Návrat k tradíciám. Ako sa slávili Dušičky kedysi?

Dušičky predstavujú momenty, kedy spomíname na našich najbližších. Na Slovensku sa však čoraz viac oslavuje aj Halloween, pričom mnohí kritici tohto prevzatého sviatku preferujú tradičné zvyklosti. Historikov a etnológov sme sa preto opýtali, ako prežívali tento deň naši praotcovia na hornej Orave.

51e9aa3a-cae3-4b40-b1b0-47f9b16a578d_phppnaeaj Ilustračný obrázok. Foto: Vladimír Kampf

Pamiatka zosnulých, ľudovo označovaná ako Dušičky (2. 11.), bola v rímskokatolíckej cirkvi dňom venovaným pamiatke mŕtvych. Zaviedol ju v roku 988 francúzsky benediktínsky opát Odil z Cluny. Pôvodne v tento deň kláštory uctievali pamiatku významných členov svojho rádu.

Od 13. storočia sa slávil v celej západnej cirkvi 2. alebo 3. november na pamiatku duší v očistci. Podľa článku katolíckej viery O spoločenstve svätých, prispievajú omše, modlitby a iné dobré skutky k ich vyslobodeniu z očistca. Dnes známe pod názvom odpustky za duše v očistci. Zádušné omše a spoločné modlitby za mŕtvych sa konali v tento deň v kostoloch alebo na cintorínoch. V súčasnosti daný trend pretrváva hlavne u obyvateľov rímskokatolíckeho vierovyznania.

Už tradične si tento deň spájame s návštevami cintorínov a zapaľovaním sviečok. Pokladanie kvetov a vencov na hroby sa u nás podľa historikov rozšírilo až koncom 19. storočia, pričom starostlivosť o hrob predstavovala vzťah, aký so zosnulým jeho príbuzní mali.

„V lokalitách hornej Oravy bolo zvykom v domácnosti večer pred Dušičkami nachystať na stôl kúsok chleba a pohár vody, aby sa duše mŕtvych pri návšteve pohostili. Zvykom bolo aj pálenie sviečok v domácnostiach umiestnených na stole alebo v oknách. Daný obyčaj v mnohých rodinách pretrváva dodnes,“ vyjadrila sa pre Žilinský Štandard etnologička Martina Jánošíková z Oravského múzea P. O. Hviezdoslava.