Čo hrozí a čo sa stane, keď Izrael začne vojnu v Gaze

Izraelská dilema nemá dobré riešenia

Vojna medzi Izraelom a hnutím Hamas naďalej eskaluje. V pásme Gazy je situácia kritická, väčšina základných služieb skolabovala, pričom dodávky vody a elektriny boli úplne prerušené. Mnohé budovy a celé štvrte v Gaze boli zrovnané so zemou. Na hranici s Gazou je pripravených a zoradených viac ako 300 000 vojakov Izraelských obranných síl, rovnako ako tanky, rakety a ďalšie vojenské vybavenie. Izrael, napriek tejto pretrvávajúcej situácii, zaujíma opatrný prístup pokiaľ ide o iniciovanie pozemného vpádu do Pásma Gazy.

Spojené štáty práve vyslali už druhú údernú skupinu (lietadlová loď USS Dwight D. Eisenhower) do východnej časti Stredozemného mora a do regiónu posielajú stíhačky vzdušných síl. Podľa amerického ministra obrany Lloyda Austina: „Americké vojnové lode nie sú určené na to, aby sa zapojili do bojov v Gaze alebo sa zúčastnili na izraelských operáciách, ale prítomnosť dvoch najmocnejších plavidiel amerického námorníctva je naplánovaná tak, aby vyslala odstrašujúci odkaz Iránu a iránskym prívržencom v regióne, akým je napríklad Hizballáh v Libanone.“

Pozemná invázia do Gazy sa stretne s negatívnou medzinárodnou reakciou

Zdá sa, že pre Izrael ide o prípad, ktorý by sa dal opísať populárnym americkým výrazom “lose-lose situation” (teda prehra alebo prehra), kde hrozia negatívne dôsledky bez ohľadu na ďalšie strategické rozhodnutie vlády. Dokonca aj teraz, ešte pred ohlásenou pozemnou operáciou Cahalu (Izraelských ozbrojených síl), sa verejná mienka vo väčšine krajín (vrátane Európy a severnej Ameriky) pomaly odvracia od ohromnej podpory, ktorej sa Izrael tešil hneď po útoku spáchanom hnutím Hamas. Na sociálnych sieťach a v medzinárodných médiách rozšírenosť obrázkov zobrazujúcich apokalyptickú deštrukciu a trpiace deti v Gaze prekonala obrázky zachytávajúce krutosti spáchané Hamasom minulý týždeň.

V Európe, USA a Kanade sú skupiny protestujúce proti izraelským bombovým útokom početnejšie a hlasnejšie ako tie, ktoré podporujú Izrael. Vysoký počet civilných obetí a zničenie životne dôležitej infraštruktúry v Gaze vyvolali predovšetkým vážne humanitárne obavy. Mnohí tvrdia, že izraelské bombové útoky neúmerne postihujú nevinných civilistov vrátane žien a detí. Tieto námietky sú, samozrejme, spojené s historickou rivalitou a územnými nárokmi, ktoré podnecujú dlhodobé napätie medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi. Mnohí sa tiež domnievajú, že reakcia Západu na izraelsko-palestínsky konflikt je zaujatá v prospech Izraela. Toto vnímanie podnietilo frustráciu a hnev medzi tými, ktorí tvrdia, že ťažkej situácii Palestínčanov sa nevenuje primeraná pozornosť ani konanie. Hroziaca invázia izraelských síl do Gazy preto nepochybne znásobí tento hnev a ešte viac oddiali možnosť diplomatického riešenia. Potenciálne dôsledky zosilnenia týchto reakcií sú mnohostranné. Po prvé by to mohlo viesť k nárastu protestov a demonštrácií na palestínskych územiach aj na medzinárodnej úrovni. Tieto protesty by mohli narušiť diplomatické úsilie zamerané na nájdenie mierového riešenia konfliktu a ďalej napínať vzťahy medzi Izraelom a jeho spojencami. Navyše, hnev pro-Palestínčanov by sa mohol prejaviť vo zvýšenej podpore militantných skupín, ako Hamas alebo Hizballáh. S rastúcou frustráciou sa môže objaviť väčšie množstvo jednotlivcov naklonených pripojiť sa k týmto organizáciám alebo ich podporovať, čo vedie k potenciálnej eskalácii násilia a nestability v regióne. Prípadný vpád Izraela do Gazy bude preto pravdepodobne hrať proti jeho imidžu a povesti. Je samozrejmé, že pri tomto procese prídu o život aj tisíce ľudí na oboch stranách konfliktu.

Pozemná invázia Izraela by nepochybne eskalovala napätie v širšom regióne. Irán, ktorý je neochvejným zástancom palestínskej veci a najmä Hamasu, v minulosti neustále odsudzoval izraelské akcie. Pozemná invázia Gazy by mohla poskytnúť Iránu zámienku, ktorú potrebuje na aktívne zapojenie sa do konfliktu, čo by mohlo viesť k širšej regionálnej vojne. Iránsky minister zahraničných vecí Hosejn Amír Abdollahján sa v nedeľu v Katare stretol s vodcom Hamasu Ismaílom Haníjom, čo podnietilo špekulácie, že vojna medzi Izraelom a Hamasom by sa mohla rozšíriť o ďalších aktérov, najmä libanonskú skupinu Hizballáh podporovanú Iránom a možno aj o samotnú Islamskú republiku.

