Preskočiť na obsah
  |  

Prieskum: Republika silnie, matovičovci sa vzmáhajú

Ak by sa parlamentné voľby konali začiatkom júna, najviac hlasov by získalo Progresívne Slovensko s podporou 20,2 percenta. Na druhom mieste by skončil Smer, ktorý by volilo 18,8 percenta respondentov.

Tieto výsledky priniesol prieskum agentúry Focus pre portál 360tka, realizovali ho v období od 2. do 9. júna na vzorke 1 034 opýtaných.

Na tretej priečke by sa umiestnila strana Hlas so ziskom 10,5 percenta, za ktorou nasleduje Republika s podporou 9,7 percenta. Hnutie Slovensko by získalo 8,5 percenta hlasov. Do parlamentu by sa dostali aj KDH, ktoré by volilo 7,5 percenta opýtaných, a SaS so ziskom 6,1 percenta hlasov.

Do Národnej rady by sa nedostali strany ako Aliancia a Demokrati, ktoré by získali zhodne po 4,8 percenta. Nasleduje SNS s podporou 3,7 percenta voličov a Sme rodina s 3,4 percenta.

V porovnaní s predchádzajúcim prieskumom zaznamenala najväčší nárast strana Republika – o 1,7 percentuálneho bodu. Hnutie Slovensko si polepšilo o 0,7 bodu. Preferencie strán KDH, Aliancia, Demokrati a Sme rodina mierne vzrástli – zhodne o 0,2 percentuálneho bodu.

Naopak, Progresívne Slovensko a SaS stratili po 0,7 bodu v porovnaní s májom. Podpora strán Smer, Hlas a SNS mierne klesla.

Spolu by strany Smer, Hlas a Republika získali 72 kresiel, čo by nestačilo na vytvorenie väčšinovej koalície. Väčšinu by však mohla poskladať zostava Progresívne Slovensko, Slovensko, KDH a SaS.

Najviac mandátov by získalo PS, ktoré obsadilo 37 kresiel, čím sa stalo najsilnejšou parlamentnou stranou. V tesnom závese nasleduje Smer s 35 mandátmi. Na treťom mieste sa umiestnila strana Hlas, ktorá získala 19 kresiel.

Ďalej nasleduje Republika s 18 poslancami. Hnutie Slovensko, vedené Igorom Matovičom, by získalo 16 mandátov, čo mu umožňuje výrazne zasahovať do legislatívneho procesu a verejnej diskusie.

Kresťanskodemokratické hnutie by sa mohlo pýšiť 14 kreslami. Sloboda a Solidarita by sa udržala v parlamente s 11 mandátmi.

(mja)

  |  

Európska vesmírna agentúra chce posilniť väzby s ďalšími partnermi

Európska vesmírna agentúra (ESA) hľadá nové strategické partnerstvá mimo Spojených štátov, keďže jej dlhoročný spojenec NASA čelí hrozbe rozpočtových škrtov pod vedením administratívy Donalda Trumpa.

Generálny riaditeľ ESA Josef Aschbacher vyhlásil, že agentúra sa musí stať odolnejšou a autonómnejšou. Ako potenciálnych partnerov spomenul Kanadu, Indiu a Japonsko.

Rozpočtové obmedzenia NASA môžu ohroziť aj spoločné projekty ako vývoj kapsuly Orion, výstavbu stanice Gateway či misie na Mars. Hoci rozsah škrtov ešte nie je definitívne známy, členské štáty ESA už začínajú pripravovať alternatívne scenáre.

Opatrenia USA budú definitívne schvaľované až koncom roka, no ESA sa snaží reagovať už teraz, aby minimalizovala riziká pre svoje ambiciózne vesmírne plány.

(tasr, mja)

  |  

Izrael čelí vlnám iránskych dronov, Jordánsko zatvorilo vzdušný priestor

Izraelská armáda informovala, že Irán v reakcii na nočné izraelské nálety vypustil približne 100 dronov smerom na Izrael. Podľa armády môže trvať niekoľko hodín, kým tieto bezpilotné lietadlá dorazia na izraelské územie.

