Preskočiť na obsah
  |  

Izrael tlačí Blízky východ k totálnej vojne, tvrdia Egypt, Irak a Jordánsko

Ministri zahraničia troch arabských štátov odsúdili agresiu židovského štátu v Libanone po tom, čo si utorkové útoky na juh či východ krajiny vyžiadali takmer 560 mŕtvych, píše agentúra AFP.

V spoločnom vyhlásení vydanom po stretnutí na okraji Valného zhromaždenia OSN v New Yorku ministri uviedli, že zastavenie „nebezpečnej eskalácie v regióne... sa začína zastavením izraelskej agresie v Pásme Gazy“.

K eskalácii napätia medzi Izraelom a šíitským militantným hnutím Hizballáh sa v uplynulých dňoch vyjadril aj najvyšší šíitský duchovný v Iraku, ajatolláh Alí Sistání. AFP konštatuje, že jeho vplyv presahuje hranice jeho krajiny, a jeho vyjadrenie je výnimočné, lebo dianie v zahraničí komentuje len veľmi zriedka.

Sistání v pondelok vyzval vynaložiť všetko možné úsilie na ukončenie izraelskej „barbarskej agresie a na ochranu libanonského ľudu“.

Najnovší vývoj komentoval aj iránsky prezident Masúd Pezeškiján, keď v utorok v rozhovore pre americkú stanicu CNN vyhlásil, že Hizballáh „nemôže proti Izraelu stáť sám“.

Napätá situácia na spoločnej hranici Libanonu a Izraela sa začala stupňovať od 8. októbra 2023, deň po vpáde palestínskych teroristických kománd na juh Izraela.

Jednotky pod vedením Hizballáhu odvtedy takmer každý deň útočili na izraelské komunity a vojenské stanovištia pozdĺž hranice. Hizballáh tvrdí, že to robí na podporu Palestínčanov v Pásme Gazy. Izrael na túto paľbu reagoval útokmi na objekty Hizballáhu na libanonskej strane hranice.

Ostreľovanie cez takzvanú modrú líniu pri hranici medzi Libanonom a Izraelom si vyžiadalo stovky mŕtvych a zranených, väčšinu z nich na libanonskej strane.

Obe strany v poslednom čase svoje útoky zintenzívnili, a to aj napriek varovaniam medzinárodného spoločenstva, ktoré má obavy z rozšírenia konfliktu na celý región.

(tasr)

  |  

Raši: V strane Hlas neprebieha diskusia o výmene ministerky zdravotníctva

Hlas podľa ministerky hospodárstva Denisy Sakovej stojí za Zuzanou Dolinkovou.

Ak niekto špekuluje o tom, že v strane Hlas prebieha debata o výmene ministerky Dolinkovej, tak má informácie z iných strán. Uviedol to minister investícií Richard Raši (Hlas) pred rokovaním vlády.

"Nemyslím si, že koaliční partneri by mali riešiť našu ministerku. Mali by sa zaujímať o svojich ministrov a tlaky, ktoré vyvolávajú. Ak my budeme mať v strane pocit, že je problém s našou ministerkou, budeme si to riešiť sami," povedal Raši. Verí, že "horúce hlavy sa schladia".

Zároveň informoval, že Dolinková má v stredu predložiť na rokovanie vlády materiál, v ktorom má pomenovať stav a riešenia v zdravotníctve.

Hlas podľa ministerky hospodárstva Denisy Sakovej stojí za Dolinkovou. Tvrdí, že svoju prácu si robí najlepšie, ako vie. Na margo kritiky predsedu SNS Andreja Danka uviedla, že si to vyriešia za koaličným stolom. "To je lepšie riešenie, ako si odkazovať niečo cez médiá," podotkla.

Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) si myslí, že Dolinková situáciu ustojí a turbulencie prejdú. Nevie ale o tom, že by mal Smer nejaké výhrady voči Dolinkovej nominácii. "Myslím, že to bude vec koaličnej dohody a situácia sa upokojí," poznamenal.

