Kolabujúce nemocničné oddelenia, pochybné ambulantné poplatky či nedotiahnuté reformy. Také zdravotníctvo čaká novú vládu

V dvoch predvolebných prieskumoch takmer tri štvrtiny opýtaných uviedli, že prioritou poseptembrovej vlády by malo byť zdravotníctvo. Slováci vedia, prečo odpovedali práve takto. Kvalita zdravotnej starostlivosti stále klesá a príčiny sú tak hlboko zakorenené, že ich ani jedno volebné obdobie nedokáže odstrániť.

Na výmenu kĺbu čakáme aj dva roky, máme nedostupné lieky, nemocnice sa už roky nerekonštruovali a štát poslednú postavil pred ôsmimi rokmi – Nemocnicu sv. Michala, ktorá patrí pod ministerstvo vnútra. Navyše sa v nemocniciach postupne zatvárajú oddelenia, chýba personál a lekári nemajú motiváciu založiť si ambulanciu, takže na vyšetrenie u niektorých špecialistov sa čaká vyše roka. Toho sa už pacienti buď nemusia dožiť, alebo u nich môžu nastať nezvratné zmeny.

Na novú ministerku Zuzanu Dolinkovú (Hlas) čaká hneď niekoľko nášľapných mín. A kľúčové bude to, ako sa dokáže zhodnúť s ministrom financií Ladislavom Kamenickým (Smer). Takmer všetky zmeny si vyžadujú viac peňazí v zdravotníctve.

Búriaci sa pediatri

Jednou z priorít je stabilizácia lekárov v pediatrických ambulanciách.

Podľa tohtoročnej analýzy ministerstva zdravotníctva máme na Slovensku o pätinu menej primárnych pediatrov, než by sme potrebovali – počtom 229. Navyše, takmer dve tretiny z nich sú pár rokov pred obdobím dôchodku, dokonca máme 24 lekárov starších ako osemdesiat rokov. Keby odišli zo systému všetci v dôchodkovom veku, zhruba o 700-tisíc detí by sa nemal kto postarať.

Dosť detských lekárov je len v Banskej Bystrici, Stropkove a Humennom. Naopak, v troch najpočetnejších krajoch (Prešovský, Košický a Bratislavský) chýba dokopy 122 pediatrov.

Preťaženým pediatrom už vyšlo ministerstvo v ústrety tým, že ich odbremenilo od vydávania viacerých potvrdení – napríklad o chorom dieťati či jeho spôsobilosti zúčastniť sa na brannom cvičení.

Nevyriešená ostala ešte požiadavka skrátiť ambulantné pohotovostné služby o dve hodiny – teda by boli otvorené len do 20:00 a nie do 22:00. Keďže každý druhý pediater je v dôchodkovom veku, je pre nich ťažké opustiť pracovisko po desiatej večer a na druhý deň už o siedmej ráno pracovať vo vlastnej ordinácii.

V tomto kroku nie sú pediatri jednotní. Časť z nich [v auguste takmer polovica, ale súčasný stav nie je známy pozn. red.] podala výpovede z APS. Podľa zákona musia naďalej slúžiť, ale služby im pridelí príslušný kraj a dostanú za to menej peňazí, než keby mali zmluvu s APS a sami si vybrali, v ktorý deň chcú slúžiť.   

Naopak, zvyšná časť ambulantných pediatrov sa obáva, že skrátenie APS preťaží centrálne príjmy nemocníc. Hoci vznikli viaceré iniciatívy, ktoré pomáhajú určiť, či už treba vyhľadať lekára, panuje obava, že rodičia aj tak nebudú vedieť vyhodnotiť zdravotný stav svojho potomka a radšej ho vezmú do nemocnice. Títo lekári preto výpoveď z APS nedali.

Ministerstvo bude musieť zistiť, aká časť pediatrov trvá na skrátení času ordinačných hodín pohotovostí, a bude musieť nájsť zmier medzi obomi stranami, ako aj ambulantnými a nemocničnými pediatrami.

Nedostatok zdravotných sestier a nízke kompetencie

Ešte väčším problémom je nedostatok zdravotných sestier. Podľa Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek ich v systéme chýba už 16-tisíc.

V nemocniciach sa zatvárajú oddelenia, lebo na nich nemá kto pracovať, a odďaľujú sa plánované operácie, lebo chýbajú napríklad inštrumentárky, ktoré pracujú na operačnej sále.

Nepomôže pritom len zvýšiť tejto profesii plat. Treba im aj upratať v kompetenciách.

Minulé roky u nás prebiehala takzvaná „pojmová vojna“ a povolanie zdravotnej sestry sa študovalo v programe zdravotnícky asistent, neskôr praktická sestra a napokon praktická sestra – asistent. Každý zmienený program má však inú náplň štúdia, takže každý absolvent má iné kompetencie. Zdravotnou sestrou sa stane absolventka minimálne bakalárskeho štúdia.

