Na vine nie je len vojna. Podľa ekonomického experta sa práve opakujú 30. roky minulého storočia

Roubini v roku 2020 predpovedal ekonomickú krízu. V tom čase bola reč o hospodárskom poklese a tiež o deflácii, pretože išlo o negatívny šok pre agregátny dopyt a úverovú krízu.

Roubini v rozhovore v podcaste Odd Lots, o ktorom informovala agentúra Bloomberg, povedal, že rozsah fiškálnych stimulov pre ekonomiku bol nadmerný. „Ale myslím si, že to, čo som videl ja, videli aj iní ľudia, na začiatku si mysleli, že množstvo stimulov, menových a fiškálnych, bude nadmerné. Samozrejme, že v roku 2008 sme na fiškálnej strane neurobili dosť, ale medzi Trumpom a Bidenom sme vtedy mali asi 5 biliónov dolárov vo fiškálnych stimuloch. To je niečo okolo 20 percent HDP,“ uviedol Roubini.

„Väčšina ľudí teda hovorila, že vinou nadmerného prehriatia, zlej politiky a nadmerných stimulov nás čaká inflácia. Myslím, že mojím príspevkom do tejto diskusie bolo zdôraznenie šokov v agregátnej ponuke. Som dosť starý a mám šedivé vlasy a pamätám si na dva ropné šoky v rokoch ’73 a ’79, ktoré viedli nielen k inflácii, ale aj k stagflácii,“ povedal Roubini.

„Väčšina ľudí sa obávala inflácie a prehriatia a nadmerného rastu. Ja som sa namiesto toho začal obávať nielen inflácie, ale aj recesie v dôsledku negatívneho ponukového šoku. Takže to bol možno nový zvrat, ktorý som do tejto debaty vniesol,“ pokračoval Roubini.

Na vine nie je len vojna

Podľa Roubiniho síce vojna na Ukrajine nesie do veľkej miery podiel na vysokej inflácii v Európe či Severnej Amerike, prítomné sú však aj ďalšie faktory, ktoré sa v závislosti od regiónu líšia. 

„Samozrejme, v Európe, vzhľadom na blízkosť k Rusku a energetickú závislosť od neho, je to skôr tento šok. V Spojenom kráľovstve k tomu pristúpil ešte jeden negatívny ponukový šok, ktorý si krajina spôsobila sama, to bolo to rozhodnutie o brexite,“ uviedol Roubini s tým, že išlo o stagflačný krok, ktorý spomalil rast a zvýšil výrobné náklady.

„Všeobecne by som povedal, že záleží na danej krajine, ale povedal by som, že je to kombinácia oboch. Na jednej strane vážne negatívne ponukové šoky a na druhej strane politické stimuly, ktoré boli podľa všetkých štandardov masívne nadmerné vo všetkých vyspelých ekonomikách na celom svete,“ dodal Roubini.

Horšia kríza ako zo 70. rokov

Roubini si myslí, že nadchádzajúca kríza bude mať ešte vážnejšie rozmery ako tá v Spojených štátoch v 70. rokoch minulého storočia.

Tvrdí, že globálnym trhom a stabilite škodia aj ďalšie faktory. „Nejde teda iba o krátkodobý jav. Myslím si, že na trhy pôsobí mnoho ďalších síl, je tu protekcionizmus a deglobalizácia. Friend-shoring, presun výroby z Číny do Európy a USA s vysokými nákladmi, starnutie populácie, obmedzenie migrácie, rozkol USA a Číny. Geopolitické riziko a depresie budú fragmentovať, deglobalizovať globálnu ekonomiku,“ myslí si ekonóm.

Roubini však dodal aj ďalšie príčiny. Ide napríklad aj o problém dopadu globálnej zmeny klímy, kybernetickej vojny, dopad opakujúcich sa pandémií či odpor proti príjmovej a majetkovej nerovnosti vedúcej k politike podporujúcej zamestnancov. ,,A samozrejme dedolarizácia dolára, keď sa nakoniec niektoré krajiny kvôli finančným sankciám vymania z dolárových aktív,“ uviedol.

Tieto faktory síce nemajú priamo nič spoločné s vojnou na Ukrajine alebo s pandémiou COVID-19, výrazne však znížia rozvoj krajín, zvýšia ceny produkcie, na čo zas budú musieť reagovať centrálne banky.

„Inflácia je celosvetová a všetky krajiny zavádzajú tvrdé opatrenia, a preto sa dostávame do najhoršieho obdobia od sedemdesiatych rokov. Bude to dlhé, škaredé, dlhotrvajúce, s finančným napätím, finančnou nestabilitou a dlhovou krízou. To je to, čomu práve teraz čelíme,“ zhrnul Roubini s tým, že ideálna reakcia sa hľadá len ťažko.

Roubini upozornil aj na problémy, ktoré môžu sprevádzať znižovanie inflačných očakávaní. „Dôležité je snažiť sa zabrániť uvoľneniu inflačných očakávaní. Pokiaľ však postupujete správne, máte niekoľko problémov. Hlavne máte recesiu, ktorá sa stane nepríjemnou. Po druhé, máte finančnú a dlhovú krízu, akú ste ešte nevideli. A to povedie k tomu, že centrálne banky budú ochabovať,“ dodal.

„Zatiaľ teda hovorím, že nás čaká škaredá recesia, škaredá stagflácia a ďalšia vážna finančná kríza. Myslím, že to je základná línia,“ uviedol.

Pozor na revolúcie

Roubinimu súčasná situácia pripomína 30. roky, keď sa k moci dostávali autoritárske režimy a krajinami zmietali revolúcie.

„Už teraz sme, samozrejme, svedkami odporu proti voľnému trhu, odporu proti obchodu a globalizácii. Dokonca aj odporu proti technológiám, odporu proti, povedzme, spravodlivej politike, pretože spôsobuje obrovský, masívny nárast príjmovej a majetkovej nerovnosti. To vedie k populizmu krajnej pravice a krajnej ľavice v mnohých krajinách po celom svete,“ povedal Roubini.

Roubini sa desí toho, čo môže nasledovať, keď narastie nezamestnanosť. „Autoritárske režimy sú čoraz populárnejšie. Doslova sa opakujú 30. roky 20. storočia. Je desivé, čo sa deje. A keď k tomu všetkému teraz v boji proti inflácii príde ťažká recesia a nezamestnanosť sa vyšplhá na šesť, sedem, osem alebo viac percent, zrúti sa vám majetok, hodnota vášho domu, hodnota vašich akcií a narastú vám dlhy, bude revolúcia,“ upozorňuje Roubini.

„Už teraz je mnoho ľudí, ktorí sú naštvaní, a je jedno, či volia pravicu alebo ľavicu. Sú to tí, ktorí zostali pozadu, tí, na ktorých globalizácia a súčasné politické elity ‚kašlú‘. V USA máme každý rok 100-tisíc úmrtí na predávkovanie opiátmi a inými drogami zo zúfalstva,“ povedal Roubini a túto situáciu označil „doslova za masaker“.

Dodáva, že to, či ľudia budú voliť krajnú ľavicu alebo pravicu, je už len na ich sociálnom a náboženskom videní sveta. „Ľudia potom buď volia na jednej strane Trumpa, alebo pravicové konšpiračné typy, alebo veľmi extrémne ľavicových politikov podľa toho, či ste sociálne a nábožensky konzervatívni alebo liberálni,“ dodal s dôvetkom, že v USA budú pravdepodobne kľúčové prezidentské voľby v roku 2024.