Morawiecki Zelenskému: Už nikdy neurážajte Poliakov. Bezradnosť Talianska v migrácii a Azerbajdžan zrejme ešte neskončil

Čo sa deje medzi Ukrajinou a Poľskom

Začiatkom tohto týždňa poľský premiér Mateusz Morawiecki varoval ukrajinského prezidenta Zelenského, aby „už nikdy neurážal Poliakov“, čím pokračoval vo svojej silnej rétorike voči Kyjevu. Rozhodnutie Poľska predĺžiť zákaz dovozu obilia z Ukrajiny naštrbilo vzťahy medzi Kyjevom a jeho susedom, ktorý je od začiatku konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou vo februári minulého roka jedným z jeho najpevnejších spojencov.

Keď Zelenskyj na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku vyhlásil, že Kyjev bojuje za ochranu pozemných ciest pre vývoz obilia, ale že „politické divadlo“ okolo dovozu obilia len pomáha Moskve, reakcia poľských predstaviteľov bola rázna. Premiér Mateusz Morawiecki na predvolebnom mítingu povedal: “Chcem povedať prezidentovi Zelenskému, aby už nikdy viac neurážal Poliakov, ako to urobil nedávno počas svojho prejavu v OSN.“ Táto epizóda nasleduje predchádzajúce vyhlásenia, kde poľský prezident Andrzej Duda privnával Ukrajinu k topiacemu sa mužovi, ktorý by mohol ublížiť tým, ktorí ho chcú zachrániť. Poľský premiér predtým tiež spochybnil poľské dodávky zbraní pre Ukrajinu.

Zatiaľ čo Poľsko bude veľmi pravdepodobne naďalej podporovať Ukrajinu ako súčasť svojho vojnového úsilia, tento posun v rétorike naznačuje istú únavu v radoch ukrajinských spojencov. Väčšina pozorovateľov sa tiež zhoduje, že tento konkrétny spor priamo súvisí s poľskou volebnou kampaňou, kde sa vládna strana Právo a spravodlivosť (PiS) a jej spojenci snažia zvýšiť náskok pred hlavným opozičným zoskupením, stredo-pravou Občianskou platformou (PO) a oslabiť rivala sprava, stranu Konfederácia, ktorá sa stáva treťou silou kampane. S blížiacimi sa prezidentskými voľbami (november 2024) v Spojených štátoch sa záujem voličov v tejto krajine tiež pravdepodobne sústredí na domáce záležitosti. Prezidentovi Zelenskému tak počas jeho návštevy v USA začiatkom septembra napríklad republikánsky šéf Snemovne reprezentantov Kevin McCarthy odoprel prejav v Kongrese.

Napätie okolo konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskom je citeľné aj na širšej geopolitickej scéne. Vzhľadom na politické a ekonomické tlaky, vyplývajúce z prebiehajúceho konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou, sme v súčasnosti svedkami silnej polarizácie v rámci medzinárodných geopolitických vzťahov medzi blokmi a jednotlivými krajinami.

Regionálne napätie je momentálne obzvlášť viditeľné v Afrike, kde protizápadné prevraty (nedávno Niger a Gabon) a zvýšené napätie medzi Alžírskom a Marokom ovplyvňujú regionálnu stabilitu. Výslednú migračnú krízu cítiť vo väčšine európskych krajín. Podľa viacerých pozorovateľov bude horúca fáza konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou pokračovať minimálne do leta 2024. Ukrajinská prezidentská administratíva nedávno oznámila, že počnúc októbrom 2023 určité kategórie žien, najmä lekárky a ošetrovateľky, nebudú môcť opustiť krajinu bez výnimočných dôvodov. Aj tento vývoj potvrdzuje fakt, že obe strany sa pripravujú na dlhodobý konflikt. Vnútorná podpora prezidenta Zelenského a prezidenta Putina je navyše prepojená s potenciálnym víťazstvom ich krajiny v konflikte. Akékoľvek seriózne rozhovory alebo rokovania smerujúce k mierovému riešeniu sú preto zatiaľ odsúvané bokom. Od začiatku protiofenzívy v júni sa Ukrajine podarilo získať späť niektoré územia, ktoré boli predtým pod ruskou kontrolou. Všeobecná dynamika na predných líniách však zostáva nezmenená a očakáva sa, že počas nadchádzajúcej zimy sa pravdepodobne zníži na intenzite.

