Netanjahu rieši migráciu tvrdou rukou, čaká sa na ruskú odvetu za útoky na Krym a Kosovo sa sťažuje na EÚ

Čo znamenajú útoky na Krym

Ukrajinské sily podnikli raketové útoky na Sevastopol na Krymskom polostrove 13. septembra a nasledujúce dni. Bombové útoky mali za následok poškodenie ruskej výsadkovej lode, ponorky triedy Kilo a prístavnej infraštruktúry. Oddelenie strategickej komunikácie ukrajinských ozbrojených síl, ako aj hovorcovia ukrajinského vojenského spravodajstva, uviedli, že „raketové útoky boli úspešné pri zameraní sa na ruské námorné prostriedky a prístavnú infraštruktúru v okupovanom Sevastopole“.

Podľa správ rakety zasiahli Sevmorzavod, ruské štátne zariadenie na opravu lodí, a spôsobili škody na opravárenských zariadeniach, ako aj na pristávacej lodi a ponorke, pričom obe sú údajne neopraviteľné.

Ruské ministerstvo obrany tvrdilo, že ruská protivzdušná obrana zachytila sedem z desiatich ukrajinských riadených striel zameraných na opravovňu lodí Sevmorzavod, ale uznalo, že dve opravované lode boli zasiahnuté ukrajinskými raketami.

Ruskí predstavitelia tento incident väčšinou ignorovali a tvrdili, že boli poškodené obytné budovy a zranených bolo niekoľko desiatok ľudí. Napriek tomu, viacerí politickí experti a analytici v Rusku v reakcii vyjadrili svoju nespokojnosť. Rakety identifikovali buď ako britské „Storm Shadow“ alebo francúzske „SCALP“, ktoré boli údajne vypustené z ukrajinských lietadiel. Obhajovali odvetné útoky na západné miesta, ktoré boli údajne zodpovedné za výrobu týchto rakiet.

Možno povedať že ruský prezident Vladimír Putin sa tak nachádza medzi dvoma mlynskými kameňmi. Viditeľná ruská odveta by si vyžadovala značné prostriedky, čo je pre krajinu, ktorá je už plne zapojená do veľkej vojenskej operácie, náročné. Na druhej strane, ak by absentovali odvetné opatrenia z ruskej strany, možno to interpretovať ako slabosť Ruska.

Význam Krymu pre prezidenta Putina nemožno podceňovať. Tento geopoliticky kľúčový región má zásadný význam pre ruské záujmy a pre prezidenta Putina predstavuje dôležitý symbol projekcie ruskej moci. Krym poskytuje Rusku prístup k Čiernemu moru a dáva mu kontrolu nad kritickými obchodnými cestami a zdrojmi. Putinovo rozhodnutie zmocniť sa Krymu v roku 2014 vyvolalo celosvetové pobúrenie, no zároveň posilnilo ruskú kontrolu nad týmto strategickým polostrovom. Aj keď tento najnovší útok nepredstavuje prelom v konflikte, zasiahnutie strategických cieľov na Kryme bolo  pri mnohých príležitostiach označené prezidentom Putinom za „červenú čiaru“.

Európska únia opäť hovorí o svojom rozširovaní

Podľa Ursuly von der Leyenovej sa Európska únia musí začať pripravovať na dramatické úpravy potrebné na vstup Ukrajiny a ďalších krajín do EÚ. Predsedníčka Európskej komisie nedávno vo svojom výročnom prejave o stave Únie vyzvala členské štáty, aby „napodobnili odhodlanie“ Ukrajiny a iných v príprave na rozšírenú EÚ. Dodala, že Ukrajina, Moldavsko a krajiny západného Balkánu patria medzi tie, ktoré sú v pláne potenciálneho vstupu do Únie.

Jednou z najvýznamnejších výziev, ktorým čelí ďalšie rozširovanie EÚ, je zaistenie bezpečnosti jej členských štátov. Vzhľadom na výzvy, ktoré predstavuje súčasná hospodárska kríza, neštátni aktéri a konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom, je potrebné a vypracovať robustné bezpečnostné opatrenia na ochranu súčasných a budúcich členov EÚ. Najmä prebiehajúci konflikt na Ukrajine má významný vplyv na diskusie o rozšírení EÚ. Stabilita regiónu a potenciál ďalšej eskalácie napätia s Ruskom by sa mali pred prijatím akýchkoľvek rozhodnutí dôkladne posúdiť.

EÚ, ako aj konkrétne štáty ako Francúzsko, Nemecko a Taliansko, by chceli zmeniť hlasovacie postupy, ktoré sú teraz zavedené pre rozhodnutia bloku o zahraničnej a bezpečnostnej politike. O takýchto hlasovaniach sa zatiaľ rozhoduje jednomyseľne a podliehajú právu veta hociktorého členského štátu. Mnohí predpovedajú, že zmena volebného systému sa stane nevyhnutnou, keď bude existovať blok viac ako 30 krajín.

