Prečo nám chýbajú špecialisti a ako si nejakého nájsť

Čakacie doby k ambulantným špecialistom sú čoraz dlhšie. Kým sa chorý dočká termínu, môže sa ochorenie skončiť fatálne. Pacientom sa snažia dohodnúť vyšetrenie už aj zdravotné poisťovne a samosprávne kraje.

SIRIUS - preventívny skríning peèene vo FNsP F.D. Roosevelta Banská Bystrica Preventívne skríningové vyšetrenie pečene vo vzdelávacom centre EDUKA. Foto: Ján Krošlák/TASR

Dvadsaťosemročná Veronika zo Žiliny trpí peľovou alergiou. Každý rok približne od mája začína jej obdobie páliacich slzavých očí, upchatého nosa a neustáleho kýchania. Potrebuje lieky, ale napriek tomu si už dva roky nedokáže nájsť alergiológa.

„Moja predchádzajú lekárka skončila činnosť a náhradu za seba nenašla. Nikde ma nenasmerovali. Volala som dvom alergiologičkám v Žiline, ale tie ma neprijali, lebo majú plný stav. Moje staré lieky mi nezaberali, stále som kýchala a mala plný nos. Nakoniec mi lieky predpísala všeobecná lekárka, ale nebola tým nadšená. Nové lieky mi síce pomohli, ale aj tak potrebujem alergiologičku,“ opisuje.

Podobné skúsenosti zažívajú denne mnohí Slováci. Podľa normatívov však máme na Slovensku lekárov dosť. Ako je to možné?

Normatívy staré pätnásť rokov

Slovensko v roku 2008 zriadilo takzvanú verejnú minimálnu sieť (VMS) lekárov, teda koľko lekárov treba v krajoch na počet poistencov. Túto minimálnu sieť musia zo zákona zdravotné poisťovne zazmluvniť. Všetci ostatní poskytovatelia môžu, ale nemusia mať zmluvu so zdravotnou poisťovňou.

Problémov je hneď niekoľko. VMS sa od roku 2008 neaktualizovala, hoci počty špecialistov už nezodpovedajú súčasným potrebám. Všetky kraje by potrebovali viac poskytovateľov špecializovanej zdravotnej starostlivosti. Napríklad Žilinský kraj, v ktorom býva naša čitateľka Veronika, by potreboval aspoň ďalších troch imunológov.

Navyše VMS určuje len to, koľko lekárov má pracovať v celom kraji – okresmi sa nezaoberá. Keďže čelíme urbanizácii, väčšina ambulantných lekárov chce pôsobiť vo väčších mestách a potom chýbajú špecialisti v odľahlých regiónoch. Keď sa chce napríklad človek z Oravskej Polhory objednať k dermatológovi sídliacemu v Žiline, často nepochodí. Lekári v mestách nechcú prijať pacientov zo vzdialených dedín, lebo už majú plné počty pacientov.

Zdravotné poisťovne nekontrolujú, či majú pacienti na periférii šancu na termín u špecialistu. Ak pacientovi nepomôže nájsť termín samosprávny kraj alebo sa o to nepokúsi po vlastnej osi cez známosti, často ostáva bez vyšetrenia a liečby.

VMS treba okamžite zmeniť, varuje kontrolný úrad

Nedostatok špecialistov už nie je len otázkou štatistík, veľmi výrazne ho cítiť aj v praxi. Podľa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) pacienti čakajú na vyšetrenie u špecialistu bežne aj niekoľko mesiacov či rokov. Za ten čas môžu v ochorení nastať nezvrátiteľné zmeny alebo sa môže skončiť fatálne.

ÚDZS v tejto veci vykonal niekoľko dohľadov a minimálna sieť lekárov je podľa neho nefunkčná. Na problémy upozornilo ministerstvo zdravotníctva. „Je nevyhnutné čo najskôr zrealizovať rozsiahlu revíziu Nariadenia vlády SR o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Nejednoznačným nastavením výpočtu normatívov sa sieť javí ako dostatočne naplnená. V praxi je však s dostupnosťou zdravotnej starostlivosti veľký problém.“

Zdravotné poisťovne zaznamenali medziročne najväčší pokles v odbornostiach klinická imunológia a alergiológia, vnútorné lekárstvo, reumatológia, nefrológia, gastroenterológia a pneumológia.

