Preskočiť na obsah
  |  

USA napriek patovej situácii v Kongrese schválili novú vojenskú pomoc Ukrajine

USA napriek patovej situácii v Kongrese schválili novú vojenskú pomoc Ukrajine za 100 miliónov dolárov, oznámil na návšteve v Kyjeve americký minister obrany Lloyd Austin.

"Dnes oznamujem uvoľnenie ďalších 100 miliónov dolárov na základe prezidentskej právomoci. Poskytneme tak ďalšiu delostreleckú muníciu, ďalšie strely pre protivzdušnú obranu, ako aj množstvo protitankových zbraní," povedal Austin novinárom.

"Takže ako iste viete, naša pomoc pokračuje," dodal Austin, ktorý ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému prisľúbil, že podpora USA je "na dlhé trate", teda bude dlhodobá.

Ministerstvo zahraničných vecí vo Washingtone informovalo, že súčasťou pomoci sú tri milióny kusov streliva do ručných zbraní a vybavenie pre salvové raketomety HIMARS, ktoré využívajú presne navádzané strely.

Minister zahraničných vecí Antony Blinken vysvetlil, že táto vojenská podpora "pomôže Ukrajine v naplnení okamžitých potrieb na bojisku, kde sa pokúša znovu získať svoje vlastné územie".

"Je životne dôležité, aby Kongres konal a podporil Ukrajinu schválením prezidentovej žiadosti o ďalšie (širšie) financovanie," uviedol Blinken vo vyhlásení k patovej situácii. "Pomoc Ukrajine pri jej obrane a zabezpečení budúcnosti ako suverénneho, demokratického, nezávislého a prosperujúceho štátu pomáha našim vlastným národnobezpečnostným záujmom," dodal.

Republikánska strana je rozdelená v otázke pomoci Ukrajine a prezident Joe Biden z Demokratickej strany sa snaží získať súhlas Kongresu pre balík vo výške 61 miliárd dolárov pre napadnutú krajinu a 14 miliárd dolárov pre Izrael, ktorý podniká odvetnú vojenskú operáciu proti militantnému palestínskemu hnutiu Hamas za jeho útok na izraelské územie zo 7. októbra.

Republikáni zatiaľ schválili len časť balíka určenú Izraelu.

Spojené štáty poskytli Ukrajine od februára 2022, keď ju napadlo Rusko, 40 miliárd dolárov pomoci na jej bezpečnosť.

Financie oznámené v pondelok, ako aj séria ďalších nedávnych menších balíkov, pochádzajú z peňazí, ktoré našli po účtovníckej chybe Pentagónu.

(tasr)

  |  

Nemecko zaznamenalo najviac neoprávnených príchodov migrantov od roku 2015

Nemecko zaznamenalo najviac neoprávnených príchodov migrantov od roku 2015. Vyplýva to z údajov, ktoré v pondelok zverejnila nemecká polícia.

Polícia zaznamenala od januára do októbra dovedna 112.178 neoprávnených vstupov do krajiny. Za celý minulý rok v Nemecku evidovali takmer 92-tisíc neoprávnených príchodov.

Podľa nemeckej vlády je to najviac od roku 2015, keď vrcholila európska utečenecká kríza.

Nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová 16. októbra oznámila plány na opätovné zavedenie pevných hraničných kontrol na hraniciach s Poľskom, Českom a Švajčiarskom. Na týchto hraniciach v rámci schengenského priestoru sa zvyčajne nevykonávajú žiadne kontroly víz ani dokladov.

Faeserová pôvodne uviedla, že hraničné kontroly budú trvať desať dní, hoci ich platnosť opakovane predĺžili. Podobné hraničné kontroly sa na nemecko-rakúskych hraniciach vykonávajú už niekoľko rokov.

Podľa údajov polície začal počet nelegálnych migrantov prichádzajúcich do Nemecka postupne stúpať vo februári a obzvlášť prudko vzrástol od septembra do októbra.

Úrady v auguste zaznamenali 14.701 neoprávnených vstupov, v septembri 21.366 a v októbri 20.059.

Od začiatku januára do konca októbra podalo v Nemecku prvú žiadosť o azyl približne 267-tisíc osôb, čo je približne o 67 percent viac ako v rovnakom období minulého roka.

(tasr)

  |  

Práce na R2 v Lučeneckom okrese pokračujú aj v zime, vzniká najdlhšia estakáda

Celkovú dĺžku 4374 metrov dosiahne diaľničná estakáda v okrese Lučenec. Po dostavaní bude súčasťou úseku rýchlostnej cesty R2 Kriváň – Mýtna a stane sa najdlhšou stavbou svojho druhu na Slovensku. 

