Štúrovci by si veľkofilm zaslúžili (anketa)

Vianočná anketa: Položili sme našim pravidelným prispievateľom a spolupracovníkom otázku, aký film by si chceli pozrieť a nebol ešte natočený. Prípadne bol urobený zle. Odpovedá rektor Trnavskej univerzity René Bílik.

Slovakia_SmutnaSpravaOdBrataOsmrtiLStura (2)

Hneď na úvod: je to zaujímavá otázka. Takto som zatiaľ neskúšal uvažovať, preto teraz skúsim.

Celkom nedávno som dostal zaujímavú edičnú ponuku a zo svojich doterajších literárnovedných prác som „vydoloval“ to, čo ich evidentne spájalo, totiž moje reflexie o prameňoch a podobách nacionálneho mýtu o nás Slovákoch ako o „pohostinnom, slobodomilovnom vrchárskom ľude“.

Ukázalo sa, že zdrojom tohto mýtu je obdobie slovenského národného obrodenia, ktoré vo vedomí generácií, najmä pod vplyvom literárneho vzdelávania, „uviazlo“ pod označením „štúrovské časy“ a jeho reprezentanti pod pomenovaním „Štúrova škola či štúrovci“. Už roky výskum dokazuje, že v tomto prípade nemožno hovoriť o jednotnej škole, že romantická generácia bola názorovo vrstvená a že aj pri evidentnej dominancii Ľudovíta Štúra, mal on priamo v nej svojich názorových oponentov.

Spomenul som si pri tejto príležitosti na televízny seriál zo začiatku 90. rokov. Volal sa Štúrovci, scenáristami boli Jozef Bob a Jozef Filo, režisérom Peter Mikulík a Štúra v ňom stvárnil Dušan Jamrich.

Televízia mala vtedy inú silu než dnes a pamätám si, že tematizácia osudov generácie slovenských romantikov divácky zaujala, no vo svojej vecnej podstate len potvrdzovala to, čo sme poznali zo školy. Bolo to patetické a akoby vyviazané zo širšieho kontextu uhorskej politiky.

Potom, v roku 2015, som si prečítal skvelú monografiu Józsefa Demmela Ľudovít Štúr, v ktorej na jednej strane potvrdzuje Štúrovu jedinečnosť, no súčasne vyslovuje presvedčenie, že práve „jemu najviac prospeje, ak spochybníme a spresníme zjednodušenia, falošné a sploštené tvrdenia historickej pamäti“. Je to tak a ja súhlasím s jedným z komentátorov, ktorí prispeli po rokoch (tento diskutér v roku 2012) na internete k diskusii o seriáli, že „o štúrovcoch a týchto búrlivých rokoch v Rakúsko-Uhorsku by sa dal iste natočiť výborný veľkofilm“. Zaslúžili by si to – Štúr, jeho spolupracovníci i oponenti a aj tie búrlivé časy. O to viac, že práve spomínaný seriál svojím inscenovaným pátosom motivuje, žiaľ, aj k takýmto reflexiám (citujem zo stránky csfd.sk): „Seriál je to parádny a v dnešných časoch by bol asi zakázaný, keďže u nás politici zaviedli zákon o antisemitizme. (…) Je … tiež dôkazom, že Poliaci a Maďari si nás chceli rozdeliť aj pred 2. svetovou vojnou, rovnako ako v dobe štúrovcov, a tak ľudia pochopia aj pravú podstatu toho, prečo Jozef Tiso spolupracoval s Hitlerom. Pretože dnes by sme už ako Slováci neexistovali.“

Z toho priam mrazí.


Atentát na premiéra Róberta Fica bol spočiatku klasifikovaný ako pokus o úkladnú vraždu. Prekvalifikovanie atentátu na teroristický útok zo strany prokuratúry bolo pomerne prekvapivé pre chýbajúci motív, na čo nedávno upozornil aj Najvyšší súd SR.…
Prejsť na článok