Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Hlas považuje dohodu s lekármi za jediné riešenie, KDH pripomína záujmy pacienta

Nič iné ako dohoda s lekármi nerieši aktuálnu situáciu s výpoveďami lekárov, myslí si podpredseda mimoparlamentného Hlasu-SD a poslanec Richard Raši. Členka mimoparlamentného KDH Monika Kolejáková považuje za nevyhnutné odložiť akékoľvek osobné animozity rokovacích strán a konečne sa dohodnúť v prospech pacienta.

Stabilizačný príspevok, ktorý zdravotníkom v stredu navrhol minister financií Igor Matovič (OĽaNO), nazval Raši ďalšou "atómovkou". "Na zvýšenie platov lekárov a ostatných zdravotníkov malo ísť 350 miliónov eur ročne, takto dostanú na tri roky 400 miliónov v hrubom. Teda približne toľko, koľko by dostávali navyše každý rok vo svojich výplatách," skonštatoval. Od decembra podľa neho vypukne v zdravotníctve najväčšia kríza za posledné roky.

KDH vyzýva vládu a Lekárske odborové združenie (LOZ), aby prestalo hazardovať so zdravím pacientov. "Z tohto kolotoča vyhlásení oboch rokovacích strán vyplýva jedno – dôsledky opäť budú pociťovať najmä pacienti," upozornila Kolejáková. Otvára sa podľa nej zásadná otázka, kto bude niesť zodpovednosť za neposkytnutie adekvátnej zdravotnej starostlivosti a v adekvátnom čase.

Vláda ponúka zdravotníkom, ktorí ostanú v nemocniciach, stabilizačný príspevok. Po stredajšom rokovaní ústredného krízového štábu o tom informovali premiér Eduard Heger (OĽaNO) a minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO). Snaha o podpísanie memoranda s LOZ podľa premiéra nateraz stroskotala. Pokiaľ lekári naplnia hrozbu hromadných výpovedí, Lengvarský navrhne vláde zavedenie núdzového stavu od 1. decembra.

(tasr)

Minúta  |  

USA oznámili nový balík pomoci Ukrajine za 400 miliónov dolárov

Spojené štáty v stredu oznámili nový balík pomoci pre Ukrajinu za 400 miliónov dolárov. Jeho súčasťou sú okrem zbraní a munície aj elektrické generátory.

Vyše 200 generátorov má "pomôcť naplniť potreby ukrajinských civilistov a armády po elektrine..., aby sa zmiernila záťaž na tamojšiu rozvodnú elektrickú sieť", uviedol tlačový tajomník Pentagónu brigádny generál Pat Ryder novinárom na palube amerického vojenského lietadla.

"Prispejeme k tomu, aby Ukrajinci mohli lepšie zvládať problémy, ktoré stále zažívajú vinou ruských útokov," dodal Ryder.

Rusko v poslednom období útočí na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, takže milióny ľudí opakovane zažívajú výpadky elektriny.

V americkom balíku pomoci je aj munícia pre vyspelé systémy protivzdušnej obrany NASAMS, pre salvové raketomety HIMARS, ťažké guľomety s termovíznym zameriavačom na boj proti dronom a vyše 20 miliónov nábojov do ručných palebných zbraní, uviedol v oznámení Pentagón.

Vďaka najnovšiemu balíku dosiahne celková pomoc USA Ukrajine od nástupu prezidenta Joea Bidena do úradu (v januári 2021) hodnotu približne 19,7 miliardy dolárov, informovalo americké ministerstvo zahraničných vecí.

"Budeme pokračovať v podpore Ukrajiny tak dlho, ako bude treba, aby sa mohla brániť a byť za rokovacím stolom v čo najsilnejšej možnej pozícii, keď príde ten čas," napísal vo vyhlásení minister zahraničných vecí Antony Blinken.

(tasr)

Minúta  |  

Prešov: František Oľha sa ujal funkcie primátora, poslanci zložili sľub

František Oľha sa v stredu slávnostným zložením sľubu v priestoroch Parku kultúry a oddychu v Prešove ujal funkcie primátora. Vystriedal Andreu Turčanovú, ktorá sa po dvoch volebných obdobiach o post primátorky už neuchádzala. Sľub počas slávnostného zasadnutia zložilo aj 29 z 31 poslancov zastupiteľstva.