Taliansky odkaz Európe: S migráciou si nevieme poradiť

Tisíce migrantov priplávali v posledných týždňoch na chatrných člnoch zo severnej Afriky a zaplnili malý ostrov Lampedusa v Taliansku. Lampedusa, ktorá sa nachádza medzi Tuniskom, Maltou a Sicíliou, je často využívaná ako prvý prístav migrantmi, ktorí sa snažia vstúpiť do EÚ. Len za jeden týždeň prišlo na Lampedusu celkovo viac ako 10 000 migrantov. Celková populácia ostrova je pritom približne 6 500 obyvateľov. Príchod migrantov v takomto rozsahu zaregistrovali na Lampeduse prvýkrát.

Ursula von der Leyenová, predsedníčka Európskej komisie, navštívila zariadenie na prijímanie migrantov na ostrove Lampedusa krátko po tom, ako talianska predsedníčka vlády Giorgia Meloniová požiadala EÚ o pomoc pri riešení tejto situácie. Von der Leyenová sa zaviazala zintenzívniť opatrenia proti obchodníkom s ľuďmi ktorí uľahčujú riskantné a nelegálne cestovanie, ako aj zvýšiť podporu pre presun migrantov z Lampedusy do iných európskych krajín. Meloniová potvrdila, že Taliansko nedokáže problém vyriešiť samo. Vysvetlila, že v súčasnosti to poškodzuje „prihraničné krajiny“, ale čoskoro to zasiahne všetky členské štáty EÚ. Tento rok sa do Talianska dostalo asi 130 000 migrantov, čo je viac ako dvojnásobok v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2022.

Zdá sa, že pokračujúcu migračnú krízu v Európe udržiava nejasnosť v jurisdikcii, pokiaľ ide o riadenie súčasného nekontrolovaného prílevu migrantov. Odlišne postavené európske vlády často narážajú na ústretovú EÚ, ktorá však nie je pripravená efektívne riadiť a financovať tento proces. V dôsledku toho sú hranice EÚ de facto nechránené a migranti sú riadení unáhlene a neefektívne, keď sa dostanú na územie jednotlivých štátov EÚ. Konflikty o jurisdikciu, financie a kompetencie medzi EÚ ako inštitúciou a jej členmi zatiaľ len prehlbujú všeobecný zmätok okolo tejto témy.

Migračná kríza zasiahla aj politiku v Európe, kde táto téma vytvára vnútorné a medzinárodné ideologické konflikty. Zložitá téma kvót a rozdelenia bremena medzi členskými štátmi EÚ vyvolala búrlivé hádky a rozpory medzi vládami. Nájsť efektívne a spravodlivé riešenie, ktoré zohľadňuje rôzne požiadavky a možnosti každého členského štátu sa doteraz nepodarilo. Zatiaľ čo niektorí tvrdia, že prijať viac utečencov je humanitárnou povinnosťou, iní vyjadrujú obavy z bezpečnostných rizík alebo ťažkostí kultúrnej a sociálnej integrácie.

Azerbajdžan zrejme ešte neskončil

Prvýkrát od začiatku ofenzívy Azerbajdžanu a s cieľom zmocniť sa kontroly nad oddelenou oblasťou Náhorný Karabach, začali v nedeľu etnickí arménski utečenci opúšťať tento sporný región. Vyvrcholením jednodňovej operácie Azerbajdžanu bol minulotýždňový arménsky sľub (a de facto kapitulácia) o odzbrojení a postúpení kontroly oblasti Náhorného Karabachu Azerbajdžanu. Keďže Azerbajdžan vlastne zvíťazil a Arménsko verejne prerušilo vzťahy so svojím dlhoročným spojencom Ruskom, stali sme sa svedkami významného obratu v medzinárodných vzťahoch. Azerbajdžan tak bude mať úplnú kontrolu nad enklávou Náhorný Karabach a Arménsku zostava len málo možností na reakciu.

