Vláda ponúka lekárom aj zdravotníkom stabilizačný príspevok. Lengvarský nevylúčil núdzový stav

Vláda namiesto memoranda ponúka zdravotníkom stabilizačný príspevok na tri roky. Po stredajšom rokovaní ústredného krízového štábu o tom informovali premiér Eduard Heger (OĽaNO) a minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO).

Príspevok pre lekárov má predstavovať desaťtisíc eur, tí s atestáciou by zároveň dostali tisíc eur za každý rok praxe, dokopy maximálne 30-tisíc eur. Pre ostatných 24 zdravotníckych profesií – laborantov, zdravotné sestry či sanitárov – má byť príspevok päťtisíc eur.

„V ťažkej dobe budeme potrebovať zaviesť stabilizačný príplatok pre všetkých zdravotníkov v nemocniciach, ktorí 1. decembra a naďalej budú poskytovať zdravotnú starostlivosť,“ povedal minister financií Igor Matovič (OĽaNO). Ponuka na podpísanie dodatku k pracovnej zmluve platí do konca novembra.

Príspevok vyplatia na tri roky dopredu. Ak by sa počas daného obdobia rozhodli lekári odísť, museli by vyplatiť alikvotnú časť. Príklad: ak lekár odrobí rok a potom z nemocnice odíde, bude musieť vrátiť dve tretiny príspevku.

Matovič skonštatoval, že príspevok má byť na jednej strane prejavom vďaky za zvládanie náročného obdobia počas pandémie nového koronavírusu a na druhej strane prejavom, že to vláda myslí so zdravotníctvom vážne. Zmluvy o stabilizačnom príspevku by mali byť pripravené od pondelka a lekári ich môžu podpísať na riaditeľstve nemocnice, v ktorej pracujú.

Matovič: Stratil som ilúzie

Minister financií poukázal na dlhé rokovania s Lekárskym odborovým združením. Kritizoval, že keď už považovali rokovania o siedmich z ôsmich požiadaviek odborárov za takmer dohodnuté, prišli s novým „dodatkom k pracovnej zmluve“, ktorý obsahoval ďalších desať požiadaviek. Napríklad skrátenie pracovného týždňa zo 40 na 37,5 hodín či dodatočný týždeň dovolenky. To by dokopy stálo každý rok ďalších sedemdesiat miliónov eur a vyžiadalo by si ďalších deväťsto lekárov.

„Stratil som ilúzie, že je to poctivé vyjednávanie s dobrým úmyslom,“ podotkol. Vzhľadom na hrozbu výpovedí lekárov musí podľa jeho slov štát prísť s nejakými krokmi a musí hovoriť aj o ostatných pracovníkoch v nemocniciach. Tvrdí, že napríklad o sanitároch, sestrách či fyzioterapeutoch a ďalších zdravotníckych povolaniach v nemocniciach s LOZ nehovorili. Avizoval ďalšie rokovanie s lekárskymi odborármi na štvrtok o 11.00 h.

Lengvarský zároveň avizoval, že navrhne vláde nariadiť núdzový stav od 1. decembra, pokiaľ lekári naplnia hrozbu hromadných výpovedí. Heger verí, že to nebude potrebné. Počas núdzového stavu možno uložiť lekárom pracovnú povinnosť. Matovič však uviedol, že ani počas núdzového stavu nebude zdravotníkov nikto nútiť poskytovať zdravotnú starostlivosť. Poslúži len na presúvanie dopravných zdravotných služieb, ktoré prevážajú pacientov, a na krytie chýb lekárov, ktorí ostanú v nemocniciach.

Platy sú uzavreté, koeficienty sa zvyšovať nebudú

Odborári zahrnuli do memoranda osem požiadaviek. Za vyriešené považujú obe strany zvyšovanie miezd zdravotným sestrám od 1. januára 2023, hoci Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek je nespokojná a požaduje ešte zvýšenie mzdy aspoň o 150 eur.

