Masarykova univerzita ponúka študentom predmet o vyrovnaní sa s klimatickou úzkosťou

Masarykova univerzita v Brne svojim študentom ponúka riadne hodnotený kurz, ktorý im má pomôcť vyrovnať sa s takzvaným klimatickým žiaľom.

291164677_10166342812860024_677854037044103751_n Fakulta sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne. Foto: FSS/FB

Katedra environmentálnych štúdií na Fakulte sociálnych štúdií Masarykovej univerzity ponúka študentom možnosť zapísať si predmet s názvom Odolnosť v čase environmentálnej krízy.

Cieľom kurzu je pomôcť študentom vyrovnať sa s takzvaným klimatickým žiaľom a psychickou záťažou, ktorú im spôsobuje environmentálna kríza.

Environmentálny žiaľ alebo úzkosť je psychická reakcia na straty spôsobené zmenou klímy alebo ničením životného prostredia.

Študenti a vyučujúci si v rámci kurzu na spoločných sedeniach vytvoria takzvaný „safe space”, čiže bezpečný priestor. Ide o pojem, ktorý vznikol v rámci LGBT hnutia v anglosaskom svete, pričom odkazuje na miesta, ktoré majú byť bez zaujatosti, konfliktov, kritiky alebo potenciálne ohrozujúcich činov, nápadov alebo rozhovorov. Dnes si svoje bezpečné priestory vytvárajú takmer všetky menšiny a marginalizované skupiny.

V rámci tohto bezpečného priestoru budú študenti diskutovať napríklad o tom, aké je pre nich ťažké, keď sa nemôžu so svojou rodinou či priateľmi podeliť o svoje pocity z klimatickej krízy, keďže ju nevnímajú tak citlivo a intenzívne ako oni, študenti environmentálnych štúdií.

Výučba neprebieha klasicky, ale formou takzvanej „zážitkovej pedagogiky”. Jej princípom je, že študent sa naučí viac prostredníctvom prežitia zážitkov, ako len pasívnym prijímaním informácií na prednáške. „Často využíva vonkajšie aktivity, skupinové hry, simulácie a výzvy, ktoré účastníkom umožňujú sa aktívne zapojiť, učiť sa prostredníctvom vlastných skúseností a nachádzať nové spôsoby riešenia problémov,” popisuje zážitkovú pedagogiku univerzita na svojich stránkach.

Podľa vyučujúcich však predmet nie je len o vysporiadaní sa s klimatickou úzkosťou. Kurz podľa jeho zakladateľa Bohuslava Binku vedie študentov k hlbšiemu poznaniu samých seba, ako aj emočnému zoceleniu.

Vyučujúci žiakom tiež predstavia takzvanú Gestalt terapiu, teda psychoterapeutický prístup, ktorého princípom je „uvedomenie si samého seba a osobný rast”. Gestalt terapiu chcú aplikovať na klimatickú úzkosť, čím chcú u študentov posilniť odolnosť voči nej.

Predmet je hodnotený dvoma ECTS kreditmi, ktoré sa absolventom kurzu rátajú do štúdia. Študent musí pre úspešné ukončenie bakalárskeho stupňa štúdia získať aspoň 180 kreditov, pričom počet kreditov sa jednotlivým predmetom prideľuje podľa ich časovej náročnosti. Jeden ECTS kredit by mal zodpovedať približne 30 hodinám štúdia vrátane prednášok. Kurz Odolnosť v čase environmentálnej krízy by teda študentov brnianskej univerzity mal stáť až 60 hodín zo semestra.

To, že klimatická kríza nie je časti študentov fakulty ľahostajná, dali najavo už minulý rok. Klimatickí aktivisti z radov jej poslucháčov sa rozhodli niekoľko dní „okupovať” átrium fakulty, pričom v budove školy aj spali. Okrem environmentálnych tém propagovali aj LGBT agendu. Pre okupáciu sa dostali do konfliktu s vedením fakulty, ktoré ich obvinilo z neschopnosti robiť kompromis a z manipulácií, ktoré voči nemu šíria.

Fakt, že časť vyučujúcich a študentov je progresívne ladených, dokazuje aj ostentatívne vyvesenie LGBT vlajok z okien na oboch stranách budovy fakulty.

LGBT vlajky na budove fakulty sociálnych štúdií. Foto: archív autora

Majiteľ sociálnej siete Facebook Mark Zuckerberg priznal americkému Kongresu jeden z najmasívnejších cenzorských zásahov zo strany vládnej moci voči nepohodlným názorom občanov v modernej histórii. Nešlo pritom o ochranu utajovaných skutočností či iných zákonných dôvodov, ale o krytie korupcie a umlčiavanie kritikov pandemických opatrení. Tento prípad ukazuje, ako veľmi dôležitý je zákaz cenzúry, a prečo je toto ústavné právo potrebné neustále strážiť. Viac v článku.

prečítať viac

Automobilovému koncernu Volkswagen prerástli problémy s konkurencieschopnosťou cez hlavu. Skupina hlási najväčší problém práve vo svojej vlajkovej značke Volkswagen, ktorej ziskové marže sú už dlhší čas príliš nízke.

prečítať viac