Prečo Izrael odkladá pozemnú operáciu a ako Hamas ukazuje svoju silu aj taktické myslenie

Izraelské obranné sily už viac ako dva týždne bombardujú pásmo Gazy. Podľa izraelskej vlády sú tieto letecké útoky súčasťou stratégie prípravy na pozemný vpád do pásma Gazy a úplnú likvidáciu hnutia Hamas.

Napriek tomu viacero faktorov núti Izrael prehodnotiť svoje pôvodné plány. Izraelské ozbrojené sily môžu považovať odstránenie niekoľkých lídrov Hamasu za relatívny úspech. “Vedľajšie škody“ týchto bombardovaní však už dnes – podľa čísel a mien, ktoré zverejňuje Hamas – dosahujú 6000 palestínskych obetí. Verejná mienka vo väčšine krajín je preto teraz proti prípadnej pozemnej operácii Izraela. V mnohých európskych krajinách, USA a Kanade prebiehajú proti-izraelské protesty.

Okrem toho, väčšina Palestínčanov podporuje činy a ideologické smerovanie Hamasu (nielen obyvateľov Gazy, ale aj Západného brehu). Mnohí spolupracujú s hnutím bez toho, aby sa aktívne zapojili do operácií. Ani plnoprávni členovia Hamasu nevlastnia členský preukaz a ani nenosia uniformu. Jediným dôkazom ich lojality k hnutiu je ich verejné správanie a informácie zhromaždené izraelskými (a spriaznenými) spravodajskými službami.

To, že stále nedošlo k masívnej pozemnej operácii, znamená, že izraelské úrady uznávajú tieto okolnosti a chápu, že v Gaze bude mimoriadne ťažké rozlíšiť medzi členmi Hamasu a palestínskymi civilistami. Úplná likvidácia Hamasu a jeho bojovníkov je prakticky nemožná, už len pre tento prvok.

Diplomatické zdroje tiež uvádzajú, že zahraniční spojenci tlačia na izraelskú vládu, aby odložila svoju odvetnú ofenzívu, kým sa nevyvinie úsilie na oslobodenie viac ako 200 rukojemníkov zadržiavaných Hamasom. Mnohí rukojemníci sú cudzí alebo dvojití štátni príslušníci. Občianstvo potvrdili vlády viacerých krajín vrátane USA, Veľkej Británie, Nemecka, Francúzska, Talianska a Kanady. Oslobodením dvoch amerických (a súčasne izraelských) rukojemníkov v piatok a dvoch ďalších izraelských občanov v pondelok, hnutie Hamas strategicky otvorilo dvere rokovaniam a vytvorilo tak prostredie, kde by izraelská ofenzíva zrušila tieto diplomatické snahy. Znamená to, že situáciu chápe aj Hamas a svoje správanie tomu prispôsobuje.

Ďalším prvkom, ktorý spôsobuje izraelské váhanie, je zjavná náročnosť mestskej partizánskej vojny proti Hamasu. Izrael má skúsenosti s krátkymi a neohlásenými vojenskými vpádmi do Gazy, ako napríklad v rokoch 2006, 2008 a 2014. Už tieto vpády boli veľmi ťažké a viedli k obetiam na oboch stranách. Aj tento týždeň zo stredy na štvrtok podnikli izraelské špeciálne sily s podporou tankov menší vpád na územie Gazy, po niekoľkých hodinách sa však stiahli.  