Najväčšie komplikácie nastali pri ôsmej požiadavke – platoch. Parlament už raz lekárom zvýšil platy, keď koncom októbra schválil návrh z dielne rezortu zdravotníctva. Po novom dosahuje hrubá mzda neatestovaného lekára 1,4-násobok priemernej mzdy spred dvoch rokov. Priemerný zárobok bol v roku 2021 na úrovni 1 211 eur. Na základe novely zákona dostane od budúceho roka neatestovaný lekár v hrubom 1 695 eur.

Keďže novela zákona nezvýšila koeficient atestovaným lekárom, odborári sa s vládou dohodli, že atestovaným lekárom sa zvýši koeficient z 2,3-násobku na 2,5-násobok. V hrubom by od budúceho roka zarábali skoro 3 028 eur.

O výške koeficientov rozhoduje konkurencieschopnosť oproti okolitým štátom. Lekárov je totiž nedostatok vo všetkých okolitých štátoch, a preto sa ich snažia pretiahnuť na svoju stranu vyššími mzdami. Odborári v tomto smere spravili vláde ústupok, lebo pôvodne požadovali pre atestovaných lekárov koeficient 2,8 a pre neatestovaných lekárov koeficient 1,7.

Vláda však nevedela nájsť s odborármi spoločnú reč na takzvanej bonifikácii, teda zvýšení platu za každý odpracovaný rok.

Kabinet navrhoval zvýšiť plat neatestovaných lekárov za každý rok praxe o 0,01-násobok priemernej mzdy (dvanásť eur) a plat atestovaných lekárov o 0,02-násobok priemernej mzdy (24 eur) počas dvadsiatich rokov praxe.

Lekárski odborári požadovali, aby pre všetkých lekárov platil 0,03-násobok (36 eur) na tridsať rokov praxe. To vláda viackrát odmietla. Matovič argumentoval tým, že by to nebolo spravodlivé voči ďalším 470-tisíc štátnym zamestnancom, ktorým sa takto výrazne platy nezvýšia.

Minister financií v stredu skonštatoval, že otázku platov považuje za uzavretú. Dodal, že vzhľadom na situáciu je ponuka vlády na zvýšenie koeficientov pri platoch lekárov neplatná a tým, čo ostanú v nemocniciach, ponúkajú stabilizačný príspevok. Podmienky v nemocniciach budú po tomto opatrení podľa jeho slov porovnateľné s Českou republikou. „Veríme, že zdravotníci už z nemocníc nebudú odchádzať,“ povedal Matovič.

Požiadavky sa zatiaľ nenaplnili

Ďalších šesť požiadaviek vláda zatiaľ nedotiahla do konca, hoci sú vraj na dobrej ceste.

V utorok riešili odborári reformu vzdelávania lekárov. „Na reformu vzdelávania lekárov sme už nachystali znenie zákonných úprav. Ministerstvo to nespravilo, spravili sme to my,“ uviedol šéf LOZ Peter Visolajský s dôvetkom, že ich stačí schváliť v parlamente.  

Poslanci by tiež mohli vyriešiť požiadavku o zrušení nepeňažného plnenia, čiže zdaňovania vecí spojených so štúdiom lekára. Návrh poslanca Mareka Krajčího už prešiel v parlamente do druhého čítania.

Vláda sa zaviazala zabezpečiť lekárske fakulty tak, aby mohli produkovať viac kvalitných slovenských lekárov. S dekanmi lekárskych fakúlt sa podľa Lengvarského dohodli, že budúci rok príjmu minimálne o 120 medikov viac. Vrchná hranica je päťsto nových slovenských študentov.

Podľa Lengvarského sa pracuje aj na zvýšení počtu lekárov, sestier a iných zdravotníckych pracovníkov na oddeleniach, tak aby bola zabezpečená kvalitná zdravotná starostlivosť pre pacienta. Tieto počty bude po novom definovať zákon a nie vyhláška.

Ministerstvo vraj pracuje aj na oddlžení nemocníc. Zabezpečilo dostatočné finančné krytie na predpokladané náklady nemocníc v roku 2023 – dokopy 134 miliónov eur navyše. Systém DRG sa má plošne spustiť v roku 2024.

(tasr, est)