Namiesto návštevy pohotovosti aplikácia a infolinka. Palkovič a VšZP chcú odbremeniť lekárov

Minister zdravotníctva Michal Palkovič na stredajšej tlačovej konferencii spoločne s podpredsedníčkou Predstavenstva Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) Beatou Havelkovou predstavili pilotný projekt telemedicíny, ktorý by mal odbremeniť lekárov na ambulantných pohotovostiach a urgentných príjmoch.

Tlaèová konferencia Ministerstva zdravotníctva SR a Všeobecnej zdravotnej poisovne k infolinke Lekár na telefóne Beata Havelková a Michal Palkovič. Foto: Pavel Neubauer/TASR

Podľa niektorých štatistík sa totiž zneužíva zhruba 30 až 40 percent zdravotnej starostlivosti tohto typu. Pacienti často prichádzajú aj s banálnymi problémami ako dať si predpísať lieky či vybrať kliešťa.

Štátna zdravotná poisťovňa to chce zmeniť a vytvorila program Vernosť+. V rámci neho spúšťa aplikáciu Dr. Nonstop+, ktorá má pomôcť v čase rušenia pevných bodov ambulantných pohotovostí a znižujúceho sa počtu lekárov prvého kontaktu.

Ide vlastne o poskytovanú zdravotnú starostlivosť na diaľku. „Je to kontakt medzi pacientom a lekárom – či už detským, alebo všeobecným. Táto aplikácia umožňuje kontakt s lekárom 24 hodín denne, sedem dní v týždni,“ priblížila Havelková.

Deväť eur mesačne

Aplikáciu vyvíjali od konca minulého roka. Poistenci sa totiž v internom prieskume poisťovne vyjadrili, že najväčšmi by chceli mať dostupného lekára na telefóne. Systém je jednoduchý. Pokiaľ ste mimo trvalého bydliska alebo sa vám zhorší zdravotný stav a váš lekár neordinuje, stačí jedno tlačidlo a do pol hodiny sa vám ozve odborník, s ktorým môžete konzultovať zdravotné symptómy. Že sa nikomu nedovoláte, je vylúčené.

Vernostný program si od 1. júna stiahlo 56-tisíc poistencov a ukazuje sa, že lekári zdvíhajú telefón rýchlejšie, než je avizovaná polhodina. Zároveň je to pohodlné, lekár ani pacient nemusia nikam cestovať. Infolinku môže lekár obsluhovať aj z vlastnej ambulancie či z domu.

Lekár, s ktorým konzultujete svoj stav, vám môže aj predpísať recept na liek. Po telefonáte zostáva aj záznam, ktorý sa zapíše do zdravotnej dokumentácie pacienta. Ak lekár vyhodnotí, že volajúci potrebuje hospitalizáciu, môže mu zavolať záchranku. „Okrem toho aplikácia poskytuje aj merania zdravotných funkcií ako krvný tlak či saturácia krvi,“ vysvetlila Havelková. Namerané dáta si tak viete uložiť a aj ich poslať vášmu ošetrujúcemu lekárovi.

Beata Havelková a Michal Palkovič. Foto: Pavel Neubauer/TASR

Poistenca VšZP táto služba vyjde deväť eur mesačne, lebo ide o nadštandardnú službu, ktorá nie je hradená z verejného zdravotného poistenia. Štvorčlennú rodinu to stojí 16,80 eura mesačne. Poplatok sa hradí cez aplikáciu MEDDI app cez online platobnú bránu. Prvé dva kontakty s lekárom sú zdarma.

Podobná forma telemedicíny funguje v Česku či Dánsku a dokáže podľa Havelkovej odbúrať tridsať percent pacientov, ktorí nepotrebujú priamy kontakt s lekárom. Podľa VšZP bude na infolinke určite dosť lekárov. „Na 54 pohotovostí potrebujete každý deň postaviť do služby 54 lekárov. Tím lekárov, ktorý bude zabezpečovať túto aplikáciu, bude určite nižší, aj keby ju využívalo celé Slovensko,“ tvrdí Havelková.

Odfiltruje to polovicu problémov pacientov, tvrdí SaS

Aj strana Sloboda a Solidarita (SaS) navrhla koncom júla zriadiť namiesto zrušených detských pohotovostí pre rodičov telefonické linky. Podľa strany by tento typ podpory vyriešil až polovicu problémov pacientov.

SaS taktiež navrhuje uplatniť v nemocniciach triáž, teda rozčlenenie prípadov podľa ich závažnosti. „Triáž by sa začínala už na telefonickej linke, umožnili by sme tak odfiltrovať časť pacientov, ktorých problém sa dá vyriešiť aj inak ako návštevou pohotovosti,“ objasnil expert SaS na zdravotníctvo Tomáš Szalay s odvolaním sa na zahraničnú prax, kde sú takéto linky bežné.

