Dolinková chce upratať v zdravotníckych poplatkoch, podporiť našich medikov a stanoviť, kde budú stáť Rázsochy

Programové vyhlásenie vlády sa na štyroch stranách zaoberá aj zmenami v zdravotníctve. Vláda si stanovila krátkodobé, strednodobé a dlhodobé priority. Riešiť chce takmer každý problém nášho zdravotníckeho systému, ale málokedy ponúka aj konkrétne riešenia.

Nemocnice čaká kontrola z rezortu

Prioritný dôraz kladie nové vedenie rezortu na personálnu stabilizáciu v zdravotníctve. Zamerať sa chce najmä na lekárov a zdravotné sestry. Podľa Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek ich v systéme chýba už 16-tisíc. Presný počet chýbajúcich lekárov nie je známy, ale najlepšie to ilustruje fakt, že na vyšetrenie u niektorých špecialistov sa čaká aj rok. Ministerka Zuzana Dolinková (Hlas) tento týždeň uviedla, že má presné čísla, ale zverejní ich až po rokovaní s ministrom školstva Tomášom Druckerom (Hlas).

Dolinková však aj pritvrdzuje. V nemocniciach aj ambulanciách chce urobiť audit, z ktorého vyplynie, či tieto zariadenia dodržiavajú personálne normatívy.

Lekárske a sesterské odbory ešte v roku 2019 podali podnet na ministerstvo pre podozrenie, že v nemocniciach je menej pracovníkov, ako má byť. Žiadali, aby to rezort prešetril. Nič sa však nedialo, po vyše troch rokoch odborárom odpísal exminister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO), že takúto kontrolu nemôže rezort v nemocniciach vykonať, lebo „mu to nestanovuje zákon a musí rešpektovať ochranu GDPR zamestnancov“.

Aby sa tomu v budúcnosti predišlo, avizuje ministerka nielen audit, ale následne aj revíziu právnych predpisov, ktoré určujú personálne normatívy v zdravotníckych zariadeniach.

Upratať chce aj v kompetenciách zdravotníkov. Bližšie informácie k tomu Dolinková neposkytla, ale možno predpokladať, že bude chcieť posilniť kompetencie stredoškolsky vzdelaných sestier. Možno po vzore západných štátov pristúpi aj k tomu, že vysokoškolské sestry preberú časť kompetencií lekárov.

Lekárske fakulty dostanú viac peňazí na slovenských medikov

Zároveň chce zvýšiť kapacity stredných zdravotníckych škôl a aj lekárskych fakúlt, aby tieto ustanovizne posielali do praxe viac slovenských zdravotníkov. V súčasnosti majú totiž oba typy vyučovacích zariadení problém.

Stredným zdravotníckym školám na to chýbajú priestory a aj pedagógovia, keďže po zvýšení platov niektorí odišli radšej pracovať do nemocníc a mladšie ročníky o túto profesiu nejavia záujem.

Medici na lekárskych fakultách sa zasa sťažujú, že aj pri súčasnom počte sa ich pri lôžku pacienta tlačí toľko, že na osobný kontakt s chorým ani nemajú čas. Ministerka sa však chce vybrať aj inou cestou. Nechce len zvýšiť kapacitu lekárskych fakúlt, ale aj zlepšiť ich financovanie.

Práve pre nedostatok financií prijímajú naše lekárske fakulty viac zahraničných študentov (samoplatcov), lebo príspevky za ich štúdium im pomáhajú dopĺňať rozpočet a financovať výučbu Slovákov. Počet zahraničných medikov už u nás dosahuje štyridsať percent, zatiaľ čo v zahraničí sa takáto možnosť buď ani neponúka, alebo je hornou hranicou 25 percent samoplatcov.

Chce rozhodnúť o Rázsochách

V poslednom bode krátkodobých priorít novej vlády sa píše, že chce „prijať rozhodnutie o Národnej univerzitnej nemocnici v Bratislave“. Dolinková na tohtotýždňovej tlačovej konferencii strany Hlas uviedla, že nová vláda určite nestihne túto nemocnicu postaviť a „bude optimistické, ak sa postaví do roku 2030“.

Ministerka si ešte počká na analýzu o tom, koľko lôžok a aké medicínske programy by mala mať. Podľa vlastných slov určite chce, aby vláda „minimálne rozhodla o tom, kde bude táto nemocnica v Bratislave stáť“.

Práve jej stranícky šéf Peter Pellegrini ešte ako premiér za Smer búral v roku 2018 skelet nemocnice na Rázsochách, lebo sa mala postaviť na Patrónke. V súčasnosti sa ako nová lokalita spomínajú napríklad aj Vajnory. V zákulisí sa hovorí, že neustále zmeny miesta výstavby slúžia len tomu, aby sa nová univerzitná nemocnica v našej metropole vôbec nepostavila.

Koniec nelegálnych poplatkov

V rámci strednodobých cieľov si vláda ako prioritu vytýčila napríklad rozšíriť skríningové programy o skríning pľúc, žalúdka a prostaty.

Dolinková predtým pôsobila ako predsedníčka predstavenstva Zväzu ambulantných poskytovateľov (ZAP). V zdravotníctve sa preto mieni zamerať aj na zmenu tejto sféry, lebo jej problémy dobre pozná. Chce napríklad aktualizovať cenník, podľa ktorého preplácajú zdravotné poisťovne ambulantným lekárom výkony. Ten sa vyše desaťročie neaktualizoval, a tak nezodpovedá realite. Za niektoré výkony by ambulancie potrebovali násobne viac. Tento katalóg výkonov je už pripravený, ale podľa ZAP si vyžiada „dvojnásobné množstvo financií alebo zmenu systému financovania“.