Ak by sa však súčasný systém upravil, menšie štáty by pri hlasovaní v EÚ fakticky stratili doterajší vplyv. Náklady na integráciu týchto nových členov by znášali aj úradujúce členské štáty EÚ. Podieľali by sa na financovaní iniciatív v oblasti infraštruktúry, finančnej pomoci a podpory hospodárskeho rastu v nových členských krajinách. Aj keď sa často zdôrazňujú výhody rozšírenia EÚ, je nevyhnutné vziať do úvahy financie súčasných členských štátov vzhľadom na ekonomické ťažkosti ktorým v súčasnosti čelí väčšina európskych krajín.

Ako rieši migráciu štát Izrael

Značný počet eritrejských migrantov sa zapojil do násilných hádok a konfliktov v uliciach Izraela. Konflikty si vyžiadali viac ako 100 ranených vrátane mnohých policajtov, hoci neboli zaznamenané žiadne obete na životoch. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu udalosť razantne odsúdil a vyjadril vďaku policajtom za ich úsilie pri potláčaní násilných davov. Premiér následne zvolal ministerský tím, aby posúdil stratégie riadenia „nelegálnych infiltrátorov,“ ktorí porušujú zákon a predstavujú hrozbu pre „budúcnosť Izraela ako židovského a demokratického štátu“.

Predseda vlády počas stretnutia vyzdvihol úspech svojho plánu postaviť pred desiatimi rokmi plot pozdĺž hranice krajiny s Egyptom, aby zabránil prílevu afrických utečencov. Premiér následne kritizoval Najvyšší súd svojej krajiny, pretože bráni viacerým jeho ďalším návrhom na odstránenie žiadateľov o azyl, ktorí vstúpili do krajiny pred postavením plota. Netanjahu vyhlásil že nedeľné udalosti „prekročili červenú čiaru“ a oznámil svoj zámer vysťahovať všetkých afrických migrantov z Izraela.

Príchod migrantov a utečencov má nespochybniteľný vplyv na európske, ako aj ďalšie spoločnosti vo svete. Podľa nedávnych údajov je v pohybe zhruba 40 miliónov ľudí. Prideľovanie zdrojov vrátane bývania, zdravotnej starostlivosti a vzdelávania, predstavuje značnú výzvu pre mnohé národy. Asimilácia migrantov do miestnych komunít sa tiež ukazuje ako mnohostranná výzva vzhľadom na kultúrne rozdiely a jazykové bariéry, ktoré môžu vyvolať sociálne napätie.

Európske štáty zostávajú nateraz v téme migrácie značne polarizované. Vzniku nových národne orientovaných hnutí a protiimigrantských nálad čelia najmä progresívne strany, ktoré považujú migráciu za pozitívny fenomén s prínosom pre ústretovú spoločnosť. V Holandsku sa nedávno kvôli téme rozpadla vláda, rastie aj napätie medzi Talianskom a Francúzskom, pred časom medzi Britániou a Francúzskom. Očakáva sa nárast napätia aj v strednej Európe, zvlášť zo strany Nemecka, ktorý je cieľom väčšiny migrantov v Európe.

Nárast migrácie tak tvorí napätie a rozpory vo viacerých európskych štátoch, kde sa hľadanie spoločného základu stáva čoraz náročnejším. Legálna a nelegálna migrácia sa tak ustálila ako kontroverzná téma počas volebných kampaní vo viacerých európskych krajinách. Možno očakávať, že jej význam bude len narastať.

Srbsko a Kosovo sa nedohodli

Srbský prezident Aleksandar Vučič a kosovský premiér Albin Kurti nedosiahli pokrok v normalizácii vzťahov, povedal to šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell po nedávnom stretnutí v Bruseli.

Srbsko a Kosovo sa usilujú o prípadné členstvo v EÚ, no bez zmierlivých krokov z ich strany bude pripojenie veľmi ťažké. Kompromisný plán navrhnutý EÚ by vyžadoval, aby Srbsko podniklo kroky na de facto uznanie Kosova. Na druhej strane musí Kosovo vytvoriť združenie komunít s väčšinovou srbskou populáciou, ktoré by im poskytli väčšiu autonómiu. Borrell povedal, že zatiaľ čo srbský prezident ponuku prijal, ale kosovskí lídri sa „zdráhali pohnúť sa vpred,“ kým Srbsko formálne neuzná ich krajinu. Kosovský premiér Kurti sa vyjadril, že EÚ je zaujatá voči Kosovu a obvinil Vučiča zo „sabotovania“ rozhovorov.

Rany spôsobené vojnou v rokoch 1998 – 1999 sú ešte zjavne príliš čerstvé. Srbsko aj Kosovo zostávajú relatívne pevne na svojich pozíciách a nie sú ochotné prijať kompromis. Lídri zostávajú pod obrovským politickým a spoločenským tlakom, aby stáli na týchto pozíciách, a riskujú stratu podpory verejnosti, ak by ich čo i len trochu zmiernili.

Keďže neexistujú jasné riešenia, patová situácia bráni nielen pokroku smerom k mierovému riešeniu, ale predstavuje aj hrozbu pre regionálnu stabilitu. V dohľadnej budúcnosti bude pravdepodobne v tomto regióne pretrvávať ďalšie napätie, ako aj možné násilné konflikty medzi komunitami.