To spôsobuje rozpory. V praxi sa totiž stretávajú staršie zdravotné sestry, ktorým ešte na tento titul stačila stredná škola, s tými vysokoškolskými. Zároveň sa postupne umelo znižujú kompetencie stredoškolsky vzdelaných sestier, aby aspoň na papieri vynikli absolventky univerzít.

Odborníci navrhujú, aby zdravotné sestry po promócii po novom prebrali časť práce lekárov a tým ich odbremenili. Praktické sestry s maturitou by tiež získali silnejšie postavenie a zároveň sa kompetenčne vymedzili voči prácam, ktoré majú vykonávať napríklad sanitári.

Navyše musí ministerstvo vydať vyhlášku o personálnych normatívoch, teda koľko praktických sestier má pracovať pri lôžku pacienta. Toto dnes chýba. Nemocnice nevedia, koľko praktických sestier môžu zamestnať, a preto hľadajú len vysokoškolsky vzdelané sestry, ktorých je málo. „Stredoškolskí zdravotníci nie sú len doplnok, treba im umožniť realizovať svoje kompetencie a nechcieť stále len vysokoškolské sestry,“ skonštatoval pre Štandard Miroslav Sekula, prezident Asociácie stredných zdravotníckych škôl.

Ministerstvo teda čaká úloha jasne stanoviť zloženie kolektívu zdravotníkov, ktorý sa má starať na každom oddelení o pacientov a s akými kompetenciami.

Nedokončený systém DRG

Pred novou vládou stojí aj úloha sfunkčniť platobný systém pre nemocnice, takzvaný DRG systém.

DRG mechanizmus delí pacientov do skupín. V spoločnej skupine sú tí, ktorí majú podobný priebeh choroby, a teda ich liečba stojí približne rovnaké peniaze. Takýto systém je veľmi transparentný a dokázal by zamedziť tomu, aby za nejaký výkon platili zdravotné poisťovne nemocniciam menej, než potrebujú, alebo aby za ten istý výkon zaplatili dvom nemocniciam odlišnú sumu.

Slovensko je v súčasnosti jediným štátom EÚ, ktorý DRG nevyužíva. Namiesto toho zdravotné poisťovne uhrádzajú nemocniciam mesačné paušály. Tie však nepokrývajú skutočné náklady nemocníc.

Útvar hodnoty za peniaze vyčíslil, že keby všetky zdravotné poisťovne platili v roku 2021 nemocniciam za také isté výkony rovnako, štátna VšZP by ušetrila 84 miliónov eur ročne a súkromné poisťovne Union a Dôvera by minuli o 84 miliónov eur viac.

V súčasnosti sa tak na zdravotnú starostlivosť súkromných poistencov skladajú všetci daňoví poplatníci. Nemocnice, ktoré nedostanú od poisťovní za hospitalizáciu zaplatené toľko, koľko potrebujú, treba každý rok oddlžovať a VšZP zas potrebuje dofinancovať.

DRG sa u nás spúšťa od 1. januára budúceho roku avšak len v určitých skupinách diagnóz. Zvyšok hospitalizácií budú zdravotné poisťovne stále platiť cez nedostatočné paušálne platby.

Budúca ministerka Dolinková bude mať za úlohu dozrieť na to, aby sa do DRG pridávali ďalšie vhodné diagnózy, aby platby zohľadňovali reálne náklady nemocníc či na vytvorenie arbitra, ktorý by rozhodoval sporné prípady kódovania medzi nemocnicami a poisťovňami.

Poplatky v ambulanciách a nový cenník ambulantných výkonov

Už takmer rok si ambulantní špecialisti vo väčšej miere začali pýtať od pacientov rôzne poplatky. Odôvodňujú to tým, že im rastú náklady na prevádzku ordinácie a štát s tým nič nerobí.

Ambulantní poskytovatelia sú na Slovensku taký mačkopes – sú síce podnikatelia, ale s regulovanými príjmami. Každý výkon majú ohodnotený v cenníku, cez ktorý im ho prepláca zdravotná poisťovňa, ktorá dostáva financie z rozpočtu pre zdravotníctvo. Tento cenník sa však vyše desaťročie neaktualizoval, a tak nezodpovedá realite. Za niektoré výkony by ambulancie potrebovali násobne viac.

