Svet dýcha vojnou. Riziko veľkého globálneho konfliktu narastá, spolupráca Ruska a Iránu silnie

Izrael vo vojne a vyostrenie v medzinárodných vzťahoch

Izrael mobilizoval rezervy a 300-tisíc izraelských vojakov je pripravených zaútočiť a obliehať pásmo Gazy. Je to viac vojakov, ako mali Rusi na hraniciach s Ukrajinou na začiatku roka 2022, vyplýva z toho, že vojenský konflikt medzi palestínskym hnutím Hamas a Izraelom sa tak skoro nezmierni.

Práve teraz zažíva Pásmo Gazy jedno z najintenzívnejších bombardovaní vo svojej zaznamenanej histórii. Pretrvávajúci konflikt medzi Izraelom a Hamasom vyústil do ostreľovania tisíckami rakiet, pričom hnutie Hamas ich odpálilo na rôzne ciele v izraelských mestách. Izrael tiež bombardoval letiská v Sýrii.

Táto bezprecedentná úroveň násilia výrazne eskalovala napätie na celom svete. Medzinárodná bezpečnostná a politická dynamika sa už teraz výrazne mení v dôsledku udalostí, ktoré sa v súčasnosti odohrávajú na Blízkom východe.

Reakcia západného sveta

Rôzni aktéri na globálnej úrovni postupne vyjasňujú svoje pozície v rámci tejto nedávnej veľkej eskalácie v Izraeli. Takmer okamžite po invázii palestínskeho hnutia Hamas na izraelské územia začali ukrajinské politické elity, blogeri a influenceri poukazovať na podobnosti medzi inváziou Hamasu a ruským útokom na Ukrajinu, ktorý sa začal 24. februára 2022.

Pre väčšinu Ukrajincov sú invázie Hamasu a Ruska porovnateľné a možno ich prirovnať k terorizmu. Sú teda nezákonné na všetkých frontoch a napadnutá krajina (čítaj Ukrajina alebo Izrael) má právo použiť akékoľvek potrebné prostriedky na obranu svojej územnej a národnej celistvosti.

Tento ukrajinský postoj je tak v súlade s politikou Spojených štátov amerických k obidvom vojnám. Američania odsudzujú Hamas a poskytujú Izraelu neochvejnú podporu, rozmiestnili tiež neďaleko izraelských brehov najväčšiu lietadlovú loď na svete, USS Gerald Ford. Konkrétna úloha tohto plavidla zostáva v súčasnosti nejasná. Samotný manéver však hovorí za všetko. Postoj krajín EÚ (vrátane Maďarska) je tiež veľmi podobný, keďže aj európske vlády odsudzujú útoky Hamasu a vyjadrujú plnú podporu Izraelu, vrátane jeho práva na obranu.

Teraz sa pozrime na druhú stranu.

Os Rusko – Irán sa posilňuje, Rusi majú dobré vzťahy s Arabmi, ale snažia sa podržať aj vzťahy s Izraelom

Viac ako 70 percent finančnej podpory Hamasu pochádza z Iránu. Islamská republika Irán zostáva aj na verejnosti najhlasnejším medzinárodným podporovateľom hnutia Hamas, dlhodobo je aj známa ako zaprisahaný nepriateľ štátu Izrael.

Fámy, ktoré asi nemajú ďaleko od pravdy, o zapojení Iránu do plánovania (Hamasom) invázie kolujú na všetkých úrovniach. Je to dôležité, keďže Irán sa v rámci konfliktu s Ukrajinou stal najbližším vojenským partnerom Ruska. Dodávka bezpilotných dronov Šáhid Iránom ruskej armáde ešte výraznejšie upevnila ich vzťah a poskytla Rusku významnú pomoc, ako súčasť vojny s Ukrajinou.

Tieto iránske drony sú vo veľkej miere využívané ruskou armádou a stali sa jedným z kľúčových prvkov jej stratégie. Drony Šáhid sú známe svojimi pokročilými schopnosťami a efektívnosťou v prieskumných a bojových operáciách. Tieto bezpilotné lietadlá, vybavené kamerami s vysokým rozlíšením a presne navádzanou muníciou, ponúkajú ruským silám cenné možnosti zhromažďovania spravodajských informácií a zameriavania. Spolupráca Iránu a Ruska ďalej posilnila strategické záujmy a spoločné ciele oboch krajín. V súčasnosti sa zdá, že oba štáty zdieľajú spoločný cieľ, ktorým je (aj podľa nich) odhodlanie čeliť západnej nadvláde a rozširovať svoje sféry vplyvu.

Keďže geopolitická dynamika sa naďalej vyvíja smerom zostrenia konfliktov, je pravdepodobné, že rusko-iránska aliancia bude pretrvávať a bude formovať regionálnu dynamiku a globálnu politiku v nasledujúcich rokoch.