Oľha v októbrových voľbách kandidoval s podporou zoskupenia SaS, Progresívne Slovensko, Spolu, DS, Šanca, ODS – Občianski demokrati Slovenska, Dobrá voľba a Umiernení. Získal 10 934 hlasov, čo predstavuje 37,26 percenta. O primátorský post sa uchádzali 12 kandidáti. Volebná účasť dosiahla 42,66 percenta.

Mestské zastupiteľstvo (MsZ) tvorí 31 poslancov. Nezávislí sú ôsmi z nich. Za koalíciu SaS, Progresívne Slovensko, Spolu, DS, Šanca, ODS – Občianski demokrati Slovenska, Dobrá voľba a Umiernení sa do zastupiteľstva dostali siedmi kandidáti. Rovnako i František Oľha, ktorý sa však písomne vzdal mandátu poslanca. Na jeho miesto nastúpi náhradníčka, nezávislá kandidátka Marta Kollárová.

KDH má piatich poslancov a koalíciu Hlas-SD, Szövetség-Aliancia budú zastupovať štyria poslanci. Tri mandáty získala strana Smer-SD a dva mandáty koalícia OĽaNO, Nova, KÚ a Zmena zdola a jeden poslanec uspel s podporou strany Starostovia a nezávislí kandidáti.

"Je to obrovská zodpovednosť, ale aj obrovská chuť pracovať pre občanov. Dali mi dôveru, a tak ju chcem naplniť. Začíname v zlom období, veľmi náročné to bude najmä v roku 2024, keď pravdepodobne na samosprávy dopadne dlhová brzda a rozvoj miest bude spomalený. Aj napriek tomu do toho ideme s plnou vervou a budeme sa snažiť čo najlepšie hospodáriť, aby sme vedeli aj z týchto málo prostriedkov naplniť väčšinu svojich predvolebných sľubov z programového vyhlásenia primátora, ktoré v krátkom období predstavíme," uviedol po zložení sľubu novozvolený primátor František Oľha.

(tasr)

Minúta  |  

Prezidentka povzbudila ľudí, aby sa nebáli ozvať, keď vidia korupciu

Prezidentka SR Zuzana Čaputová povzbudila ľudí, aby sa nebáli ozvať v prípade, že vidia korupciu. Upozornila na rok fungujúci Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO), ktorý nespadá pod žiadny rezort, je politicky nezávislý a podáva pomocnú ruku oznamovateľom korupcie a iných nekalých praktík. Uviedla to na sociálnej sieti po stredajšom stretnutí s predsedníčkou úradu Zuzanou Dlugošovou.

"Je dôležité, aby lídri verejných inštitúcií podporovali otvorenú komunikáciu vo svojich úradoch, podporili kultúru ozývania sa a poctivých oznamovateľov, ktorí poukážu na porušovanie zákona," skonštatovala Čaputová.

Ozvať sa a oznámiť korupciu je podľa prezidentky akt občianskej odvahy. "Vo verejnej správe je to obzvlášť dôležité, pretože odvážni úradníci tak chránia verejné zdroje a prispievajú k dôležitej očiste našej spoločnosti," dodala. Zároveň sa poďakovala všetkým odvážnym oznamovateľom, ktorí sa ÚOO ozvali za prvý rok jeho fungovania.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina: Rusko vystrelilo 70 rakiet, bez elektriny zostala väčšina odberateľov

Rusko v stredu vypálilo na Ukrajinu približne 70 riadených striel, oznámila ukrajinská armáda. Väčšinu z rakiet zostrelila protivzdušná obrana, najnovší ruský úder na ukrajinskú energetickú infraštruktúru však spôsobil po celej krajine výpadky dodávok elektriny a vody. Dôsledky hlásili aj v susednom Moldavsku. TASR informácie prevzala od agentúr AFP a AP.

