New York Times: Rybári s guľometmi a delami. Ako Čína ovládla Juhočínske more

V konfrontáciách s čínskou militarizovanou flotilou, ako bola táto 22. októbra, nemajú menšie filipínske lode šancu. Sila Číny je kľúčová pre jej faktickú kontrolu nad Juhočínskym morom.

Tieto rybárske lode, z ktorých väčšina v skutočnosti neloví ryby, tvoria námornú milíciu, ktorá narúša námorné pravidlá. Tým, že poskytujú podporu čínskej pobrežnej stráži a udržiavajú stálu prítomnosť v odľahlých vodách – často stoja na sporných útesoch aj celé týždne – posilňujú ambície Číny v Juhočínskom mori.

Incident v Juhočínskom mori 22. októbra 2023

Čínska námorná domobrana sa skladá z civilistov, ktorí na papieri pracujú ako komerční rybári. Rozmazávanie hraníc je zámerné: Čínsky vodca Si Ťin-pching zdôraznil potrebu jednoty civilného a vojenského obyvateľstva na podporu národnej bezpečnosti.

Takáto taktika šedej zóny pomáha Číne potichu získať velenie nad spornými oblasťami. Peking túto metódu používa na celej svojej rozsiahlej hranici, od hornatých hraníc s južnou Áziou až po skaly vo Východočínskom mori. A keď Čína postupne prevezme kontrolu, zavládne nová realita.

Táto realita je doslova vpísaná. V máji sa plavidlá čínskej pobrežnej stráže a domobrany, ktoré operovali vo vietnamských vodách a v ich blízkosti, plavili po trasách, ktoré akoby kopírovali prvý čínsky znak v slove „Čína“. A toto slovo bolo vyryté aj na kopcoch v blízkosti čínskych pozemných hraníc.

Čína už vybudovala vojenské základne na viacerých Spratlyho útesoch. Vo vzduchu nad Juhočínskym morom sa čínske stíhačky čoraz častejšie stretávajú s americkými vojenskými lietadlami. Na mori sa čínske plavidlá zatiaľ vyhýbajú smrteľnej konfrontácii. Incident v odľahlej časti Juhočínskeho mora by však mohol vyvolať medzinárodnú krízu.

Militarizácia Juhočínskeho mora zo strany Číny prudko zvýšila napätie so Spojenými štátmi. Hoci si USA nenárokujú žiadne územie na tejto vodnej ceste, sú zmluvne zaviazané brániť Filipíny, ktoré sú s Čínou v najväčšom rozpore. A ak by došlo ku konfliktu o Taiwan, prítomnosť čínskych vojenských základní a plavidiel v blízkosti Juhočínskeho mora by mohla obmedziť manévrovaciu schopnosť USA a ich spojencov.

„S Číňanmi v tejto časti Juhočínskeho mora je to ako boj s vodou,“ povedal Gregory B. Poling, riaditeľ Iniciatívy pre námornú transparentnosť v Ázii (AMTI) v Centre pre strategické a medzinárodné štúdie (C.S.I.S.). „Vytlačíte ich a oni sa hneď vrátia.“

Zastrašovacia kampaň 

Pri pobreží Filipín sa nachádza malá základňa filipínskej námornej pechoty, ktorá znáša najväčšiu záťaž čínskej militarizácie Juhočínskeho mora. Každých pár týždňov sa filipínske plavidlá snažia doplniť zásoby námornej pechoty umiestnenej na plytčine Second Thomas (Second Thomas Shoal). A každých pár týždňov zasahujú Číňania, aby obhájili svoju „nespornú zvrchovanosť“ nad útesom.

Dňa 22. októbra sa toto zastrašovanie ešte zvýšilo, keď veľká loď čínskej pobrežnej stráže narazila do menšej filipínskej zásobovacej lode a prinútila ju opustiť svoju misiu.

1. Priblíženie sa - 3:00 miestneho času

Na obrázku sa z pravej strany približujú filipínske lode, pričom lode Čínskej domobrany a plavidlo Čínskej pobrežnej stráže lemujú prístupový priestor pri vchode na plytčinu.

2. Obkľúčenie - 6:00 miestneho času

Čínske plavidlá obkľúčili filipínske, keď sa priblížili k plytčine a plavidlo Čínskej pobrežnej stráže narazilo do filipínskej zásobovacej lode.

3. Zotrvávanie na pozícii - 9:00 miestneho času

Čínske plavidlá sa naďalej zdržiavali nebezpečne blízko filipínskej zásobovacej misie. Jeden čln Čínskej domobrany narazil do filipínskeho plavidla.

Nebolo to prvé nebezpečné stretnutie v tomto roku. V auguste loď čínskej pobrežnej stráže namierila na filipínsku zásobovaciu loď vodné delo. Vo februári filipínska pobrežná stráž oznámila, že námorníkov dočasne oslepil „laser armádnej triedy“, ktorý namieril jej čínsky náprotivok.

