Amerika je na Blízkom východe slabšia ako v minulosti. A konkurencia Ruska a USA zhoršuje situáciu

Svetové dianie sa víri okolo Blízkeho východu a pásma Gazy, ktoré má 365 kilometrov štvorcových, čo je rozloha Bratislavy. Keďže Izrael ešte stále pripravuje pozemnú operáciu v pásme Gazy, svetovým veľmociam zostáva príležitosť na diplomatické úsilie, ktoré by zažehnalo nebezpečenstvo väčšieho konfliktu.

Jediný štát, ktorý dokáže ovplyvniť Izrael po útoku hnutia Hamas zo 7. októbra, sú, zdá sa, Spojené štáty. Minimálne sú v najsilnejšej pozícii mať nejaký vplyv. Vzhľadom na svoju jasnú a verejnú podporu Izraela si USA zachovávajú politický vplyv, ktorý im umožňuje vyvíjať tlak na izraelskú vládu. Momentálne sa Američania pokúšajú svoj vplyv uplatniť najmä vo veciach týkajúcich sa aktuálnych humanitárnych potrieb obyvateľov Gazy. Stredajšia návšteva Joea Bidena v Izraeli naznačuje, že USA chcú pracovať na riešení vzniknutej humanitárnej krízy. Aj keď Biden opäť zdôraznil právo Izraela na obranu, vyhlásil, že Hamas nezastupuje palestínsky ľud a že má v úmysle spolupracovať s Izraelom, Egyptom a Jordánskom na riešení súčasnej zložitej situácie v Gaze.

Zaujímavé je však niečo iné. Napriek snahe sa Američania nachádzajú v zložitejšej situácii, pokiaľ ide o diplomatické styky s inými krajinami v regióne, aj vo svete. Vzhľadom na zjavné (súčasné aj historické) spojenectvo medzi USA a Izraelom sú teraz arabské krajiny váhavé a nedôverčivé v ich vzťahu s USA. Dobrým príkladom je nedávna návšteva amerického ministra zahraničia Anthonyho Blinkena v Saudskej Arábii. Ten očakával, že sa večer po sobotňajšom pristátí stretne s korunným princom Muhammadom bin Salmánom. No Blinken naň musel čakať celé hodiny, korunný princ sa objavil až na druhý deň ráno. Odvtedy to bolo len náročnejšie.

Po utorkovom výbuchu v nemocnici v Gaze vypukli protiizraelské demonštrácie na Blízkom východe a v severnej Afrike, po tom ako arabskí lídri odsúdili Izrael za katastrofický výbuch, ktorý si podľa palestínskych odhadov vyžiadal viac ako 500 mŕtvych. Priamym dôsledkom tejto udalosti bolo aj zrušenie stretnutia prezidenta Bidena s vedúcimi predstaviteľmi Palestínskej samosprávy, Egypta a Jordánska.

Palestínske úrady spojili výbuch v nemocnici Al-Ahli s Izraelom a pridala sa k nim väčšina arabských lídrov. Izraelská armáda (IDF) odmietla tvrdenie, že Izraelci bombardovali nemocnicu. Naopak, obvinili palestínskych militantov z organizácie Islamský džihád, že príčinou výbuchu na parkovisku pri nemocnici bolo ich „neúspešné odpálenie rakety“. Tvrdili tiež, že absencia štrukturálnych škôd v nemocnici a malý kráter na parkovisku vylučuje izraelský nálet. To neskôr potvrdili aj americké služby. Ale informačná škoda už bola napáchaná. Explózia hnevu v spoločnostiach na Blízkom východe situáciu zhoršila a úsilie vynaložené Spojenými štátmi sa tak stalo oveľa menej efektívnym.

Táto situácia podnietila ruského prezidenta Vladimira Putina, aby využil príležitosť a začal svoje vlastné kolo rozhovorov s regionálnymi lídrami. Putin sa stavia k súčasnému obliehaniu Gazy Izraelom pomerne kriticky, nedávno dokonca naznačil, že mu pripomína obliehanie Leningradu nemeckou armádou počas druhej svetovej vojny. Na rozdiel od prezidenta Bidena tak mohol Putin osobne hovoriť s lídrami Egypta, Jordánska, Iránu, Sýrie a Palestínskej samosprávy. Ruský prezident potom koordinoval pozíciu Ruska s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom počas fóra Jeden pás, jedna cesta v Pekingu.