(tasr)

  |  

Slovensko už má svojich kandidátov na funkciu sudcu ESĽP

Oficiálnymi kandidátmi Slovenska na funkciu sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) sú Radoslav Procházka, Ondrej Laciak a Daniela Ježová.

Rozhodla o tom v stredu vláda, keď odobrila nomináciu trojice zvolenú členmi Súdnej rady SR. Jedného sudcu spomedzi uchádzačov nakoniec zvolí Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (RE).

Právnik a bývalý politik Procházka v minulosti mimo iného pôsobil ako zástupca Slovenska pred súdmi Európskej únie či ako spolupredseda Pracovnej skupiny pre spravodlivosť a vnútro v rámci Národného konventu SR o Európskej únii.

Laciak od roku 2016 pôsobí na ESĽP ako ad hoc sudca. Zároveň je aj predsedom Výboru pre trestné právo v Rade Európskych advokátskych komôr.

Ježová je advokátka zo zameraním na rodinné a dedičské právo v agende s prevažne medzinárodným prvkom.

ESĽP je inštitúciou Rady Európy, pričom je zložený z toľkých sudcov, koľko je členských štátov Rady Európy. Na súd sa môže obrátiť každý jednotlivec, mimovládna organizácia alebo skupina osôb, ktorá sa domnieva, že niektorý z členských štátov RE porušil jeho práva zaručené Európskym dohovorom o ľudských právach (EDĽP) alebo dodatkovými protokolmi k EDĽP.

Predsedníčka Súdnej rady SR Marcela Kosová poukázala na to, že Slovensko má dlhoročné problémy s obsadzovaním svojich zástupcov na medzinárodné sudcovské posty. "Veľmi sa preto teším, že vláda schválila našu kandidátku v zložení Daniela Ježová, Ondrej Laciak a Radoslav Procházka. Podarilo sa nám to už na druhýkrát, keďže v júni nám naša prvá kandidátka neprešla, ale teraz sme uspeli," konštatovala Kosová.

(sita)

  |  

Za smrť Jozefa Chovanca nik nenesie zodpovednosť, rozhodol belgický súd

Belgický súd vyniesol v stredu ráno rozsudok, podľa ktorého za smrť slovenského občana Jozefa Chovanca v belgickom meste Charleroi v roku 2018 nenesie nikto zodpovednosť. Potvrdil to aj generálny konzul Slovenska v Belgicku Andrej Michalec.

Na vynesený rozsudok upozornila manželka Jozefa Chovanca, ktorá sa nachádza na Slovensku a je v kontakte so svojimi obhajcami. Podľa verdiktu súdu ide o poľutovaniahodný súbeh tragických okolností. Advokáti Chovancovej pre TASR uviedli, že čakajú na písomne vyjadrenie súdu.

Belgická právna kancelária Cottyn z Aalstu, zastupujúca manželku Jozefa Chovanca, sa proti stredajšiemu súdnemu rozsudku odvolá a je ochotná tento spor doručiť až na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu. Informuje o tom bruselský spravodajca TASR.

Chovancova vdova a Slovensko ako štát, podľa belgickej legislatívy, majú 15 dní od vynesenia rozsudku na to, aby sa voči nemu odvolali na vyššiu súdnu inštanciu. "S rozsudkom nie sme spokojní a využijeme všetky možnosti belgickej legislatívy na odvolanie sa proti nemu na súde v Monse. Odvolanie podáme ešte v priebehu tohto týždňa," uviedla advokátka Van De Steenová.

"Keby to nefungovalo, tak na zreteli máme aj Európsky súd pre ľudské práva, ale najskôr skúsime všetky možnosti v Belgicku," dodala.

Jozef Chovanec (38) zomrel v nemocnici 27. februára 2018, tri dni po policajnom zásahu v cele na letisku Charleroi. Zadržali ho v lietadle smerujúcom na Slovensko, podľa svedkov sa správal agresívne k posádke a voči privolaným policajtom.

V auguste 2020 unikli videozáznamy z policajnej cely, na ktorých vidieť, ako sa Chovanec sebapoškodzuje: búcha hlavou o dvere cely a krváca. Následne sa ho policajti pokúšajú spacifikovať. Muž má pritom tvár zakrytú dekou, policajti sa smejú a jedna policajtka dvíha ruku a hajluje.