Na muške sa ocitli aj civilisti. V roku 2019 zrazila filipínsku rybársku loď vlečná loď čínskej domobrany, pričom rybári niekoľko hodín plávali vo vraku, kým ich zachránilo okoloidúce plavidlo. Od Vietnamu a Indonézie až po Filipíny rybári tvrdia, že už nemajú prístup k tradičným loviskám z dôvodu čínskej blokády.

V priebehu rokov čínska agresia prinútila krajiny juhovýchodnej Ázie pozastaviť ťažbu ropy v Juhočínskom mori, hoci niektoré snahy sa opäť rozbehli. 

Stála agresívna prítomnosť 

Aby Peking ukázal svoju silu, vlečné lode domobrany už celé týždne kotvia v blízkosti čínskych ostrovných vojenských základní a na útesoch, ktoré sa nachádzajú vo vodách iných štátov. Tieto lode, ktoré plávajú jedna vedľa druhej, niekedy v počte desiatok, často nemajú dostatočne veľké siete ani posádky na lov rýb.

Čínska námorná domobrana nemá svojim počtom a dosahom v Juhočínskom mori konkurenta. Podľa analýzy C.S.I.S. je flotila v skutočnosti oveľa väčšia, ako je potrebné na lov v týchto vodách.

Satelity identifikujú každý deň stovky lodí čínskej domobrany v Juhočínskom mori a v blízkych prístavoch. Graf nižšie ukazuje, že väčšina lodí domobrany sa vracia do prístavu počas čínskych sviatkov.

Denne možno pozorovať stovky člnov domobrany

Čínska vláda financuje túto domobranu nepretržite.

Desiatky lodí čínskej domobrany vyrábajú štátne spoločnosti. Tieto plavidlá sú určené na konfrontáciu, majú oceľové trupy, dlhé siluety a celý arzenál zbraní. Menšie drevené rybárske člny sa im nemôžu vyrovnať.

Ostatné lode milície sa regrutujú z komerčnej rybárskej flotily. Keďže však najštedrejšie dotácie čínskej vlády dostávajú najväčšie plavidlá, aj tieto komerčné vlečné lode sú väčšie ako väčšina flotily filipínskej pobrežnej stráže. 

Posilnená pobrežná stráž 

Ak je teda cieľom námornej domobrany obsadiť sporné vody, čínska pobrežná stráž tiež nanovo definuje svoju úlohu a nebezpečne sa približuje k vojenskému postoju.

Čínska pobrežná stráž, vychádzajúca z vojenských základní, ktoré Čína vybudovala vysypaním piesku na podmorské útesy Spratly, ako sú Mischief a Subi, sa pohybuje v Juhočínskom mori. Čínske lode strieľali z vodných diel na filipínske a vietnamské lode. Zaplietli sa s indonézskou pobrežnou strážou. 

A v máji sa lode čínskej pobrežnej stráže  s člnmi námornej domobrany plavili vo vodách pri pobreží Vietnamu úplne rovnakým, zvláštnym spôsobom. Cesty, ktorými sa plavidlá vydali, vytvorili znak 中, ktorý je prvým znakom v čínskom slove „Čína“. Znak sa rozprestieral na 350-kilometrovom úseku, čo zodpovedá vzdialenosti z New Yorku do Kanady.

Čínska pobrežná stráž je v súčasnosti najväčšia na svete a jej pôsobnosť a prítomnosť v Juhočínskom mori sa v posledných rokoch výrazne zvýšila. Je vybavená vyslúženými námornými korvetami a novšími plavidlami, ktoré sú dlhšie ako väčšina torpédoborcov amerického námorníctva. Čínska pobrežná stráž sa môže pochváliť loďami, ktoré výrazne prekonávajú lode iných štátov.

S posilnenou čínskou pobrežnou strážou, ktorú sprevádza silná námorná domobrana, narastajú obavy z konfrontácie v Juhočínskom mori.

„Každý útes má zlomok percenta šance,“ povedal Poling, „že sa stane ďalším ohniskom medzinárodného napätia.“ 

Údaje o lodiach: V grafoch sú použité údaje z automatických identifikačných systémov (AIS) o 174 rybárskych lodiach milície a 75 lodiach pobrežnej stráže. Lode domobrany boli identifikované v rámci C.S.I.S. Iniciatívy pre námornú transparentnosť v Ázii (AMTI) vrátane tých, ktoré boli označené ako „vysoko pravdepodobné“, že ide o lode domobrany. Lode pobrežnej stráže identifikovalo Centrum pre inovácie v oblasti národnej bezpečnosti Gordian Knot na Stanfordovej univerzite a zo správ, ktoré zostavil denník New York Times. Tieto údaje predstavujú podhodnotený počet aktivít pobrežnej stráže a domobrany, pretože príjem údajov je obmedzený, niektoré lode neposielajú informácie a niektoré lode posielajú nesprávne informácie.  

Zdroje: Spire Global; Stála misia Čínskej ľudovej republiky pri OSN; Esri; Flanders Marine Institute. Do tejto reportáže prispel Shawn Paik.

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.