Od 1. januára 2024 mal začať platiť nový cenník výkonov, ale výkonná riaditeľka Zväzu ambulantných poskytovateľov Naďa Trenčanská Bedušová priznáva, že tento dátum zrejme reálny nebude. Tak to priebežne tlmočilo aj ministerstvo. „Katalóg výkonov je dokončený, ale nové reálne ceny v ňom vyzerajú vzhľadom na doterajšie financovanie ambulancií nedosiahnuteľne. Na jeho uvedenie do praxe bude podľa odhadov potrebné dvojnásobné množstvo financií alebo zmena systému financovania,“ vysvetľuje.

Dolinková teda bude musieť nájsť zhodu so šéfom ministerstva financií, ktorým sa má stať Ladislav Kamenický (Smer). Ak Kamenický z kapitoly ministerstva financií neuvoľní zdroje na nový cenník ambulantných výkonov, ten nezačne platiť ani s odstupom času.

Preto je nemenej dôležité konečne upratať v poplatkoch. Tie sa dnes vyberajú od buka do buka, jednotliví lekári si za rovnaký zdravotný výkon pýtajú aj o desiatky eur viac, iní ho robia zadarmo. Pacient platí aj za činnosti, ktoré nesúvisia s poskytovaním zdravotnej starostlivosti – napríklad za objednanie na vyšetrenie, výdaj karty inému lekárovi, prvovyšetrenie či takzvaný ročný registračný poplatok. Nič z toho pacient podľa zákona platiť nemá. Nelegálne obohacovanie treba stopnúť.

Ministerstvo musí vydať vyhlášku a v nej určiť, za čo môžu poskytovatelia zdravotnej starostlivosti vyberať poplatky (presný zoznam výkonov) a buď pevnú sumu, alebo maximálnu výšku poplatku za daný úkon. Taktiež musí presne stanoviť, ktoré výkony ostanú bezplatné.

Reforma nemocníc, proti ktorej sa búria regióny

Dôležitým rozhodnutím nového vedenia rezortu bude aj optimalizácia siete nemocníc. S reformou nie je stotožnený Banskobystrický, Žilinský a ani Prešovský kraj. Argumenty regiónov majú svoju logiku, v Štandarde sme sa ich výhradám viackrát podrobne venovali.

Dojazd do regionálnej nemocnice musí byť podľa zákona o kategorizácii nemocníc do 45 minút. Obyvatelia Oravy, okresu Brezno či Snina majú pravdu, keď tvrdia, že akútne stavy neprídu do nemocnice včas. Stihnúť to z dedín, do ktorých vedie jedna úzka príjazdová cesta, je výzvou aj v lete, nieto ešte keď napadne na niekoľko mesiacov sneh.

Štandard ako prvý na Slovensku informoval, že dojazdové časy do nemocníc stanovil rezort zdravotníctva na základe ideálnych dopravných podmienok, inak by sa vraj musela sieť nemocníc meniť aj niekoľkokrát ročne. Počítali sa metódou Žilinskej univerzity, ktorá priznala, že vyrátané časy sú len orientačné. Dolinková bude musieť rozhodnúť aj o tom, kde sa postavia nové nadväzujúce stanice záchrannej zdravotnej služby – z plánu obnovy sme na to dostali vyše tridsať miliónov eur a tento projekt má časový sklz.

Pacienti aj lekári tiež správne poznamenávajú, že zatiaľ nevidieť, že by nemocnice vyššieho typu rozširovali lôžkové kapacity, aby mohli prijať pacientov zo spádových okresov, kde sa nemocnice transformujú na nižšiu úroveň.

Dolinková možno bude musieť dať na výhrady Asociácie nemocníc Slovenska a optimalizáciu nemocničnej siete spustiť najskôr od 1. júla 2024, nie od začiatku budúceho roka.

Dočerpať plán obnovy

Bolo to radosti, keď nám v roku 2021 Európska komisia schválila v pláne obnovy 1,5 miliardy na zdravotníctvo. Takmer miliarda mala slúžiť len na výstavbu nových nemocníc a rekonštrukciu tých starých. Neschopnosť bývalého vedenia ministerstva zdravotníctva zosobnená vo Vladimírovi Lengvarskom spôsobila, že novej univerzitnej nemocnici v Bratislave sme museli zamávať.

Alokované peniaze by sme mali minúť inde. Najväčšou výzvou v tomto smere bude postaviť za 330 miliónov eur novú Univerzitnú nemocnicu v Martine. Tá sa stane meradlom šikovnosti nového vládneho kabinetu. Európskej komisii sme sa síce zaviazali do júna 2026 postaviť len hrubú stavbu, ale do konca roka 2027 musí byť nemocnica podľa harmonogramu vo verzii Full Fit-Out, teda v kompletne dokončenom stave vhodnom na príchod pacienta. Na dofinancovanie martinského projektu je potrebných ešte vyše sedemdesiat miliónov eur, ktoré bude nová vláda musieť vyčerpať z eurofondov a nájsť v štátnom rozpočte.

