Preskočiť na obsah
  |  

Berlínske referendum o ambicióznejších klimatických cieľoch nebolo úspešné

Referendum o ambicióznejších klimatických cieľoch v nemeckej metropole Berlín nebolo v nedeľu úspešné, keďže sa za návrh na sprísnenie príslušného zákona nevyslovil potrebný počet voličov. Vyplýva to z údajov volebnej komisie, informuje TASR s odvolaním sa na agentúru DPA.

Po sčítaní takmer všetkých hlasov síce tábor stúpencov tesne viedol pred odporcami zmeny klimatického zákona, nebola však splnená ďalšia podmienka – aby za návrh hlasovalo najmenej 25 percent všetkých oprávnených voličov. Na to chýbalo okolo 185-tisíc hlasov.

Referendum iniciovalo environmentálne hnutie Klimaneustart (Klimatický reštart) po vlaňajšej podpisovej kampani. Aktivisti navrhovali, aby si Berlín, ktorý je jednou zo spolkových krajín Nemecka, stanovil cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2030. To je o 15 rokov skôr, než je cieľ nemeckej spolkovej vlády.

Starostka Franziska Giffeyová označila iniciatívu v tejto oblasti za dôležitú, rovnako ako krajinskí poslanci však vyhlásila, že Berlínu sa klimatickú neutralitu do roku 2030 dosiahnuť nepodarí.

Klimatická alebo tzv. uhlíková neutralita znamená, že sa nevypúšťa viac skleníkových plynov, ako ich z atmosféry absorbuje príroda alebo iné pohlcovače. Na jej dosiahnutie je potrebné znížiť emisie z áut, lietadiel, vykurovacích zariadení, elektrární či priemyselných prevádzok o približne 95 percent v porovnaní s hodnotami z roku 1990, približuje DPA.

Nemecko chce byť podľa zákona spred dvoch rokov klimaticky neutrálne do roku 2045. Európska únia sa zaviazala splniť tento cieľ do roku 2050. Berlín by s ambicióznejším termínom nebol osamotený.

Podľa združenia German Zero deklarovalo v Nemecku asi 70 miest snahu o klimatickú neutralitu najneskôr do roku 2035. Na úrovni EÚ podporuje Európska komisia program, ktorého zámerom je 100 klimaticky neutrálnych miest do roku 2030.

(tasr, min)

  |  

Rakúsky kancelár Nehammer poprel dohady, že chce predčasné voľby

Rakúsky kancelár Karl Nehammer poprel v nedeľu dohady o plánoch na predčasné voľby. Podľa jeho slov sa nič nemení na riadnom termíne na jeseň budúceho roka, informovali agentúry DPA a APA, od ktorých TASR správu prevzala.

"Naším jasným cieľom je rok 2024, jeseň, ako to stanovuje zákon," povedal Nehammer vo verejnoprávnej televízii ORF. O možných budúcich koaličných spojencoch sa odmietol vyjadriť. Nehammer je predsedom konzervatívnej Rakúskej ľudovej strany (ÖVP), ktorá vládne spolu so zelenými.

Objavili sa špekulácie, že ľudovci by mohli chcieť využiť vnútrostranícku krízu v opozičnej Sociálnodemokratickej strane Rakúska (SPÖ) na posilnenie svojej pozície v predčasných voľbách. Kancelár to poprel.

"Musím dokončiť legislatívne obdobie," zdôraznil Nehammer s tým, že jeho vláda má ešte toho pred sebou veľa, na čom sa nedávno zhodol s vicekancelárom a šéfom zelených Wernerom Koglerom.
ÖVP v marcovom prieskume pre časopis Profil nedopadla najlepšie, približuje DPA. Skončila totiž druhá za pravicovou Slobodnou stranou Rakúska (FPÖ), s ktorou bola v koalícii do roku 2019.