Čínske ministerstvo zahraničných vecí tiež cez víkend vyhlásilo, že „izraelská kampaň bombardovania prekročila rámec sebaobrany a Izrael by mal zastaviť kolektívne trestanie ľudí v Gaze“. Vladimír Putin potom informoval premiéra Netanjahua o rozhovoroch s vyššie spomenutými lídrami.

Hľadanie riešenia situácie v Gaze je nepochybne komplexná úloha, ktorá by si v ideálnom prípade vyžadovala spoluprácu medzi všetkými medzinárodnými aktérmi, vrátane USA a Ruska. Je zrejmé, že nedostatok efektívnej koordinácie medzi Spojenými štátmi na jednej strane a Ruskom/Čínou na strane druhej, zostáva významnou prekážkou v medzinárodnom úsilí zabrániť globálnemu konfliktu. Oba tábory v súčasnosti hľadajú riešenie, ktoré im poskytne výhodu v snahe zvýšiť svoj vplyv a presvedčiť ďalších aktérov, aby sa pridali na ich stranu. Zdá sa, že ako USA, tak aj Rusko konajú hlavne s ohľadom na domáce publikum, čím ignorujú závažnosť situácie. Hoci je pochopiteľné, že Spojené štáty a Rusko môžu mať geopolitické záujmy, ktoré z nich de facto robia nepriateľov, situácia v pásme Gazy sa zatiaľ môže stať neudržateľnou.

V stredu Spojené štáty vetovali rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN (predloženú Brazíliou a podporovanú Ruskom), ktorá žiadala „humanitárne prestávky“, aby milióny ľudí v Gaze mohli dostať pomoc, ktorú potrebujú. Toto veto nasledovalo po ďalšom odmietnutí (USA, Veľkej Británie, Francúzska a Japonska) podobného návrhu, ktorý v pondelok večer predstavilo Rusko. Bezpečnostná rada preto zatiaľ nedokázala oficiálne zasiahnuť do sporu medzi Izraelom a Hamasom. Tieto diplomatické manévre majú len málo spoločného s riešením aktuálnej situácie v Gaze a Izraeli. Rusko si uvedomuje že jeho rezolúcie odmietnu Spojené štáty. Západný tábor zas vie, že Rusko, a možno aj Čína, budú proti ich textom a iniciatívam. Neformálne diplomatické zdroje naznačujú, že ruská rezolúcia bola iniciovaná s cieľom vyprovokovať toto odmietnutie Západu, a tak nahnevať krajiny, ktoré ticho alebo otvorene podporujú Palestínčanov. Rusko potom bude v týchto krajinách lobovať, aby odmietli nasledujúcu proukrajinskú rezolúciu predstavenú západným táborom pred Valným zhromaždením OSN.

Keďže synchronizovaná akcia medzinárodného spoločenstva môže byť jediným spôsobom ako riešiť súčasný konflikt medzi hnutím Hamas a Izraelom, USA aj Rusko riskujú, že sa situácia bude naďalej zhoršovať. Hoci ich paralelné úsilie môže byť skutočné, ich zjavná konkurencia môže spôsobiť, že ich zásahy do riešenia tohto konkrétneho konfliktu budú kontraproduktívne.

Ako dvaja z najvplyvnejších globálnych hráčov, ktorí v súčasnosti vyvíjajú diplomatické úsilie, majú Spojené štáty a Rusko moc formovať budúci svetový poriadok. Ich zapojenie do riešenia konfliktov je kľúčové, najmä pokiaľ ide o veľmi nestabilnú a zložitú situáciu, akou je izraelsko-palestínsky konflikt. Čím dlhšie bude konflikt pretrvávať, tým je pravdepodobnejšie, že prerastie do väčšej regionálnej krízy s ničivými následkami pre všetky zúčastnené strany.