Nová švédska vláda odstupuje od feministickej zahraničnej politiky

Vládna trojkoalícia pod vedením nového predsedu vlády Ulfa Kristenssona oznámila, že už ďalej nebude napĺňať princípy feministickej zahraničnej politiky. Informoval o tom portál Euractiv.sk.

Podľa nového švédskeho ministra zahraničných vecí Tobiasa Billströma bude „rodová rovnosť stále kľúčovou hodnotou pre Švédsko”. Dodal však, že Švédsko už nebude napĺňať feministickú zahraničnú politiku, pretože podľa neho majú „štítky na veciach tendenciu zakrývať obsah”. 

Feministická zahraničná politika

Feministickú zahraničnú politiku zaviedli Sociálni demokrati v roku 2014. Tvorili ju tri základné piliere, takzvané tri R, čiže rovné práva, reprezentácia a zdroje pre všetkých (rights, representation, resources). 

Jej cieľom bolo zapojiť viac žien do externých, ako aj interných rozhodovacích procesov či diskusií. Silnejší hlas mali dostať aj takzvané marginalizované skupiny.

Kľúčovými bodmi tejto politiky boli podľa BBC napríklad právo na vyrovnané zastúpenie vo veciach verejných, ekonomická emancipácia či „reprodukčné” a sexuálne práva.

Feministickou politikou sa postupne inšpirovali aj ďalšie krajiny, ako napríklad Francúzsko, Nemecko, Kanada, Mexiko či dokonca Líbya.

Politika, respektíve jej tvorcovia a presadzovatelia, sa však nevyhli kritike, a to najmä za pokrytectvo, keďže počas fungovania tejto politiky Švédsko nemalo problém s vývozom zbraní do krajín, ktoré sú známe porušovaním ľudských práv a osobitne práv žien.

Medzi týmito krajinami bola aj Saudská Arábia, do ktorej však vývoz zbraní Švédsko zastavilo po tom, čo Rijád stiahol svojho veľvyslanca zo Štokholmu pre poznámky bývalej ministerky zahraničných vecí a hlavnej implementátorky feministickej politiky Margot Wallströmovej o stave ľudských práv a demokracie u Saudskoarabov. Tam to vtedy považovali za miešanie sa do ich vnútorných záležitostí.

BBC ďalej pripomína, že Švédsko počas svojho pôsobenia v Bezpečnostnej rade OSN v roku 2017 pracovalo na uznesení, ktoré by umožnilo uvalenie sankcií za sexuálne a rodovo podmienené násilie. Švédsko tiež umožnilo obhajcom ženských práv zo Somálska a Nigérie, aby vystúpili pred Bezpečnostnou radou.

Nová švédska vláda

Po septembrových parlamentných voľbách sa na zostavení menšinovej vlády dohodli tri pravicové strany: Liberálna strana, Kresťanskí demokrati a konzervatívna Umiernená strana. Menšinová koalícia sa v parlamente bude opierať o podporu protiimigračnej strany Švédski demokrati, ktorá vo voľbách dosiahla historický úspech.

Sociálni demokrati, ktorí švédskej politike dominovali od 30. rokov minulého storočia, respektíve nimi vedený ľavicový blok, síce vo voľbách zvíťazili, ale nedokázali nájsť v parlamente väčšinu, ktorá by podporovala ich vládu.