Je takisto pozoruhodné, že oficiálna pozícia ruskej vlády kladie čoraz väčší dôraz na naliehavú potrebu vytvorenia autonómneho a suverénneho palestínskeho štátu. Presadzovaním tohto riešenia Rusko, pomaly ale isto, zjednocuje svoj postoj s Iránom a väčšinou arabských a moslimských štátov. Okrem toho, len dva dni po začatí operácie Hamasu, šéf Ligy arabských štátov Ahmed Abúl Gheit, ako aj predseda vlády Iraku Mohamed Al-Sudani, navštívili Moskvu. Dokonca aj Ramzan Kadyrov, čečenský vodca a jeden z najvernejších spojencov Vladimira Putina v Rusku, vyjadril “úplnú podporu“ Palestínčanom. Kadyrov tiež vyzval “islamské, moslimské a arabské krajiny, aby urobili spoločné vyhlásenie na ochranu svojich moslimských bratov“ a obvinil Západ a Európu z konfliktu v Izraeli.

A teraz k jednému problematickému a dôležitému bodu. Vzťah Ruska s Izraelom je tiež veľmi rôznorodý a komplikovaný. Zostáva historicky silný a pragmatický, vyznačuje sa otvorenými komunikačnými líniami, praktickou koordináciou vo vojnových zónach, a zdieľanými názormi na historický význam druhej svetovej vojny.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vyhlásil: “Máme dlhodobé historické väzby s Palestínčanmi, naďalej rozvíjame kontakty, a to aj na vysokej úrovni. Ale zároveň máme vzťahy so štátom Izrael, s ktorým máme tiež veľa spoločného, najmä s veľkým počtom našich krajanov žijúcich v tomto štáte. Preto v tomto prípade udržiavame vzťahy s oboma stranami.“

Pripomeňme, že Izrael sa tiež nepridal k Západu v uvalení protiruských sankcií a sila medziľudských väzieb medzi oboma krajinami zaisťuje, že sa z nich nestanú úplní nepriatelia. Napriek tomu a z dôvodu súčasného ideologického a vojenského napätia so Západom, urobí Rusko všetko pre to, aby odlíšilo svoj politický postoj od USA a ich spojencov.

Blízky východ a ďalší aktéri

Je čoraz jasnejšie, že arabské krajiny na Blízkom východe sa teraz buď priamo alebo nepriamo priklonia k zastaveniu normalizačného procesu s Izraelom. Eskalácia medzi Izraelom a Hamasom viac než zintenzívnila existujúce napätie medzi Izraelom a jeho arabskými susedmi. Konfrontácia vyvolala rozsiahle protesty a odsúdenie v arabskom svete, vrátane Saudskej Arábie a Egypta. Zatiaľ čo vlády niektorých arabských krajín boli pripravené zmierniť napätie s Izraelom, ich obyvateľstvo je teraz viac ako kedykoľvek predtým proti takejto politike.

V dôsledku toho bol pozastavený akýkoľvek pokrok smerom k normalizácii vzťahov medzi Izraelom, Saudskou Arábiou, Spojenými arabskými emirátmi a ďalšími krajinami v regióne. Vlády týchto krajín čelia obrovskému vnútornému tlaku, aby výrazne podporili svojich palestínskych bratov.

V dôsledku tohto vývoja sa polarizácia okolo rusko-iránskej osi ešte viac zintenzívňuje, pričom väčšina arabských a moslimských krajín sa taktiež skôr prikláňa k protizápadnému táboru. Čína so svojou tradičnou strategickou nejednoznačnosťou vyzvala na “okamžité prímerie“ a podobne ako pri vojne na Ukrajine zopakovala aj teraz svoju podporu nezávislému palestínskemu štátu (vtedy to bola Ukrajina).

Netreba pritom zabúdať, že hlavným medzinárodným zameraním Číny sú a zostávajú jej ambície znovu získať kontrolu nad Taiwanom. Čína bude preto pokračovať v opatrnom manévrovaní bez väčšieho zapojenia sa do konkrétneho konfliktu a bude čakať na vhodnú chvíľu na zvýšenie tlaku v okolí tohto strategického ostrova.

Potenciál pre globálny konflikt

V dnešnom zložitom a prepojenom svete pozorujeme výraznú polarizáciu medzi štátmi, ktoré sa združujú do oficiálnych alebo strategických aliancií, poháňané ich odlišnými geopolitickými záujmami.

Tento nastupujúci trend postupne naberá na obrátkach a vyvoláva obavy z možnej eskalácie a ďalších globálnych zrážok.

Všetci hlavní účastníci regionálnych konfliktov sa verejne (a často aj úprimne) považujú za obete vonkajších invázií, okupácií a provokácií. Či už je to Ukrajina, Rusko, Palestína alebo Izrael, všetci si nárokujú právo ovládať svoje historické územia a lobujú v medzinárodnom spoločenstve, aby podporilo ich víziu konkrétnej historickej a bezpečnostnej dynamiky.

Vzhľadom na absenciu ochoty ku kompromisu, nateraz zdieľanej všetkými stranami, sa na obzore vynára väčšie riziko rozsiahleho globálneho konfliktu.