Prečo Izrael nevedie plnohodnotnú vojnu a ako Gaza rozdeľuje a oslabuje Západ

Podľa hnutia Hamas zomrelo doteraz v Gaze v dôsledku izraelského bombardovania viac ako 8 000 civilistov. Aj keď tieto čísla nie je možné overiť, je evidentné, že konflikt vysokej intenzity  stále pokračuje. Izrael naďalej tvrdí, že pripravuje pozemnú inváziu, hoci viaceré zdroje, naopak, tvrdia, že skutočne plnohodnotná invázia izraelských obranných síl sa možno nikdy neuskutoční. Zdá sa, že Izrael prehodnocuje svoju stratégiu. S pribúdajúcimi dňami sa ukazuje, že takáto ofenzíva by bola príliš nákladná a mohla by skončiť v smrtonosnej patovej situácii. Izrael zatiaľ prijíma stratégiu relatívne krátkych, zato intenzívnych vpádov do severnej časti pásma Gazy. Cieľom tejto stratégie je pravdepodobne úplne vyprázdniť, a následne postupne ovládať, malé časti Gazy. Pokračujúce masívne bombardovania zároveň každým dňom zvyšujú počet obetí. Táto stratégia logicky vylučuje akékoľvek prímerie, s ktorým by Izrael mohol súhlasiť.

Napriek tomu sa objavuje jeden ďalší prvok, ktorý možno označiť za primárnu prekážku izraelskej reakcie na útok Hamasu zo 7. októbra. Možno po prvý raz v histórii je moslimský svet jednotný vo svojom postoji ku konkrétnej otázke – v tomto prípade k súčasnej vojne v Gaze a jej okolí. V bezprecedentnom zvrate udalostí teraz zaprisahaní nepriatelia ako Irán a Saudská Arábia nachádzajú spoločnú reč, keď zjednocujú svoje hlasy a odsudzujú činy Izraela. Okrem toho vydávajú hrozby potenciálnej vojny so židovským štátom ak by „vraždenie civilistov“ pokračovalo. Turecký prezident Erdogan tiež ostro odsudzuje Izrael, zachádzajúc až k ospravedlneniu činov Hamasu. Erdogan vyhlásil že považuje Hamas skôr za oslobodzovacie hnutie než za teroristickú organizáciu a otvorene pohrozil, že islam môže vstúpiť do vojny so Západom. V stredu taktiež odpálili húthijské sily v Jemene značné množstvo balistických rakiet a bezpilotných lietadiel na viaceré izraelské ciele. Pritom až do tohto leta boli Húthiovia vo vojne so Saudskou Arábiou! Zdá sa, že islamská schizma medzi sunnitmi a šiítmi je (možno dočasne) odložená bokom.

Čo to znamená pre širší svet

Rusko a Čína sú naďalej odhodlané oslabiť západný tábor a využívajú túto príležitosť, aby sa pripojili k islamskému svetu v jeho propalestínskom postoji. Minulý týždeň odcestovala delegácia Hamasu na vysokej úrovni do Moskvy, aby sa stretla s predstaviteľmi ruského ministerstva zahraničných vecí na prvej významnej medzinárodnej návšteve tejto organizácie od 7. októbra.

Nasledoval Vladimír Putin, ktorý uviedol : „našou hlavnou úlohou je zastaviť krviprelievanie a násilie… ďalšia eskalácia krízy prinesie vážne a mimoriadne nebezpečné a deštruktívne následky. A to nielen pre región Blízkeho východu. Mohlo by to preniknúť ďaleko za hranice tohto regiónu a ohroziť cely svet.“ Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Wang Wenbin v stredu vyhlásil, že nezákonná okupácia Palestíny Izraelom je hlavnou príčinou konfliktu, a vyzval na okamžité prímerie. Tieto udalosti len potvrdzujú zväčšujúce sa celosvetové rozdelenie medzi Východom a Západom, pričom Rusko a Čína sú de facto na strane Hamasu.