Fakt, že sa k špecialistom ťažko objednať, je spôsobené aj takzvanou súbežnou praxou – niektorí robia v nemocničnej a aj súkromnej ambulancii, čo zároveň kriví minimálnu sieť lekárov.

„Špecialisti nemajú definovaný presný počet odpracovaných hodín. Ak chce nejaký špecialista pracovať len osem hodín týždenne, legislatíva mi neumožňuje povedať mu, že musí pracovať na plný úväzok, lebo ho kraj potrebuje. Potom máme v žilinskej sieti napríklad dvanásť urologických ambulancií, ale len dve fungujú v režime na plný úväzok,“ vysvetlila v rozhovore pre Štandard šéfka odboru zdravotníctva žilinskej župy Silvia Pekarčíková.

Ministerstvo zdravotníctva si vraj uvedomuje problém s nedostatkom lekárov a rieši ho. Deklarovalo, že pracuje aj na novej verejnej minimálnej sieti špecializovanej ambulantnej starostlivosti. Reforma si však vyžaduje zmenu zákona, takže bude na novej vládnej garnitúre, či ju schváli. Najbližšie mesiace preto nemožno očakávať ani teoretické zmeny. Nehovoriac o tom, že vychovanie špecialistu trvá niekoľko rokov.

Štvrť milióna ľudí nemá všeobecného doktora

Situácia je podľa ÚDZS alarmujúca aj pri lekároch prvého kontaktu. „Lekári, ktorí ešte pracujú, majú vysoký vek. Mnohí sú už takí vyčerpaní, že končia svoju prax, aj keď nemajú za seba náhradu,“ uviedol úrad. Pacienti sú tak nútení za novým všeobecným lekárom dochádzať desiatky kilometrov.

Podľa štatistík Úradu bolo ku koncu vlaňajška asi 266 110 poistencov bez zmluvného lekára všeobecnej ambulantnej starostlivosti.

Zároveň inštitúcia poukázala na to, že podľa novej metodiky ministerstva nebola zabezpečená potrebná kapacita k začiatku vlaňajšieho roka v 58 okresoch v rámci všeobecných lekárov pre deti a dorast a v 66 okresoch v rámci všeobecných lekárov pre dospelých. „K 1. januáru 2022 spolu chýbalo 623 všeobecných lekárov, z toho 400 lekárov pre dospelých a 223 lekárov pre deti a dorast.“

VšZP aj Dôvera odmietajú desiatky lekárov

Aby bolo v regiónoch viac lekárov, museli by sa inak správať aj zdravotné poisťovne. Tie totiž nedostatočne prihliadajú na to, či v nejakom okrese treba viac špecialistov, ako predpisujú normy. Lekárom nad minimálny normatív jednoducho nespravia zmluvu.

Za minulý rok eviduje VšZP spolu 74 zamietnutých žiadostí, najčastejšie v odbore oftalmológia a fyziatria. Tento rok v trende pokračuje a odmietla už 31 žiadostí, prevažne v tých istých odboroch. Obhajuje to tým, že nakladá hospodárne s verejnými financiami a dodržiava zákon, ktorý určuje, koľko a akých špecialistov má pôsobiť v kraji. Už však nedodáva, že tieto normatívy sú na základe vyššie vysvetlených okolností nedostatočné.

Poisťovňa Dôvera minulý rok odmietla 86 žiadostí o vznik novej ambulancie a tento rok osemnásť žiadostí.

Foto: Dôvera

Naopak, poisťovňa Union vlani neodmietla nikoho a zazmluvnila dokopy 313 súkromných lekárov. Od začiatku tohto roka toto číslo dokonca presiahli (336) a šancu nedali len jednej ambulancii v odbore plastická chirurgia, lebo nemala dostatok predpísaného personálu.

Ak zdravotné poisťovne nezazmluvnia nejakú ambulanciu, tá môže fungovať na priame platby od pacienta. Ceny niektorých vyšetrení sa potom šplhajú aj na zopár stoviek eur, čo si nemôže dovoliť každý.