„Irán vypustil smerom na izraelské územie približne 100 dronov, ktoré sa snažíme zostreliť,“ povedal novinárom hovorca armády brigádny generál Effie Defrin. Vysvetlil, že počas nočných izraelských úderov bolo nasadených asi 200 stíhačiek, ktoré zasiahli približne 100 cieľov po celom Iráne.

Obranné jednotky už pracujú na ich zachytení. Situácia vyvolala rýchlu reakciu aj v susedných krajinách – Jordánsko preventívne uzavrelo svoj vzdušný priestor.

Ide o ďalšiu eskaláciu napätia medzi Iránom a Izraelom po sérii útokov z dnešnej noci. Bezpečnostná situácia v regióne sa tak ďalej zhoršuje, keďže nasadenie takého množstva dronov predstavuje vážnu výzvu pre izraelskú protivzdušnú obranu.

(tasr, mja)

  |  

Úloha SpaceX v projekte Zlatá kupola je ohrozená po spore Muska s Trumpom

Po verejnom konflikte medzi Elonom Muskom a prezidentom Donaldom Trumpom je budúcnosť spolupráce spoločnosti SpaceX na novom americkom systéme protiraketovej obrany „Golden Dome (Zlatá kupola)“ otázna.

Projekt má chrániť USA pred raketovými útokmi, pričom pôvodne sa uvažovalo, že SpaceX spolu s firmami Anduril a Palantir zabezpečí satelitnú stránku systému. Po roztržke sa však v Bielom dome hovorí o novom modeli, ktorý by SpaceX mohol obísť a sústrediť sa viac na pozemné technológie.

Zdroje z obranného priemyslu kritizujú politizáciu celého projektu, keďže výber partnerov zrejme závisí aj od politických väzieb.

Hoci Musk sa medzičasom za niektoré svoje vyjadrenia voči Trumpovi ospravedlnil, nie je jasné, či to ovplyvní postavenie SpaceX. Odhadovaná cena celého systému je až 175 miliárd dolárov a Trump chce, aby bol funkčný do januára 2029.

(reuters, mja)

  |  

Guterres vyzýva Izrael a Irán na zdržanlivosť po vzdušných útokoch

Po izraelských leteckých útokoch na iránske vojenské a jadrové ciele vyzval generálny tajomník OSN António Guterres obe strany na „maximálnu zdržanlivosť“.

Vyzvanie prišlo v čase prebiehajúcich rokovaní medzi USA a Iránom, ktoré sú podľa neho ohrozené eskaláciou násilia. Zároveň varoval, že Blízky východ si ďalší konflikt „sotva môže dovoliť“.

Izraelský premiér Netanjahu označil útoky za „veľmi úspešné“ a avizoval ich pokračovanie. Teherán reagoval dôrazným vyhlásením, že má legitímne právo na obranu podľa Charty OSN a obvinil USA zo spoluúčasti na izraelských útokoch.

Varoval, že Spojené štáty ponesú následky za konanie svojho spojenca. Situácia sa vyostruje, pričom hrozí ďalšia vojenská konfrontácia v regióne.

(tasr, mja)

  |  

Irán nesmie získať a vlastniť jadrovú bombu, vyhlásil Trump

Americký prezident Donald Trump v reakcii na izraelské nálety na Irán vyhlásil, že Teherán nesmie vlastniť jadrovú zbraň a Spojené štáty dúfajú v návrat k rokovaciemu stolu.

V rozhovore pre Fox News zároveň naznačil, že niektorí predstavitelia iránskeho vedenia sa už k rokovaniam nevrátia.

Trumpovo vyhlásenie prišlo krátko po spustení izraelských vzdušných útokov, ktoré ešte viac zvýšili napätie v regióne.

Prezidentove slová naznačujú, že Washington napriek napätej situácii stále uvažuje o diplomatickom riešení sporu s Iránom ohľadom jeho jadrového programu. Vyjadrenia zverejnila reportérka Jennifer Griffinová na platforme X.

(reuters, mja)