"Odpálených bolo celkovo okolo 70 striel s plochou dráhou letu," uviedla ukrajinská armáda s informáciou, že zostrelila 51 rakiet a päť výbušných dronov.

Ukrajinské ministerstvo energetiky neskôr oznámilo, že "prevažná väčšina odberateľov elektriny bola odpojená".

Predstavitelia v Kyjeve uviedli, že pri zásahu dvojpodlažnej budovy v metropole prišli o život traja ľudia a deväť ďalších utrpelo zranenia. Podľa starostu Vitalija Klička vypadli dodávky vody v celom meste.

Prerušenie dodávok elektriny hlásili v častiach Kyjeva, v celej okolitej Kyjevskej oblasti, v Charkove na východe, v meste Ľvov na západe i v Černihivskej, Kirovohradskej, Odeskej a Chmeľnyckej oblasti.

Štátny podnik Enerhoatom oznámil, že po útokoch v rámci núdzových opatrení odpojili od energetickej siete všetky tri jadrové elektrárne na Ukrajine, ktoré sú pod kontrolou Kyjeva. Ministerstvo energetiky informovalo o dočasnom výpadku väčšiny tepelných a vodných elektrární. Energetici pracovali na obnovení dodávok, no vzhľadom na rozsah škôd budú potrebovať čas, zdôraznil rezort.

Bez elektriny zostala aj viac ako polovica Moldavska, ktoré si predvolalo ruského veľvyslanca. V oboch krajinách zaznamenali aj výpadky internetu.

Rusko podniká rozsiahle raketové a dronové útoky na Ukrajinu od októbra. Cieľom je pred prichádzajúcou zimou najmä energetická infraštruktúra. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pred stredajšími údermi uviedol, že ruské útoky už poškodili asi polovicu z nej.

Prvé vlny útokov sa odohrávali skoro ráno a dodávky elektriny sa na mnohých miestach podarilo do večera obnoviť. Stredajší útok, rovnako ako dosiaľ zrejme najväčší úder z minulého týždňa, prišiel popoludní počas krátkych zimných dní, opravy tak musia prebiehať v ťažších podmienkach po zotmení, všíma si AP.

(tasr)

Minúta  |  

Web EP zasiahol kyberútok po schválení rezolúcie odsudzujúcej Rusko

Webovú stránku Európskeho parlamentu (EP) zasiahol v stredu kyberútok. K zodpovednosti sa prihlásila prokremeľská skupina. TASR informuje podľa agentúr Reuters, AFP a AP.

Hovorca europarlamentu Jaume Duch zverejnil na Twitteri správu, že ich web sa stal terčom "DDoS útoku".

"V súčasnosti web nefunguje," dodal s tým, že stránka je zahltená požiadavkami zvonku. Technické tímy pracujú na čo najrýchlejšom vyriešení problému. Distribuovaný útok zahltením servera služby (DDoS) pomocou pochybnej aktivity obmedzí funkčnosť stránky alebo ju úplne vyradí z prevádzky.

Europoslanci krátko predtým schválili uznesenie označujúce Rusko za "štát podporujúci terorizmus".

K zodpovednosti za kyberútok na web EP sa prihlásila prokremeľská skupina, uviedla šéfka europarlamentu Roberta Metsolová. "Európsky parlament je pod sofistikovaným kyberútokom," dodala.

"Naši IT odborníci vyvíjajú protitlak a chránia naše systémy. Toto sa deje po tom, čo sme vyhlásili Rusko za štát podporujúci terorizmus. Moja odpoveď je: Sláva Ukrajine!" ukončila tweet.

V uznesení EP sa uvádza, že "úmyselné útoky a zverstvá páchané ruskými silami a ich zástupcami na civilnom obyvateľstve na Ukrajine, ničenie civilnej infraštruktúry a iné vážne porušenia medzinárodného a humanitárneho práva predstavujú teroristické činy a vojnové zločiny". Europoslanci na základe toho Rusko v stredu označili za štát podporujúci terorizmus a za štát, ktorý používa prostriedky terorizmu.

Uznesenie podporilo 494 europoslancov, 58 bolo proti a 44 sa zdržalo hlasovania.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.