Nemecký princíp, ktorý v Rusku zlyhal

Samozrejme, ak sa nejaká krajina vzdá toho, ako ovplyvňovať svoje okolie hrubou fyzickou silou alebo vierohodnými vyhrážkami jej použitia, musí nájsť nejaký iný spôsob, ako presadzovať svoje záujmy. Nikto totiž nie je až taký mierumilovný pojedač lotosov, aby so sebou nechal orať podľa ľubovôle a ustupoval vo všetkom. A znovuzjednotenému Nemecku zostávala najmä jedna možná sila: ekonomika. Najväčšia exportná a priemyselná veľmoc Európy mala pretekajúcu pokladnicu a ekonomického vplyvu až-až.

Vplyv cez obchod

Tak sa zrodil princíp „Wandel durch Handel“, výmena cez obchod. My, Nemci, budeme presadzovať rešpekt k ľudským právam pomocou obchodných vzťahov a ostatní sa od nás budú učiť, ako fungovať. Nemci sú vôbec veční učitelia ostatných národov, či už o to tie národy stoja alebo nie. (Jeden český biológ spomínal na svoju nemeckú priateľku, ktorá chcela ísť do Zimbabwe učiť tamojších domorodcov, ako sa správne pestuje maniok, a vôbec jej neprekážalo, že s tým sama nemá žiadne skúsenosti okrem teoretických, zatiaľ čo obyvatelia Zimbabwe ho pestujú od nepamäti.)

Spomínaná krátka rýmovačka znie dobre a dokonca aj do istej miery fungovala. Najmä v prípade menších a kultúrne príbuzných štátov strednej Európy, ktoré nemali až tak úplne na výber. V našom poňatí ju stelesňuje slávna scéna z československého filmu Věry Chytilovej Dedičstvo alebo Kurvahošigutntag, v ktorej sa dedinčania stavajú do pozoru pred prechádzajúcimi Nemcami a ponížene na nich volajú: „Gutn tág!“ To už nebol strach zo skutočnej tvrdej moci, to bola podmanivá vôňa šuštiacich bankoviek západnej meny, ktorá ohýba chrbtice takmer rovnako spoľahlivo ako pochodujúce čižmy dobyvateľov.

Nemci sa v prípade Ruska a Číny pomýlili

Lenže v prípade veľkých štátov funguje „Wandel durch Handel“ oboma smermi a pokiaľ si Nemci nahovárali, že podobným spôsobom zapôsobia na Rusko alebo Čínu, škaredo sa pomýlili. V prípade Číny teraz musí každý veľký podnik (nielen tie nemecké) riešiť otázku, či budú jeho zamestnanci alebo oficiálne materiály smieť používať slová ako „Tchaj-wan“ alebo „Ujgurovia“, alebo či bude mať príležitosť na gigantickom čínskom trhu niečo zarobiť.

A čo sa Ruska týka, v jednej veci sa Kremeľ nepomýlil: strategická závislosť Nemecka na ruskom plyne, kultivovaná už bývalým kancelárom Gerhardom Schröderom a následne posilnená Angelou Merkelovou, znamená, že nemecká vláda si vo veci sankcií nemôže dovoliť podporiť tvrdý poľský návrh na úplné uťatie obchodných vzťahov s Ruskom. Príliš mnohým ľuďom by hrozilo zmrznutie, keď nie teraz, tak budúcu zimu.

Schrödera, ktorý sa po skončení svojej politickej kariéry dal otvorene do služieb Gazpromu, teraz de facto v Nemecku vylučujú zo slušnej spoločnosti; dokonca ani kancelárske pracovné sily už pre neho nechcú pracovať. Ale ak už staviame praniere, Merkelová by si tiež plne zaslúžila stáť vedľa svojho predchodcu. Mala šestnásť rokov na to, aby znížila závislosť Nemecka na ruskom plyne. Urobila pravý opak a dôsledkom je to, že nemecké peniaze teraz pomáhajú zaistiť ruskému režimu holé prežitie. Princíp „Wandel durch Handel“ zlyhal a Nemecko sa zo sna o usporiadaných, mierumilovných štátoch previazaných vzájomným obchodom prebudilo s morálnou opicou.

Otázka je, čo nastúpi po ňom. Dúfajme, že niečo racionálnejšie.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.