Každé štvrté dieťa na Slovensku vyrastá v prostredí, ktoré môže obmedziť jeho životný potenciál

Rok predtým to pritom bolo 16,5 percenta populácie. Ako uvádza analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš, podľa tohto prieskumu zostávajú najohrozenejšou skupinou deti vo veku 0 až 17 rokov, kde miera rizika dosiahla 25,3 percenta.

Znamená to, že každé štvrté dieťa na Slovensku vyrastá v prostredí, ktoré môže obmedziť jeho životný potenciál. „Chudoba a sociálne vylúčenie môžu byť dedičné. Preto nejde iba o problém dnešných detí, ale aj detí, ktoré sa im neskoršie narodia. Tieto deti nebudú vedieť plne participovať na ekonomickom raste a ani k nemu plnohodnotne prispievať, čo limituje prosperitu všetkých obyvateľov,“ vysvetľuje bankový analytik.

Jednorodičovské domácnosti sú najohrozenejšou kategóriou medzi domácnosťami, kde sa riziko šplhá takmer k 47 percentám. Nasledujú domácnosti s troma a viac deťmi, kde mieru ohrozenia pociťuje vyše jednej tretiny (37,1 percenta).

Naopak, najmenej ohrozenou skupinou sú ľudia vo veku nad 65 rokov, kde miera rizika je 14 percent. Hoci dôchodcovia vo všeobecnosti nepatria medzi najohrozenejšie skupiny, situácia sa mení, ak v domácnosti žije osoba nad 65 rokov sama. V takom prípade rastie miera rizika ohrozenia chudobou alebo sociálnym vylúčením u mužov na 32 percent, u žien ešte o šesť percent viac.

Opakom dobrého finančného zdravia je závažná materiálna a sociálna deprivácia, teda chronické neuspokojenie materiálnych alebo sociálnych potrieb celých domácností či osôb. Prieskum odhalil, že závažná materiálna a sociálna deprivácia postihuje sedem percent obyvateľov, čo predstavuje nárast z 6,3 percenta v roku 2022.

Tento ukazovateľ zahŕňa napríklad nemožnosť stráviť týždeň dovolenky mimo domova, čo si nemôže dovoliť viac ako tretina Slovákov, alebo neschopnosť zvládnuť neočakávané výdavky, čo postihuje takmer rovnaký počet ľudí. Štvrtina domácnosti si nemôže dovoliť vymeniť opotrebovaný nábytok novým. Závažná materiálová deprivácia sa dotýka 375-tisíc Slovákov.

Miera rizika príjmovej chudoby zasiahla vlani 14,3 percenta populácie, čo predstavuje približne 770-tisíc obyvateľov. Riziko príjmovej chudoby sa najviac dotýka domácností s nízkou intenzitou práce a ľudí so zníženým prístupom na trh práce, vrátane ich detí.

„Slovenská republika sa z pohľadu EÚ-27 radí medzi krajiny s jednou z najnižších mier rizika ohrozenia chudobou alebo sociálnym vylúčením, čo je zásluhou nízkej príjmovej nerovnosti a štedrého sociálneho systému,“ konštatuje analytik.

Napriek tomu je miera rizika na Slovensku najvyššia od roku 2015. Slovensko sa umiestnilo na siedmom mieste, pričom najnižšiu mieru rizika vykazuje Česko (12 percent), a na chvoste rebríčka ostávajú Bulharsko a Rumunsko, kde riziko dosahuje až 30, respektíve 32 percent.

Zlepšenie situácie vyžaduje riešenie problémov týkajúcich sa príjmovej nerovnosti, zlepšenie prístupu na trh práce a udržanie štedrého sociálneho systému, aby sa miera rizika ohrozenia chudobou a sociálnym vylúčením v budúcnosti znížila.

(sita)