Boje medzi izraelskou armádou a libanonským hnutím Hizballáh už v skutočnosti prebiehajú, čo núti Izrael venovať značné zdroje na „severný front“. S viac ako 100 000 raketami Hizballáhu, ktoré čakajú na odpálenie z južného Libanonu, sa boje na izraelsko-libanonskej hranici môžu stať druhým konfliktom. Podľa viacerých spravodajských služieb, poslal Irán Izraelu varovanie pred “ďalekosiahlymi následkami“, ak nezastaví bombardovanie Gazy. Izraelské médiá uviedli, že medzi varovaniami zaslanými verejne aj súkromne prostredníctvom Organizácie Spojených národov Irán uviedol, že by mohol sám zasiahnuť do súčasných bojov.

Iné moslimské krajiny, ako Turecko, Sýria, Jordánsko, Irak a Saudská Arábia, môžu tiež cítiť nutkanie podporovať svojich moslimských bratov, čo situáciu ešte viac vyostruje. Aj keď sa krajiny ako Saudská Arábia priamo nezapoja do vojnového úsilia, majú obrovský vplyv pokiaľ ide o dodávky ropy a mohli by ľahko narušiť globálne ekonomické toky. Pre Irán a moslimskú komunitu je izraelsko-palestínsky konflikt už dlhodobo „zhromažďovacím bodom“, ktorý podnecuje podporu ich proti-izraelského postoja. Pozemnú inváziu Izraela do Gazy by tak považovali za neprijateľný akt agresie, ktorý týmto krajinám poskytne ospravedlnenie na posilnenie svojej aliancie proti Izraelu. To by mohlo zahŕňať poskytovanie vojenskej pomoci, financovanie a dokonca aj priamu vojenskú intervenciu.

Izrael nemôže po agresii Hamasu zostať nečinný

Z pohľadu Izraela nemožno o silnej vojenskej reakcii na inváziu hnutia Hamas pochybovať. Bez nej by Hamas a zvyšok sveta mohli vnímať Izrael ako neschopný strategicky chrániť svoju národnú suverenitu a životy vlastných ľudí. Zaznamenané vraždy a znásilnenia traumatizovali Izraelčanov, ktorí nebudú akceptovať nerozhodnosť svojej vlády v tejto veci. Okrem toho je jasné, že Izrael vždy vnímal svoje konflikty s rôznymi regionálnymi aktérmi ako viac než len obyčajné bitky. Tieto strety boli vždy vnímané skôr ako existenčné boje, zamerané na zabezpečenie prežitia a ochrany židovského národa a náboženstva. Tento neochvejný záväzok k sebazáchove podčiarkuje hlboko zakorenený historický a kultúrny význam, ktorý poháňa izraelské vojenské akcie v regióne. Ponímaním svojich vojen v tomto kontexte Izrael podčiarkuje najvyšší význam ochrany nielen svojich fyzických hraníc, ale aj samotnej podstaty svojej identity a dedičstva.

Hoci Izrael prisľúbil, že urobí všetko pre oslobodenie 150-200 rukojemníkov, ktorí sú v súčasnosti rozptýlení po celom pásme Gazy, je nepravdepodobné, že tento faktor bude hrať rozhodujúcu úlohu, keď bude invázia do Gazy prebiehať. Mnohí rukojemníci sa preto môžu stať obeťami tejto všeobecnej dynamiky, keď ktorákoľvek strana odmieta hľadať kompromis alebo deeskaláciu. Ďalšie takéto izraelské obete (Hamas úž pohrozil nafilmovaním popráv rukojemníkov) opäť len skomplikujú ospravedlnenie rozsiahlej invázie do Gazy zo strany Izraela.

Rovnako ako v roku 1914 môže medzinárodná sieť aliancií spustiť globálny konflikt

Jedným z najznepokojujúcejších znakov, ktoré poukazujú na rastúcu pravdepodobnosť hlbšieho konfliktu, je absencia akéhokoľvek aktívneho a účinného úsilia na podporu mieru.

Zdá sa, že rôzni geopolitickí aktéri jednoducho nemajú mierový plán pre túto konkrétnu situáciu. Je tiež možné, že niektoré krajiny dobrovoľne nechajú veci eskalovať z historických, strategických alebo dokonca emocionálnych dôvodov. Tento nedostatok proaktívneho zapojenia príslušných štátov vyvoláva vážne obavy z možnej eskalácie napätia a možných negatívnych dôsledkov, ktoré by z toho mohli vyplynúť.

Mocní medzinárodní aktéri, ako USA, EÚ, Čína či Rusko, momentálne nedokážu spojiť svoje úsilie, aj keď sa ukazuje, že väčší konflikt nie je v záujme žiadnej strany.

S neriešiteľnou dilemou Izraela a neefektívnym manévrovaním mnohých členov medzinárodného spoločenstva sa teda zvyšuje pravdepodobnosť scenára, ktorý by mohol napodobniť prvú svetovú vojnu. V roku 1914 sa to, čo sa začalo ako regionálny konflikt medzi Rakúsko-Uhorskom a Srbskom, rýchlo prerástlo do globálnej vojny v dôsledku rôznych strategických spojenectiev, tlakov a kalkulácií zo strany silnejších medzinárodných aktérov.