Pacientov už rok trápia poplatky, ktoré si niektorí ambulantní lekári začali pýtať aj za výkony, ktoré nesúvisia s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Toto chce ministerka za účasti samosprávnych krajov skontrolovať a zároveň presnými pravidlami stopnúť.

Ministerstvo v tejto súvislosti zrejme vydá vyhlášku, v ktorej určí, za čo môžu poskytovatelia zdravotnej starostlivosti vyberať poplatky (presný zoznam výkonov) a buď pevnú sumu, alebo maximálnu výšku poplatku za daný úkon. Zrejme aj presne stanoví, ktoré výkony ostanú bezplatné.

Podpora lekárov na periférii

Slovensko v roku 2008 zriadilo takzvanú verejnú minimálnu sieť (VMS) lekárov, teda koľko lekárov treba v krajoch na počet poistencov. Táto sieť sa však odvtedy neaktualizovala a navyše sa nezaoberá okresmi, a tak na periférii chýbajú lekári.

Keďže čelíme urbanizácii, väčšina ambulantných lekárov chce pôsobiť vo väčších mestách a potom chýbajú špecialisti v odľahlých regiónoch. Keď sa chce napríklad človek z Oravskej Polhory objednať k dermatológovi sídliacemu v Žiline, často nepochodí. Lekári v mestách nechcú prijať pacientov zo vzdialených dedín, lebo už majú plné počty pacientov. Ľudia z periférie však nemajú inú možnosť, než cestovať, lebo v ich okrese alebo obci často žiaden špecialista neordinuje.

Ministerstvo chce preto pripraviť mechanizmus podpory na zriadenie ambulancií v nedostatkových oblastiach. Viac o tom nepíše, ale možno očakávať, že má na mysli napríklad zvýhodnené platby od zdravotných poisťovní za výkony. V odľahlejších obciach bude mať lekár menej pacientov a tým aj nižšie príjmy za ošetrenia, takže by preňho ako podnikateľa mohlo byť ťažšie ordináciu prevádzkovať. Tieto nerovnosti bude musieť vláda odstrániť, aby lekárov motivovala.

V programovom vyhlásení vlády sa spomína aj reforma špecializovanej ambulantnej starostlivosti, ale bez bližších podrobností. Rovnako aj presun kompetencií od zdravotníckych k nezdravotníckym pracovníkom. Ambulantní poskytovatelia dlhodobo upozorňujú, že by im padla vhod ešte taká pracovná sila, ktorá by riešila objednávanie pacientov a zvyšnú administratívu. Z PVV však nevyplýva ani to, či by rezort túto pracovnú silu lekárom preplatil.

Reforma nemocníc sa predĺži, oddelenia sa na budúci rok rušiť nebudú

Okrem toho sa vláda veľmi vágne vyjadrila aj k reforme nemocníc, na ktorú sme z plánu obnovy dostali takmer miliardu eur.

Dolinková minulý týždeň oznámila, že optimalizácia siete nemocníc je potrebný projekt a bude pokračovať, ale musí sa urobiť tak, aby bola vždy zabezpečená bezpečná cesta pacienta do akéhokoľvek zdravotníckeho zariadenia. Okrem iného musí tomu podľa nej predchádzať aj posilnenie ambulantného zdravotného sektora, na čo rezort takisto využije prechodné obdobie.

S reformou nemocníc nie je stotožnený Banskobystrický, Žilinský a ani Prešovský kraj. Argumenty regiónov majú svoju logiku, v Štandarde sme sa ich výhradám viackrát podrobne venovali. Dojazd do regionálnej nemocnice musí byť podľa zákona o kategorizácii nemocníc do 45 minút. To by obyvatelia spomínaných regiónov nestihli, keby sa reforma od 1. januára začala praktizovať v súčasnom znení.

Ministerka preto pripravila novelu zákona o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorú vláda v pondelok schválila a parlament ju má prijať v skrátenom legislatívnom konaní. Tá stanovuje nemocniciam ročné prechodné obdobie, čiže ich rozdelenie do jednotlivých kategórií má platiť až od 1. januára 2025. Dovtedy sa teda v žiadnej nemocnici nebudú rušiť oddelenia.

DRG, inovatívne lieky či zdravoveda

Vláda v programovom vyhlásení len jednou vetou odbila platobný systém pre nemocnice, takzvaný DRG systém. Práve ten je však dôležitý, aby nemocnice dostávali od zdravotných poisťovní dostatok peňazí za hospitalizácie pacientov, aby sa nezadlžovali a aby sme ich potom nemuseli z peňazí všetkých daňových poplatníkov opäť oddlžovať.

Vláda plánuje robiť centrálne nákupy liekov, špeciálneho materiálu a techniky. Vytvoriť chce aj podmienky na rýchlejší vstup inovatívnych liekov na trh či zaviesť motivačné mechanizmy pre vstup nových generických a biologicky podobných liekov. Plánuje tiež napríklad zefektívniť systém prehodnocovania a kategorizácie cien a úhrad liekov či iniciovať na európskej úrovni rokovania o reexporte.

Vláda vzhľadom na starnúcu populáciu očakáva zvýšený dopyt služieb zdravotno-sociálnej starostlivosti, preto tomu chce v rámci dlhodobých cieľov prispôsobiť jej financovanie. K riešeniu problému má prispieť aj efektívne využitie kapacít kúpeľných zariadení.

Rezort podotkol, že najefektívnejším nástrojom na zlepšenie zdravotného stavu populácie je osveta a vzdelávanie občanov. Plánuje preto systematickú osvetu a edukáciu občanov v oblasti zdravovedy. Výučbu chce integrovať už do vzdelávacieho systému na základných školách.