(tasr, min)

  |  

Nič nenasvedčuje tomu, že by Rusko presúvalo jadrové zbrane do Bieloruska, znie z USA

Spojené štáty dosiaľ nezaznamenali nijaké známky toho, že by Rusko presúvalo do Bieloruska jadrové zbrane. Povedal to v nedeľu hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby v reakcii na sobotné oznámenie Ruska, že na území Bieloruska rozmiestni taktické jadrové zbrane. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

"Nevidíme žiadne známky toho, že by (ruský prezident Vladimir Putin) splnil tento sľub alebo presunul nejaké jadrové zbrane," povedal Kirby v relácii Face the Nation televíznej stanice CBS.

Putin v sobotu oznámil, že Rusko uzavrelo so susedným Bieloruskom dohodu, ktorá mu umožňuje rozmiestniť taktické jadrové zbrane na bieloruskom území. Rusko zároveň podľa jeho slov v Bielorusku už rozmiestnilo desať lietadiel schopných niesť takéto zbrane. Putinovo oznámenie si vyslúžilo odsúdenie Kyjeva aj Západu.

Vzhľadom na narastajúce obavy z jadrovej vojny, ktoré vyvoláva ruská invázia na Ukrajinu, sa experti domnievajú, že Moskva by pri útokoch zrejme mohla použiť taktické jadrové zbrane s menším dosahom než majú strategické zbrane.

Kirby však teraz povedal, že podľa Washingtonu zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by mal Putin v úmysle použiť na území Ukrajiny jadrové zbrane. Dodal, že USA denne monitorujú situáciu na Ukrajine, dosiaľ sa však nevyskytlo nič, čo by ich "prinútilo zmeniť svoj strategický odstrašujúci postoj".

Putin vo svojom sobotnom oznámení poukázal na to, že aj USA rozmiestnili takéto jadrové zbrane na území svojich spojencov. AFP približuje, že ide o Belgicko, Nemecko, Taliansko, Holandsko a Turecko. Západ označil Putinovo prirovnanie za "zavádzajúce".

Kyjev v nedeľu v reakcii na oznámenie šéfa Kremľa požiadal o zvolanie mimoriadneho zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN. NATO v označilo rétoriku Moskvy týkajúcu sa jadrových zbraní za "nebezpečnú a nezodpovednú".

(tasr, min)

  |  

Bielorusku hrozia ďalšie sankcie EÚ, ak prijme ruské jadrové zbrane, uviedol Borell

Európska únia vyzvala v nedeľu Bielorusko, aby nesúhlasilo s umiestnením ruských jadrových zbraní na svojom území. Mohlo by v dôsledku toho čeliť ďalším sankciám, uviedol šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell, informuje TASR s odvolaním sa na stanicu Sky News.

"Ak by Bielorusko prijalo ruské jadrové zbrane, znamenalo by to nezodpovednú eskaláciu a hrozbu pre európsku bezpečnosť. Bielorusko to stále môže zastaviť, je to jeho voľba," uviedol Borrell. EÚ je pripravená reagovať novými sankciami, doplnil na sociálnej sieti.

Ruský prezident Vladimir Putin v sobotu oznámil, že Moskva uzavrela s Minskom dohodu, ktorá umožňuje Moskve umiestniť taktické jadrové zbrane na bieloruskom území. Šéf Kremľa tiež povedal, že Rusko už do Bieloruska poslalo desať lietadiel schopných niesť takéto zbrane.

Putinovo oznámenie vyvolalo odsúdenie zo strany Kyjeva aj Západu. Severoatlantická aliancia (NATO) Moskve vyčítala "nebezpečnú a nezodpovednú" nukleárnu rétoriku. Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí jadrové plány Ruska kritizovalo a vyzvalo na mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN o tejto záležitosti.

(tasr, min)

  |  

Poľsko aj Nemecko kritizovali ruský plán rozmiestniť v Bielorusku jadrové zbrane

Poľsko aj Nemecko kritizovali v nedeľu sobotné oznámenie Ruska, že v Bielorusku rozmiestni taktické jadrové zbrane. Informujú o tom agentúry PAP a AFP.

"Odsudzujeme toto zosilnenie hrozby pre mier v Európe aj v celom svete," povedal agentúre PAP hovorca poľského ministerstva zahraničných vecí Lukasz Jasina.