Nemenej významným bude projekt novej nemocnice v Banskej Bystrici, na ktorý sme z európskych peňazí alokovali 281 miliónov eur. Tiež sme sa zaviazali do polroka 2026 postaviť hrubú stavbu, ale ani riaditeľka nemocnice v Banskej Bystrici Miriam Lapuníková sa neodvažuje povedať, že to stihneme.

Našťastie, zatiaľ pri oboch investičných projektoch svieti na semafore pripravenosti zelené svetlo. Uvidíme, či krátko pred končiacim sa volebným obdobím budú v týchto dvoch stredoslovenských mestách čnieť holostavby nemocníc.

Veľkou výzvou ostáva aj minúť vyše deväť miliónov eur, z ktorých má ministerstvo do roku 2026 finančne podporiť vznik vyše 120 ambulancií v ohrozených regiónoch. V prvom kole bolo úspešných len 22 žiadateľov.

Pomôcť môže to, že rezort zmenil podmienky a lekári dostanú po novom viac peňazí a žiadosť si podajú ľahšie. Situácia v ambulantnej sfére je kritická, podľa tohtoročnej analýzy rezortu nám chýba 484 praktických lekárov. Dosť ich máme len v okresoch Prešov a Košice. Dolinková by mala nadviazať pevnejšiu spoluprácu s jednotlivými župami, ktoré najlepšie vedia, kde potrebujú lekárov a aké ďalšie výhody im môžu poskytnúť.

Ak ministerstvo nezíska do ambulancií prvého kontaktu novú krv, pacienti budú naďalej zahlcovať nemocnice.

Podfinancované lekárske fakulty

Aby sme mohli mať viac lekárov v ambulanciách, potrebujeme ich najskôr vychovať. V súčasnosti ideme skôr opačnou cestou. V uplynulom akademickom roku skončilo na Slovensku medicínu z celkového počtu takmer štyridsať percent zahraničných študentov. Tento rok si fakulty podľa Františka Mučku z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) naplánovali rekordný podiel zahraničných uchádzačov prijatých do prvého ročníka – až 43 percent. Vo vyspelých západných krajinách sa takáto možnosť buď ani neponúka, alebo je hornou hranicou 25 percent samoplatcov.

Exminister financií Igor Matovič sľuboval prijať v školskom roku 2023/2024 päťsto nových medikov navyše. Keďže sa po páde Hegerovej vlády akosi zabudlo poslať lekárskym fakultám päť miliónov eur, ktoré malo pol tisíca nových študentov stáť, upadlo to do zabudnutia a lekárske fakulty prijali tento školský rok len jednotky medikov navyše.

Lekárske fakulty dlhodobo upozorňujú, že zahraničných študentov (samoplatcov) musia prijímať, lebo príspevky za ich štúdium im pomáhajú dopĺňať rozpočet a financovať slovenskú výučbu. Počet zahraničných študentov podľa dekanov aj zvyšuje prestíž fakulty, ale pacienti z nich úžitok nemajú.

Zatiaľ čo takmer každý cudzinec odchádza po ukončení vysokej školy preč, zo slovenských študentov ostáva na našom území až 83 percent absolventov. 

Preto je dôležité investovať do slovenských medikov. Nová vláda by mala lekárskym fakultám poskytnúť peniaze, aby mohli vzdelať viac našich lekárov. Pellegrini s tým už skúsenosti má. Práve jeho končiaca vláda v roku 2020 poskytla lekárskym fakultám vyše 2,5 milióna eur, vďaka čomu mohli prijať okolo 250 slovenských študentov viac na úkor samoplatcov. Škoda, že vlády Matoviča a Hegera už v tom nepokračovali.

Pred novou vládou bude stáť aj ďalšia výzva – zabezpečiť, aby sa slovenskí medici vzdelávali v prístojných podmienkach. Už bez zvýšenia počtu medikov sa sťažujú, že sa ich pri lôžku pacienta tlačí toľko, že na osobný kontakt s chorým ani neostáva čas. Minister Michal Palkovič pripravil projektovú dokumentáciu k výstavbe novej univerzitnej nemocnice v Bratislave. „Projekt je pripravený tak, aby sa ďalšie vedenie ministerstva zdravotníctva rozhodlo, čo s ním spraví, akým spôsobom ho môže zasadiť, ponechať na Rázsochách alebo inej časti Bratislavy,“ doplnil Palkovič.

Paradoxne, práve Peter Pellegrini ešte ako premiér Smeru búral v roku 2018 skelet nemocnice na Rázsochách. Teraz má nová Pellegriniho nominantka v rukách, či sa na danom pozemku začne rovnaká inštitúcia stavať.