Premiér: Minimálna konsolidácia bude 3 percentá, optimálna 5 percent HDP

Premiér pripomenul, že Európska komisia (EK) prognózuje tento rok pre Slovensko dvojnásobný deficit oproti priemeru EÚ a zároveň najhorší v únii, na úrovni okolo 6 percent HDP. Vo vysokom riziku je aj ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti verejných financií a Slovensko si požičiava na finančných trhoch za výrazne horších podmienok ako ešte pred rokom. Zároveň má SR investičný dlh v odhadovanej výške minimálne 40 miliárd eur a na prioritné oblasti by preto malo ísť viac peňazí.

Konsolidácia verejných financií je preto podľa Ódora nevyhnutná, mala by byť však zároveň inteligentná. „Musíme jednak tú konsolidáciu roztiahnuť rozumne v čase a zároveň ju poskladať z viacerých zdrojov. Veľmi zjednodušene sa dá povedať, že treba využiť 3 R – reformy, rast a rozpočet,“ priblížil premiér. Aj keby sa však prijali opatrenia na rýchlejší hospodársky rast a reformy dlhodobých systémov, potreba ozdravenia rozpočtu je podľa neho stále nevyhnutná.

Ak sa nič nezmení vo výdavkovej alebo príjmovej politike štátu v ďalších rokoch, čakajú Slovensko podľa dočasne povereného ministra financií Michala Horvátha ešte vyššie deficity ako tento rok. „Sú to v podstate 9 až 10 miliardové deficity v nasledujúcich rokoch. Ak by sme išli po tejto trajektórii, dlh by sa približoval k hranici 70 % HDP koncom budúceho volebného obdobia. Toto je samozrejme pre krajinu ako Slovensko neúnosné,“ upozornil.

Ministerstvo financií preto navrhlo plán znižovania deficitu v nasledujúcich štyroch rokoch postupne na úrovne 4,5 percenta, 2,6 percenta, 2,2 percenta a 1,7 percenta HDP. „Toto si vyžaduje vzhľadom na zhoršenú východiskovú situáciu razantné úsilie v oblasti konsolidácie. V prvom roku 2024 by vláda podľa tohto scenára musela nájsť konsolidačné opatrenia v objeme 2,1 percenta HDP, čo sú skoro 3 miliardy eur. V ďalšom roku 2025 ešte ďalšie takmer 3 miliardy eur. Celkovo sa dostávame k tej sume 5 percent, ktorú komunikoval pán premiér ako optimum, čo je vyše 6 miliárd eur za budúce volebné obdobie,“ vyčíslil Horváth.

Úsilie, ktoré by musela budúca vláda v takomto scenári vynaložiť, nie je podľa neho nič, čo tu už v minulosti nebolo. Podobné konsolidačné úsilie sa podarilo dosiahnuť po veľkej finančnej kríze medzi rokmi 2010 a 2013. „Táto trajektória deficitov zabezpečuje, že by sa nám čistý dlh, miera čistej zadlženosti stabilizovala niekde na úrovni 50 percent HDP,“ konštatoval minister.

Tento plán je podľa neho zvládnuteľný aj pre slovenskú ekonomiku. Bez konsolidácie by síce ekonomika krátkodobo mohla rásť o niečo výraznejšie, bolo by to však neudržateľné. Neskôr by museli prísť radikálne škrty, čo by mohlo viesť ku kolapsu ekonomiky. „Tá naša trajektória zabezpečuje, že v nasledujúcich rokoch by stále ekonomika mala trochu rásť, takže ľudia by mali pociťovať napriek ozdravovaniu verejných financií, že ich životná úroveň sa každý rok trošku zlepšuje,“ dodal Horváth.

(tasr)