Nájsť špecialistu pomáha webstránka aj call centrum

Aj poisťovne priznávajú, že pacienti sa na nich obracajú, aby im našli termín u lekára.

Podľa údajov Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) chýbajú v každom kraji iní lekári. VšZP deklarovala, že pri hľadaní poskytovateľa zdravotnej starostlivosti poistencom pomáha. Môžu sa na ňu obrátiť na jej webe alebo na call centre.

„Hoci platná legislatíva nezverila zdravotnej poisťovni takúto činnosť, ide o prejav proklientského správania sa k poistencovi, pričom aj zdravotná poisťovňa naráža na kapacitné limity a ochotu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti,“ doplnila Ivana Štefúnová z oddelenia komunikácie VšZP.

Zdravotná poisťovňa Dôvera mesačne eviduje desiatky podnetov od pacientov, ktorí majú problém nájsť si všeobecného lekára či špecialistu. „Naši poistenci potrebujú pomôcť nájsť termín najčastejšie u endokrinológa, neurológa a diabetológa,“ uviedla špecialistka Dôvery Slavomíra Lorencová.

Dôvera poukázala na to, že poistencom vytvorila web mapazdravotnictva.sk, kde si vedia pozrieť ambulancie jej zazmluvnených špecialistov. „Nájdu tam na ne aj potrebný kontakt. Ak sa poistencovi nepodarí získať termín ani u jedného z nich, poskytovateľov kontaktujeme priamo my,“ doplnila Lorencová.

Aj zdravotná poisťovňa Union eviduje podnety poistencov na vyhľadanie lekárov. Poistencom v tom pomáha služba „Pomáhame nájsť lekára„, kde si pacient zadá odbornosť žiadaného lekára aj svoj okres. „Navyše, naše webové vyhľadávanie lekárov je prepojené s najväčšími on-line objednávkovými systémami, vďaka ktorým sa naši poistenci vedia objednávať na konkrétny termín vyšetrenia,“ uzavrela hovorkyňa Unionu Kristína Baluchová.

Okrem zdravotných poisťovní sa môžu pacienti s požiadavkou o nájdenie termínu vyšetrenia obrátiť aj na odbory zdravotníctva jednotlivých žúp. Práve tie totiž vydávajú ambulantným poskytovateľom povolenie na zriadenie ambulancie a majú riešiť podnety, keď sa pacient domnieva, že lekár nedodržiava ordinačné hodiny. Kontakty na jednotlivé zdravotnícke odbory sú zverejnené na webe ministerstva zdravotníctva.

(tasr, est)


Nižšia účasť ako po iné roky, zaujímavé nosné témy, ale aj absencia automobilky Volvo. Aj taký bol dvojdňový veľtrh práce Profesia day v Košiciach.
Prejsť na článok
Rodičovský dôchodok čelil útoku krátko po nástupe novej vlády. Zdroje sa už vtedy hľadali v takzvanej asignačnej dani, za čo sa na ministra práce Erika Tomáša valila z viacerých strán ostrá kritika. Táto renta nakoniec…
Prejsť na článok
Odchodom z klubu SNS sa nám otvárajú ruky a môžeme kritizovať aj niektoré veci ministrov za SNS, hovorí poslanec Pavel Ľupták z Národnej koalície pre denník Štandard.
Prejsť na článok
Vládna moc sa rozhodla regulovať novinársku obec novými pravidlami, ako zavedením určitého typu vzdelania pre novinárov a vytvorením mediálneho úradu. Tieto legislatívne zásahy nielenže nič nevyriešia, ale aj môžu byť v rozpore s európskym právom.…
Prejsť na článok
Najnovšie dáta k deficitu verejných financií, ktoré zverejnil v pondelok Štatistický úrad SR, hovoria jasne. Konsolidácia bola a ostáva témou číslo jedna.
Prejsť na článok
Lekár Nitrianskeho samosprávneho kraja Bruno Rudinský má pri súčasnej nespokojnosti lekárov jasno. Búria sa najmä nemocniční lekári, ktorí však často robia na viac úväzkov. Zvýšenú pozornosť by si podľa neho zaslúžil najmä ambulantný sektor. Pacienti…
Prejsť na článok