Posudok belgických lekárov ukázal, že príčinou smrti Chovanca boli silné nárazy hlavou, ktoré mu spôsobili edém mozgu. Lekári zároveň skonštatovali, že zastavenie činnosti srdca vyvolala až injekcia od zdravotníkov, ktorí sa ho snažili upokojiť.

Európsky súd pre ľudské práva je medzinárodný súd so sídlom v Štrasburgu. Prejednáva porušenia Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950 až po tom, čo sú vyčerpané všetky vnútroštátne prostriedky v niektorej z členských krajín Rady Európy.

(gko, tasr)

  |  

Trenčiansky krajský prokurátor dostal podľa Žilinku na pracovisko výhražný list

Generálny prokurátor Maroš Žilinka na sociálnej sieti upozornil na to, že prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín obdržal nenávistný list s vyhrážkami.

V spoločnosti podľa Žilinku neúnosne narastá napätie, ktoré sa prejavuje nenávisťou, či dokonca vyhrážkami.

Po zhruba dvoch týždňoch, keď bol fyzicky napadnutý krajský prokurátor Krajskej prokuratúry Banská Bystrica, prichádza ďalší útok na prokurátora, tentoraz trenčianskeho. "...Ty zhoríš v pekle. Vieme o tebe o rodine, čo robíš, kde bývaš, my si ťa už nájdeme, sviečka ti už dohorieva za tvoje skutky. Čaká ťa trest boží," píše sa údajne v liste.

Generálny prokurátor v reakcii na tento list napísal: "Považujem za absolútne neprípustné akékoľvek formy vyhrážania sa či zastrašovania prokurátorov. Je potrebné uvedomiť si nesmiernu zodpovednosť prokurátora, celospoločenský význam a náročnosť zákonných úloh pri ochrane zákonnosti, pri plnení ktorých pochopiteľne prokurátor musí prijímať aj rozhodnutia, ktoré sa jednotlivcovi alebo časti verejnosti nemusia páčiť. To však nemôže byť dôvodom pre napádanie prokurátorov."

Žilinka zároveň vyzýva ľudí, aby sa neuchyľovali k podobným útokom, pretože takéto prejavy nemajú v spoločnosti miesto a názor je podľa neho možné a tiež nutné vyjadriť kultúrnym a primeraným spôsobom.

  |  

Rusko na Donbase postupuje, údajne dobylo Ukrajinsk

Mesto v Doneckej oblasti malo pred začiatkom otvorenej vojny asi 10-tisíc obyvateľov, vyhlásenie šéfa Doneckej ľudovej republiky Denisa Pušilina o jeho obsadení citovala agentúra TASS.

Ruské médiá pritom o dobytí Ukrajinsku písali už minulý týždeň, pripomína agentúra Reuters. Generálny štáb ukrajinskej armády vtedy neuviedol nič o tom, že by mesto padlo, a označil ho iba za jednu z niekoľkých lokalít, na ktoré Rusko útočí.

Ruské sily na východe Ukrajiny stabilne postupujú už niekoľko mesiacov a v auguste dosiahli najrýchlejší postup za uplynulé dva roky. Ich hlavným cieľom je mesto Pokrovsk, ktoré je dôležitým logistickým uzlom ukrajinskej armády. Ukrajina sa ich postup pokúsila spomaliť začiatkom augusta, keď vpadla do ruskej Kurskej oblasti.

V utorok ruské jednotky podnikli útok na mesto Vuhledar, ktoré ruským útokom odoláva od začiatku invázie. Mestu hrozí obkľúčenie a analytici predpovedajú, že ukrajinské jednotky sa z neho stiahnu.

Reuters pripomína, že ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že taktickým cieľom ruskej armády na Ukrajine je dobytie celého Donbasu. V súčasnosti Rusko okupuje približne 80 percent tohto regiónu, ktorý sa skladá z ukrajinskej Doneckej a Luhanskej oblasti. Moskva ich v roku 2022 anektovala po zmanipulovanom referende.

(tasr)