Nemenovaný predstaviteľ nemeckého rezortu diplomacie označil sobotné oznámenie Ruska za "ďalší pokus o jadrové zastrašovanie" a dodal, že Nemecko sa ním nenechá "vyviesť zo svojho kurzu".

"Prirovnanie (ruského) prezidenta Putina k šíreniu jadrových zbraní v rámci NATO je zavádzajúce a neospravedlňuje krok, ktorý Rusko oznámilo," povedal agentúre AFP.

Bielorusko by sa rozmiestnením ruských jadrových zbraní podľa jeho slov zároveň dostalo "do rozporu" s vlastnými vyhláseniami o tom, že je zónou bez jadrových zbraní.

Ruský prezident Vladimir Putin v sobotu oznámil, že Rusko uzavrelo so susedným Bieloruskom dohodu, ktorá umožňuje Moskve rozmiestniť taktické jadrové zbrane na bieloruskom území. Šéf Kremľa tiež povedal, že Rusko už v Bielorusku rozmiestnilo desať lietadiel schopných niesť takéto zbrane. Rusko podľa jeho slov touto dohodou neporušuje prísľuby o nešírení jadrových zbraní. Putin pritom poukázal na to, že USA tiež rozmiestnili jadrové zbrane na území svojich európskych spojencov.

NATO označilo v nedeľu rétoriku Moskvy týkajúcu sa jadrových zbraní za "nebezpečnú a nezodpovednú". Informovalo tiež, že "situáciu pozorne sleduje". Severoatlantická aliancia však dosiaľ nezaznamenala nijaké zmeny v ruskom postoji k jadrovým zbraniam, ktoré by ju viedli k "úprave jej vlastného" postoja, uviedla jej hovorkyňa. Zároveň označila za "zavádzajúce" ruské zmienky o tom, že samotné NATO rozširuje svoje jadrové zbrane.

Putinov zámer rozmiestniť v Bielorusku jadrové zbrane už kritizoval aj Kyjev. Tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany (RNBO) Olexij Danilov uviedol, že ide o "krok smerujúci k narušeniu vnútornej stability" Bieloruska, pričom v bieloruskej spoločnosti navyše maximalizuje úroveň negatívneho vnímania i verejného odmietania Ruska a Putina. Rusko podľa jeho slov drží Minsk ako "jadrového rukojemníka". Podľa poradcu ukrajinského prezidenta Mychajla Podoľaka šéf Kremľa sobotným oznámením "priznáva, že sa bojí prehry a jediné čo dokáže, je zastrašovať".

Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) tvrdí, že riziko eskalácie do jadrovej vojny je stále na "extrémne nízkej úrovni" a Putinov sobotný oznam vníma ako súčasť informačnej kampane, ktorej cieľom je zastrašovať Západ.

(tasr)

  |  

Môžeme byť pokojní. Besnotu u nás nepotvrdili

TRENČÍN - Regionálna veterinárna a potravinová správa Trenčín (RVPS TN) ruší bezpečnostné opatrenia z 19. 12. 2022 v obci Trenčianska Teplá na zabránenie šírenia besnoty, nebezpečnej choroby, ktorá je prenosná na ľudí.

Ďalej ruší ochranné pásmo pre obce Trenčín, Drietoma, Kostolná-Záriečie, Chocholná-Velčice, Adamovské Kochanovce, Melčice-Lieskové, Ivanovce, Krivosúd-Bodovka, Trenčianske Stankovce, Trenčianska Turná, Veľké Bierovce, Opatovce, Mníchova Lehota, Soblahov, Zamarovce, Skalka nad Váhom, Hrabovka, Dolná Súča, Horná Súča, Nemšová časť Kľúčové, Trenčianska Teplá časť Dobrá.

Po dobu troch mesiacov sa nevyskytol žiadny ďalší prípad besnoty, nariadené opatrenia boli splnené v celom rozsahu.

Zdroj: RVPS TN

https://standard.sk/365359/pes-napadol-zenu-lezi-v-nemocnici