Aj to – minimálne nepriamo – potvrdzuje, že tento raz je Hamas pripravený na príchod izraelských jednotiek a apokalyptické zničenie infraštruktúry v Gaze nie je vhodné na pozemnú inváziu (vrátane tankov a iných vozidiel). Hamas pravdepodobne predpovedal izraelskú reakciu a určite očakáva pozemnú inváziu do Gazy. Zatiaľ čo Izrael má významnú výhodu z hľadiska počtu vojakov a technologickej prevahy, členovia Hamasu poznajú Gazu do detailov (vrátane siete tunelov) a využijú zničené budovy na zemi v svoj prospech. Táto situácia čiastočne pripomína vojnu vo Vietname, kde miestna armáda dokázala unaviť a vyhnať oveľa mocnejšieho nepriateľa. Nedávne ruské útoky na Mariupol alebo Bachmut tiež ukázali, že teoreticky výkonná (ruská) armáda môže mať obrovské problémy konkurovať menej mocnému (ukrajinskému) protivníkovi, ktorý pozná miestne prostredie a už má pripravené obranné pozície, pasce a protiútoky. Je jasné, že Izrael za týchto okolností pravdepodobne utrpí značné straty. Situácia, ktorá by bola politicky škodlivá pre každú vládu. Izraelské obyvateľstvo by tiež reagovalo negatívne na dlhú a pomalú ofenzívu. Ešte dôležitejšie je, že ak bude na strane izraelskej armády značný počet obetí, Izrael by nepochybne čelil ešte väčšej vnútornej politickej kríze.

Na medzinárodnej scéne sa pomer síl v posledných desaťročiach výrazne zmenil. Počas jomkipurskej vojny v roku 1973 sa USA, zastúpené ministrom zahraničných vecí Henrym Kissingerom, a Sovietsky zväz na čele s generálnym tajomníkom Leonidom Brežnevom, ukázali ako kľúčoví hráči v medzinárodnom diplomatickom úsilí. Počas rozhovoru so sovietskym vyslancom Kissinger údajne vyjadril tichý postoj USA a uviedol: „Moja nočná mora je víťazstvo jednej zo strán.“ Nakoniec sa tieto dve superveľmoci dokázali dohodnúť a udržať krehkú rovnováhu v tomto regióne. V súčasnosti je situácia oveľa zložitejšia. Krajiny, ako Čína, Irán, Katar, Saudská Arábia, Turecko a ďalšie, sú mocnejšie a majú vyššie sebavedomie. V dôsledku tohto rozloženia sa všetci snažia ovplyvniť situáciu svojimi rôznymi názormi a agendami. USA a Rusko zostávajú kľúčovými hráčmi, ale posilnenie iných regionálnych mocností sťažuje rokovania. Spätné kanály medzi USA a Ruskom boli tiež narušené po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022.

Zdá sa, že izraelské orgány si uvedomili potenciálne dôsledky svojich budúcich rozhodnutí a v súčasnosti prehodnocujú určité aspekty svojej reakcie. Aby zdôraznili dôležitosť pozemného vpádu do Gazy, izraelské úrady dokonca pozvali zahraničných novinárov, ktorým bola ponúknutá možnosť pozrieť si 43 minút hrozných záberov, ako aj fotografií, ktoré boli urobené počas útoku Hamasu na Izrael. Podľa ohlasov v diplomatickej komunite teraz niektoré vplyvné skupiny v Izraeli pochybujú, že cieľ zničiť hnutie Hamas môže byť dosiahnuteľný v krátkodobom horizonte. Medzitým Izrael naďalej signalizuje, že rozsiahla vojenská operácia je nevyhnutná. Celkovo je pravdepodobné, že izraelské obranné sily nakoniec začnú pozemnú operáciu, ale jej rozsah a časový rámec môžu byť obmedzenejšie, než sa pôvodne predpokladalo.

Napriek vojenským manévrom a hrozbám všetkých zúčastnených strán je už teraz evidentné, že na vyriešenie palestínsko-izraelského rébusu je potrebný diplomatický prístup. Spoliehanie sa na izraelské ozbrojené sily pravdepodobne zostane neúčinné, čo naznačuje potrebu nového kompromisu medzi Izraelom a Palestínou. Hoci útok zo 7. októbra spôsobil trvalé škody na ich vzťahu, riešenie bude nakoniec treba hľadať diplomatickou cestou.