Olympiáda pod Olympom. Alebo u autokratov?

Človek nemusí byť práve fanatický ekológ, aby si kládol otázku, či všetok ten betón a oceľ nemohli poslúžiť na niečo užitočnejšie alebo aspoň trvalejšie využiteľné. Napríklad na stavbu bytov a domov pre miestnych obyvateľov. Problém s vysokými cenami bývania majú predsa skoro všade a cena stavebných materiálov v ňom zohráva nie nepodstatnú úlohu.

Ďalší jav, ktorý začína s nepríjemnou pravidelnosťou sprevádzať veľké športové súťaže, je to, že sa z nich stávajú prehliadky autokratických štátov. Občania v demokratických štátoch totiž majú námietky voči vysokým nákladom takých akcií, z ktorých napospol profituje niekto iný ako obyčajný daňový poplatník.

Je to príliš drahý projekt pre demokratické režimy

Mestské referendá už počas 21. storočia „zostrelili“ hneď niekoľko olympiád, okrem iného v kanadskom Calgary, nemeckom Hamburgu a Mníchove, švajčiarskom Sione a v rakúskom Innsbrucku. Praha s myšlienkou konania olympiády koketovala tiež, ale v jej prípade k referendu ani nedošlo. Keby došlo, trúfam si odhadovať, že by skončilo rovnako ako v Hamburgu a Mníchove: takýto jednorazový projekt je jednoducho v čase všeobecného štátneho dlhu a pozvoľného starnutia obyvateľstva pre demokratické štáty príliš drahý.

Pre koho ale nie je drahý, sú tyranské režimy, ktoré sa vlastných ľudí na súhlas pýtať nemusia a pritom chcú využiť príležitosť kúpiť si za peniaze aspoň trochu pozlátky. Dostatočne veľká hromada peňazí skryje takmer každé špinavé tajomstvo a zariadi vám dosť, ak už nie priamo spojencov, tak aspoň pochlebovačov. Preto tiež medzi totalitnými a autoritárskymi štátmi záujem o konanie olympiád rastie. Počas desiatich či dvadsiatich rokov sa môžeme dočkať toho, že nikto iný olympiády chcieť organizovať nebude.

Zeus by tej myšlienke určite požehnal

Možno by teda stálo za to zvážiť, či aspoň tie letné hry, ktorých pôvodná tradícia je grécka, nepresťahovať natrvalo práve pod Olymp, kde sa kedysi ich myšlienka zrodila. Grécko leží na rozhraní troch kontinentov (Európy, Ázie a Afriky), počasie je tu dobré a grécka ekonomika by určite z pravidelného konania hier niečo vyťažila. A jedny a tie isté štadióny a bazény by sa dali využívať stále dookola, bez nutnosti neustále stavať a znovu opúšťať ďalšie a ďalšie športové areály, ktoré budú po pár týždňoch slávy zívať naveky prázdnotou.

Fúzatý Zeus by tej myšlienke určite požehnal. Ale v dnešnej dobe záleží skôr na bohoch v ľudskej podobe a tesilovom obleku. A tí budú najskôr proti.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.