Západ je v menšine a rozdelený

V piatok na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku drvivá väčšina národov (120 krajín) hlasovala za rezolúciu OSN vyzývajúcu na „trvalé humanitárne prímerie“ v Gaze. Výsledok hlasovania vyvolal v zasadacej sále výbuch hlasného potlesku. USA, podobne ako Izrael, ostro kritizovali túto iniciatívu a boli dvomi zo 14 krajín, ktoré hlasovali proti. Neschopnosť EÚ hovoriť spoločným hlasom bola zjavná: Rakúsko, Maďarsko a Česká republika hlasovali proti rezolúcii, Francúzsko a Španielsko hlasovali za, a niekoľko ďalších členov EÚ sa zdržalo hlasovania. Dokonca aj Veľká Británia, historický spojenec Spojených štátov amerických, sa zdržala hlasovania.

Čo to znamená pre Izrael, čo pre Ameriku

Izraelské úrady neustále zdôrazňujú, že ich činy sú reakciou na brutálne činy spáchané Hamasom 7. októbra. Trvajú na tom, že Izrael má právo brániť sa a že len chránia svojich občanov pred ďalšou ujmou na životoch. Z izraelskej perspektívy predstavuje neustála hrozba, ktorú predstavuje Hamas a ďalšie militantné skupiny v regióne, obrovskú výzvu pre izraelské obranné sily (IDF) a ďalšie bezpečnostné prvky krajiny. Vedenie IDF trvá na tom, že útoky sú zamerané len na členov týchto teroristických skupín.

Izrael však komunikačnú vojnu prehráva. Väčšina mainstreamových a alternatívnych médií neprestajne informuje o utrpení ľudí v Gaze, totálnom kolapse infraštruktúry, neschopnosti nemocníc ošetrovať ranených a absencii tečúcej vody a elektriny. Tieto neustále a surové zábery zohrávajú významnú úlohu pri formovaní verejnej mienky vo svete. Zdá sa, že aj Spojené štáty začali prehodnocovať svoju bezvýhradnú podporu Izraelu, aspoň vo svojich deklaráciách. Počas telefonátu s egyptským prezidentom Abdelom Fattahom al-Sisim 29. októbra, prezident Biden uznal význam ochrany životov civilistov, dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva a zabezpečenia toho, aby Palestínčania v Gaze neboli nútení presídliť sa do Egypta alebo do inej krajiny. Vychádzajúc z tohto vývoja Izrael chápe, že rozsah jeho operácií bude musieť byť obmedzený a že už nemá voľnú ruku, čo sa týka svojej vojenskej stratégie.

Obe strany tohto konfliktu zažili značné utrpenie nielen od 7. októbra, ale aj historicky v rámci viacerých konfliktov, a to už dávno pred vznikom štátu Izrael v roku 1948. Ich nedorozumenia majú hlboké historické korene, ktoré sa premietajú do súčasnej siete aliancií. Vzhľadom na rozdelenie síl medzi mocnosťami podporujúcimi jednu zo strán už nestačí sústrediť sa len na vojenskú prevahu Izraela nad Hamasom. Konflikt, ktorý sa nám odohráva pred očami, dosiahol úroveň intenzity a veľkosti, ktorá ďaleko presahuje hranice ktoréhokoľvek jedného štátu. Jeho dôsledky prekročili geografické hranice a nadobudli globálne rozmery.

Pri súčasnej geopolitickej dynamike ovplyvnenej týmto konfliktom je čoraz evidentnejšie, že tento spor nebude mať víťaza. Napriek často opodstatneným revendikáciám Izraelčanov aj Palestínčanov sa ako jediná spôsobilá možnosť javí politika kontroly napätia smerujúca k deeskalácii, s cieľom znížiť vzájomné straty a priblížiť sa k mierovému riešeniu.