Arménsky premiér Nikol Pašinjan už predtým signalizoval, že jeho krajine by prospela užšia spolupráca s NATO a že Arménsko sa bude usilovať o vstup do Európskej únie. Tento postoj sa nepozdával Rusku, ktoré pri azerbajdžanskej ofenzíve minulý týždeň nápadne chýbalo. Zblíženie medzi Arménskom a USA má významné dôsledky pre regionálnu dynamiku a globálnu politiku (špeciálny vyslanec generálneho tajomníka NATO Javier Colomina Arménsko navštívil ešte začiatkom roka). Vzhľadom na súčasný konflikt na Ukrajine majú Spojené štáty záujem o posilnenie užších vzťahov s Arménskom, najmä vzhľadom na historické väzby krajiny s Ruskom a jej strategickú polohu na križovatke Európy a Ázie. Rusko historicky zohrávalo významnú úlohu pri mediácii konfliktov, akým bol spor o Náhorný Karabach. S rastúcim napätím medzi Ruskom a NATO však Američania vidia príležitosť posilniť svoj vplyv v regióne prostredníctvom užšej spolupráce s Arménskom. Pozorovatelia očakávajú, že väčšina etnických Arménov z Náhorného Karabachu, z celkového počtu približne 120-tisíc, sa nakoniec presunie na územia kontrolované Arménskom.

Taktiež je veľmi pravdepodobné, že Azerbajdžan sa teraz s podporou Turecka pokúsi prevziať kontrolu nad takzvaným koridorom Zangezur pozdĺž južnej hranice Arménska. Pre Azerbajdžan poskytuje koridor priamu pozemnú cestu do Nachičevanu, ktorý je v súčasnosti od hlavnej časti Azerbajdžanu oddelený arménskym územím. Tento koridor by umožnil lepšie prepojenie a dopravné spojenie medzi Azerbajdžanom a Nachičevanom, čím by sa znížila závislosť od leteckých alebo nepriamych trás. Turecko má tiež vlastný záujem o Zangezurský koridor, pretože otvára možnosti pre zvýšenú regionálnu spoluprácu a obchod. Vytvorením priamej pozemnej cesty cez tento koridor môže Turecko zlepšiť svoje prepojenie s Azerbajdžanom a ďalej so strednou Áziou. Okrem toho poskytuje alternatívnu obchodnú cestu medzi Tureckom a Azerbajdžanom, ktorá obchádza Rusko a Irán.

BRICS chce oslabiť dolár

Počas summitu v auguste dosiahol blok BRICS, čo je koalícia štátov vnímaných ako protipól Spojených štátov a Západu, dohodu o prijatí šiestich nových krajín do svojho členstva. Medzi tieto krajiny patria Argentína, Egypt, Etiópia, Irán, Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty. Pristúpenie týchto nových členov premení BRICS na komoditnú veľmoc zodpovednú za významnú časť svetového exportu ropy, kukurice a pšenice. BRICS, ktorý v súčasnosti pozostáva z Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Južnej Afriky, už teraz predstavuje 40 percent svetovej populácie, pričom sa toto číslo v budúcom roku, po začlenení vyššie uvedených krajín, ešte zvýši. Počas summitu brazílsky prezident Luiz Inacio Lula da Silva navrhol, aby krajiny BRICS zaviedli spoločnú menu pre obchod a investície s cieľom znížiť dominanciu amerického dolára.

Ako následok snáh o vytvorenie novej meny bloku BRICS a súčasne evidentnému záujmu na dedolarizáciu (proces odklonu od celosvetovej závislosti od amerického dolára ako hlavnej rezervnej a obchodnej meny) sa globálne finančné systémy pravdepodobne stanú volatilnejšie a nakoniec sa výrazne zmenia. Keďže tieto rozvíjajúce sa ekonomiky získavajú väčší vplyv, dominancia amerického dolára sa môže postupne znižovať. Je však dôležité poznamenať že dedolarizácia je postupný proces a americký dolár pravdepodobne zostane v dohľadnej budúcnosti významnou menou.

Krajiny BRICS získavajú aj politický vplyv, keďže sa snažia čeliť dominancii krajín G7 (Francúzsko, Japonsko, Kanada, Nemecko, Taliansko, USA a Veľká Británia) pri formovaní súčasného svetového poriadku. Členovia zoskupenia BRICS efektívne využívajú  svoje rozsiahle zdroje, technologický pokrok a rozvíjajúcu sa strednú triedu na podporu ekonomickej expanzie a pokrok. Keďže tieto krajiny pokračujú v zintenzívňovaní spolupráce a vplyvu, majú potenciál výrazne ovplyvniť formovanie globálnej ekonomickej a politickej budúcnosti.

Foto: wikimedia