Podľa Szalaya je zároveň nutné bezodkladne začať s osvetovou kampaňou, v ktorej by štát informoval rodičov a pacientov o organizácii jednotlivých zložiek primárnej aj pohotovostnej starostlivosti. Zdravotné poisťovne by okrem toho mali zvýhodňovať tých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorých pacienti navštevujú detské pohotovosti v menšej miere. „Situácia v rôznych regiónoch je odlišná a domnievam sa, že jednotné riešenie pre celé Slovensko nie je správne,“ uviedol Szalay.

Pohotovosti nie sú pre život ohrozujúce stavy

Ambulantná pohotovostná služba (APS) nie je pre osoby, ktoré sú bezprostredne v ohrození života, napríklad infarkty, otravy, vdýchnutie cudzieho telesa či vážne zranenia. Tie sa majú riešiť na urgentnom príjme v nemocnici.

APS majú využívať pacienti, ktorých zdravotný stav sa náhle zhoršil, ale nemusí im priamo ohrozovať život. Ide teda o prípady, keď by pacient za normálnych okolností využil služby všeobecného lekára – napríklad vysoké teploty, alergické reakcie, bolestivé stavy či závraty.

Ak máte problém vyhodnotiť závažnosť zdravotného stavu dieťaťa, môžete si pomôcť manuálom na internetovej stránke, ktorý vytvorili pediatri a detskí špecialisti z rôznych klinických a ambulantných pracovísk Slovenska. Podľa príznakov a veku dieťaťa zistíte, či treba ísť na pohotovosť, urgentný príjem alebo počkať do rána a podľa potreby kontaktovať lekára.

Ambulantní a nemocniční lekári sa nezhodli

Už dlhé týždne sa na Slovensku rozoberá skrátenie ordinačných hodín detských pohotovostí. Ambulantní pediatri požadovali, aby boli otvorené do 20.00 h. Argumentovali tým, že na Slovensku ich chýba pätina, sú prestarnutí a pohotovostné služby ich preťažujú. Nemocniční pediatri s tým nesúhlasili, lebo pacienti by sa podľa nich presunuli na urgentné príjmy do nemocníc a ešte viac by ich preťažili.

V hre je aj scenár, že sa zvýši poplatok za návštevu ambulantnej pohotovosti. V súčasnosti tam pacienti platia dve eurá, čo je podľa Asociácie nemocníc Slovenska málo a nezabraňuje to nadužívaniu tohto typu zdravotnej starostlivosti. Asociácia navrhuje, aby pacienti platili aspoň desať eur. Osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a darcovia krvi by platili menej. Poplatok by sa vrátil tým, ktorých hospitalizovali, a teda tam prišli oprávnene. Zástancom vyšších poplatkov je aj minister Palkovič. V rozhovore pre Denník N uviedol: „Zvýšiť ich treba a hovoríme o týchto sumách – 20, 30 až 50 eur. Treba myslieť aj na skupiny ľudí, ktorí si to nemôžu dovoliť, sú v hmotnej núdzi, a aj na to, že sa poplatok vráti, ak tam príde človek, ktorý to naozaj potrebuje.“

Ministerstvo zdravotníctva začalo aj zlučovať pevné body APS. Prvých šesť pohotovostí zaniklo od 1. augusta. Zvyšné zaniknú do konca budúceho roka. Celkovo tým ich počet klesne na štyridsať. Podľa výpočtov rezortu aj po takomto škrte ostanú pohotovosti dostupné do pol hodiny pre 96,5 percenta obyvateľstva. Pacienti sa jednoducho presmerujú do najbližších miest.

Zrušené APS a mestá, ktoré namiesto nich prijmú urgentných pacientov. Foto: MZ SR

Nižšia účasť ako po iné roky, zaujímavé nosné témy, ale aj absencia automobilky Volvo. Aj taký bol dvojdňový veľtrh práce Profesia day v Košiciach.
Prejsť na článok
Rodičovský dôchodok čelil útoku krátko po nástupe novej vlády. Zdroje sa už vtedy hľadali v takzvanej asignačnej dani, za čo sa na ministra práce Erika Tomáša valila z viacerých strán ostrá kritika. Táto renta nakoniec…
Prejsť na článok
Odchodom z klubu SNS sa nám otvárajú ruky a môžeme kritizovať aj niektoré veci ministrov za SNS, hovorí poslanec Pavel Ľupták z Národnej koalície pre denník Štandard.
Prejsť na článok
Vládna moc sa rozhodla regulovať novinársku obec novými pravidlami, ako zavedením určitého typu vzdelania pre novinárov a vytvorením mediálneho úradu. Tieto legislatívne zásahy nielenže nič nevyriešia, ale aj môžu byť v rozpore s európskym právom.…
Prejsť na článok
Najnovšie dáta k deficitu verejných financií, ktoré zverejnil v pondelok Štatistický úrad SR, hovoria jasne. Konsolidácia bola a ostáva témou číslo jedna.
Prejsť na článok
Lekár Nitrianskeho samosprávneho kraja Bruno Rudinský má pri súčasnej nespokojnosti lekárov jasno. Búria sa najmä nemocniční lekári, ktorí však často robia na viac úväzkov. Zvýšenú pozornosť by si podľa neho zaslúžil najmä ambulantný sektor. Pacienti…
Prejsť na článok