Vzťah Číny a Spojených štátov komplikuje boj proti klimatickým zmenám

Napätie medzi USA a Čínou, veľmocami, ktoré by mali byť lídrami v boji proti klimatickým zmenám, vysiela negatívne signály ostatným krajinám. Tento problém je aktuálny aj na prebiehajúcom klimatickom samite OSN.

Biden v Egypte na COP27 Americký prezident Joe Biden vystupuje na klimatickom summite COP27 v egyptskom Šarm aš-Šajchu v piatok 11. novembra 2022. Foto: TASR/AP

Šéf OSN Antonio Guterres na začiatku klimatického samitu OSN (COP27) vyzval na uzavretie nového „paktu klimatickej solidarity“, v rámci ktorého by bohaté krajiny finančne pomáhali chudobnejším krajinám, pričom ukázal na USA a Čínu, s tvrdením, že majú „osobitnú zodpovednosť“ za jeho realizáciu.

Panujú však obavy, že pretrvávajúce napätie medzi Washingtonom a Pekingom by mohlo mimoriadne sťažiť spoluprácu v oblasti klímy.

Bidenova administratíva už niekoľko mesiacov označuje Čínu vo svojej národnej bezpečnostnej stratégii za ešte väčšiu hrozbu ako Rusko. Biely dom varoval Peking, že v prípade napadnutia Taiwanu príde na jeho obranu. Zároveň podnikol kroky, ktoré majú obmedziť vývoz amerických technológií do Číny.

Peking na druhej strane obviňuje Washington z vysielania nebezpečných signálov, v súvislosti s augustovou návštevou Nancy Pelosiovej na Taiwane. Negatívne vníma aj spomínaný zákon obmedzujúci americký export do Číny. Hovorca čínskeho veľvyslanectva vo Washingtone Liu Pengyu skritizoval Spojené štáty za to, že sa snažia využiť svoju technologickú zdatnosť na brzdenie a potláčanie rozvoja trhov v rozvojových štátoch.

https://standard.sk/268693/facka-cine-co-mozu-sposobit-americke-obmedzenia-vyvozu-tykajuce-sa-cipov-a-technologii/

Obavy

Carlos Pascual, jeden z vedúcich predstaviteľov v spoločnosti S&P Global Commodity Insights, pre CNBC povedal, že napätie medzi USA a Čínou „bude mať dopad na globálnu bezpečnostnú agendu, politickú agendu a klimatickú agendu“.

Biden sa v piatok pripojil k delegácii amerických predstaviteľov na konferencii COP27 v egyptskom Šarm aš-Šajchu s cieľom „pokročiť v globálnom boji proti zmene klímy“. Čínsky prezident Si Ťin-pching sa podľa CNBC na konferencii nezúčastní, hoci krajina údajne vyslala na podujatie delegáciu viac ako 50 ľudí.

„Rozvojové a rozvíjajúce sa ekonomiky to vnímajú tak, že ak sa dvaja najväčší producenti emisií na svete nedokážu dohodnúť a spolupracovať na znižovaní svojich emisií, aký zmysel má potom znižovanie ich emisií, keď v relatívnom vyjadrení to má taký malý vplyv,“ povedal Pascual zo spoločnosti S&P. Dodal, že napäté diplomatické vzťahy by sa mohli preniesť aj do obchodných otázok v celej Ázii, pričom poznamenal, že Čína je hlavným obchodným partnerom prakticky všetkých krajín v regióne.

Bez zapojenia veľkých krajín to nepôjde

Bývalá šéfka OSN pre klímu Patricia Espinosová pre CNBC povedala, že v minulosti rokovania o klíme ťažili z vedenia USA a Číny, pričom uviedla prekvapivú dohodu medzi Washingtonom a Pekingom o posilnení spolupráce v oblasti klímy na minuloročnom samite COP26 v škótskom Glasgowe. „Obnovenie tejto spolupráce by bolo veľmi, veľmi dôležité,“ povedala Espinosová. Podľa nej sa to však v egyptskom Šarm aš-Šajchu nestane.

Americký vyslanec pre klímu John Kerry už skôr uviedol, že Washington je pripravený viesť s Čínou rozhovory o klíme. „Problém zmeny klímy sa nedá vyriešiť bez Číny, bez Ruska, bez Indie, bez (…) veľkých ekonomík, ktoré by sedeli za rokovacím stolom,“ povedal Kerry.

Harjeet Singh, vedúci globálnej politickej stratégie siete Climate Action Network, zdôraznil, že hoci sú problémy medzi USA a Čínou veľmi zložité, krajiny musia odložiť bokom svoje politické spory, keď ide o klímu. „Ak sa USA ako historicky najväčší emitent a Čína ako súčasný najväčší emitent spoja a povedia, že budeme pracovať v súlade, bude to veľmi pozitívny signál. A takýto signál potrebujeme, pretože sa nachádzame vo veľmi pochmúrnom scenári,“ povedal Singh.

Kto sú najväčší znečisťovatelia?

USA a Čína, dve najväčšie svetové ekonomiky, sú zároveň krajinami, ktoré vedú vo väčšine rôznych indikátorov znečistenia. Ukazovateľ emisií CO2 je len jedným z mnohých, no patrí medzi najdostupnejšie a najpoužívanejšie.  

Napriek tomu, že krajina draka vyprodukovala podľa posledných údajov z roku 2019 viac ako dvojnásobok uhlíkových emisií než Spojené štáty (približne 10,7 miliardy ton CO2 v porovnaní s 4,8 miliardy ton CO2), z historického pohľadu sú USA stále najväčším emitentom.

Pri prepočte na jedného obyvateľa však s výnimkou malých krajín a Austrálie Američania jednoznačne dominujú so 14,7 ton CO2 ročne oproti 7,6 ton, ktoré vyprodukuje jeden čínsky obyvateľ. Tento indikátor je tiež vysoký vo väčšine európskych krajín, no rovnako ako v prípade USA je trend klesajúci. Na rozdiel od Číny, Indie a väčšiny ďalších rozvojových štátov, kde ide zvyšovanie životnej úrovne ruka v ruke so zvyšovaním znečistenia.

Dobrou správou pri pohľade na čísla je, že produkcia je s ohľadom na množstvo vytvorených emisií čoraz viac efektívna. Vo väčšine štátov vrátane Číny a USA sa v priebehu rokov znižuje podiel uhlíkových emisií na vyprodukovanú jednotku HDP. Pri výrobe tovaru (resp. služby) v hodnote jedného dolára sa vo svete v priemere vypustí do vzduchu približne 0,4 kilogramu CO2. Ešte v roku 1993 to bolo 0,6 kilogramu.


Ďalšie články