila k zvýšeniu cien ubytovania „len” o 9 percent, s ďalším plánovaným zdražením o 10 percent. Študenti ČVUT v Prahe si priplatia o 15 percent viac a študentom VUT v Brne sa nájom zvýšil o 7 a neskôr o ďalších 10 percent s tým, že sa možno zdvihne o ďalších 7 percent .

„Každá vysoká škola v Českej republike disponuje inými možnosťami v poskytovaní ubytovania študentom. Ide napríklad o historické dedičstvo priestorov internátov univerzity, ktoré majú rozdielny vek a sú v rôznom technickom stave. Do oblasti cenotvorby sa premietajú všetky nielen globálne, ale aj individuálne aspekty vrátane výšky investícií a opráv,” zdôvodňuje zdražovanie Sajbot.

Študenti sa búria

Enormné zdražovanie nenechalo študentov univerzity chladnými a spísali proti nemu online petíciu, ktorú v priebehu týždňa podpísalo vyše tisíc ubytovaných.

Študenti požadujú prehodnotenie aktuálneho zdražovania, zrušenie septembrového zdražovania a zastropovanie takzvanej „inflačnej doložky“ v ubytovacej zmluve, na základe ktorej došlo k zvyšovaniu cien.

Ohlásili tiež protest. „Cena ubytovania nezodpovedá jeho kvalite. Na problém chceme upozorniť protestom,” uviedla pre Štandard iniciátorka petície Veronika Hrtoňová.

Univerzita z protestu nie je nadšená a preferuje, aby nespokojní študenti riešili zdražovanie prostredníctvom svojich zástupcov v akademickom senáte či ubytovacej komisii, ktorá však o plánovanom zdražovaní na rozdiel od nespokojných študentov vedela vopred.

Oplatia sa viac Košice či Bratislava?

Treba ale dodať, že nájomné pre ceny energií stúplo v Česku všade.

Ubytovanie na internátoch slovenských univerzít je tak v porovnaní s Českom výrazne lacnejšie.

Napríklad cena ubytovania na internátoch Technickej univerzity v Košiciach sa pohybuje okolo 70 eur mesačne. O trochu viac zaplatia študenti STU v Bratislave a do 100 eur mesačne sa zmestia aj poslucháči Univerzity Komenského v Bratislave.

Nenahovárajme si pritom, že v Česku sú kvalitnejšie a lepšie vybavené internáty ako na Slovensku. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že ani v jednej z krajín to nie je žiadna sláva.

Ak vezmeme do úvahy, že ceny potravín sú v oboch krajinách porovnateľné a navyše na Slovensku majú študenti k dispozícii vlakovú dopravu zadarmo, pre slovenské rodiny zasiahnuté zdražovaním sa tak môže stať jasnou voľbou nechať svoje deti študovať doma či poslať ich do bližších miest s pomerne kvalitnými školami ako Košice či Bratislava.

Odliv pritečených mozgov?

Študovať do Česka pritom spravidla odchádzajú tí najšikovnejší maturanti. „Vyberajú si zo sortimentu to, čo je kvalitné, čo ich nakoniec uživí. Pretože je to perspektívne a dáva im to šancu na slušný sociálny status,“ vysvetľuje pre portál Aktuality docent Ivan Ostrovský.

Okrem toho, že kvôli zdražovaniu môže časť študentov zostať po strednej škole na Slovensku, sa domov môžu začať vracať aj tí, ktorí už v Česku pôsobia. „Pôvodne som chcel získať magisterský titul v Česku, no pre brutálne zdražovanie, najmä internátov, zvažujem, že si magistra spravím radšej v Bratislave,” uviedol pre Štandard Dominik Ufnár, študent ekonómie na Masarykovej univerzite, ktorý je v poslednom semestri bakalárskeho štúdia.

Česku sa pritom veľké zastúpenie Slovákov na ich univerzitách oplatí. A to aj v prípade, že po štúdiu neostanú v krajine pracovať. Podľa štúdie Masarykovej univerzity len jej slovenskí študenti predstavujú ekonomický prínos cez 5 miliónov eur ročne.

Môže z toho profitovať Slovensko?

Nie je žiadnou novinkou, že Slovensko dlhodobo trápi odliv mozgov. A s ním aj odliv peňazí. Ak sa však časť študentov rozhodne namiesto štúdia za hranicami ostať na Slovensku, krajine to môže pomôcť.

Dôvod, pre ktorý by mladí Slováci mali uprednostniť štúdium na slovenských univerzitách, by však nemala byť ekonomická situácia ich rodín, ale kvalita a dobrá povesť domácich vysokých škôl.


Ďalšie články