Úsek R2 Kriváň-Mýtna je vedený údolím Krivánskeho potoka a po dokončení bude merať 9104 metrov. Viac v článku Banskobystrického Štandardu.

  |  

KĽDR informovala Japonsko, že sa chystá vypustiť satelit

KĽDR informovala Japonsko, že sa chystá vypustiť satelit a upovedomila japonskú pobrežnú stráž, že sa tak stane medzi 22. novembrom a 1. decembrom.

Japonský premiér Fumio Kišida v reakcii nariadil jednotlivým ministerstvám a vládnym agentúram, aby sa plne pripravili na možný štart severokórejského satelitu.

Soul v nedeľu s odvolaním na informácie spravodajských služieb uviedol, že Severná Kórea by sa do týždňa mohla opäť pokúsiť do vesmíru vypustiť svoju špionážnu družicu. Predchádzajúce dva pokusy Pchjongjangu o umiestnenie svojej družice na obežnú dráhu Zeme neboli úspešné.

Južná Kórea v pondelok vyzvala KĽDR, aby prípravy na vypustenie satelitu okamžite pozastavila. "Ak Severná Kórea napriek nášmu varovaniu pristúpi k vypusteniu vojenskej prieskumnej družice, naša armáda prijme potrebné opatrenia, aby zaručila životy a bezpečnosť ľudí," povedal vrchný veliteľ operácií juhokórejského zboru náčelníkov štábov Kang Ho-pil.

Severná Kórea sa o vypustenie špionážneho satelitu na obežnú dráhu po prvýkrát pokúsila na konci mája. Nosná raketa sa však v dôsledku abnormálneho štartu dvojstupňového motora zrútila do mora, napísala vtedy štátna agentúra KCNA.

Po augustovom druhom neúspešnom pokuse Pchjongjang avizoval, že tretí štart sa uskutoční v októbri. Tento plán však nezrealizoval, pripomína AFP.

Soul tvrdí, že Severná Kórea poskytuje Rusku zbrane výmenou za ruské vesmírne technológie.

OSN zakázala Severnej Kórei vykonávať testy balistických rakiet a jadrových zbraní a uvalila na ňu prísne sankcie. KĽDR však tento zákaz pravidelne porušuje.

(tasr)

  |  

Návrh zákona o ochrane "suverenity" predložia maďarskému parlamentu tento týždeň

Návrh zákona o ochrane "suverenity" predložia maďarskému parlamentu tento týždeň v rámci štvordňového rokovania zákonodarného zboru. Na Facebooku to oznámil poslanec vládnej strany Fidesz a štátny tajomník rezortu obrany Szilárd Németh.

Premiér Viktor Orbán 16. novembra povedal, že k návrhu tohto zákona očakáva v parlamente veľkú diskusiu. "Musíme sformulovať jasné zákazy, aby nebolo možné ovplyvňovať maďarské voľby financiami zo zahraničia," zdôvodnil Orbán návrh, ktorý mali parlamentu predložiť už minulý utorok (14. novembra).

Vedenie Fideszu naznačilo, že nová legislatíva sa môže vzťahovať na financovanie politických strán zo zahraničia a možno aj na médiá a mimovládne organizácie, ktoré sú podľa Orbánových tvrdení pod vplyvom Washingtonu či Bruselu.

Podľa servera media1.hu sa do ústavy a trestného zákona zakomponujú nové pravidlá na obmedzenie činnosti "novinárov, pseudocivilov a dolárových politikov financovaných zo zahraničia".

Server hirklikk.hu v tejto súvislosti v septembri uviedol, že podobná legislatíva (zákon o zahraničných agentoch) už existuje v Rusku a slúži na stigmatizáciu médií využívajúcich aj zahraničné finančné zdroje. Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu minulý rok konštatoval, že tento zákon je v rozpore s medzinárodnými dohovormi.

(tasr)

  |  

Vo vojne medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas zahynulo 48 novinárov a pracovníkov médií

Vo vojne medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas zahynulo 48 novinárov a pracovníkov médií. Aktuálny údaj oznámila mimovládna organizácia Výbor na ochranu novinárov so sídlom v New Yorku, ktorá presadzuje slobodu tlače a obhajuje práva novinárov.

Výbor na ochranu novinárov (VON) uviedol, že konflikt priniesol najsmrteľnejší mesiac pre novinárov odvtedy, ako organizácia v roku 1992 prvýkrát začala zbierať údaje.

Výbor k 20. novembru zistil tieto údaje: potvrdených mŕtvych novinárov a pracovníkov médií je 48: 43 palestínskych, štyria izraelskí a jeden libanonský. Hlásených je deväť zranených novinárov, traja novinári sú nezvestní a 13 je zatknutých.

Medzi mŕtvymi je aj Bilál Džádalláh, riaditeľ neziskovej organizácie Press House-Palestine, ktorá podporuje rozvoj nezávislých palestínskych médií. Zabili ho v nedeľu v jeho aute v Gaze pri izraelskom leteckom útoku, uviedli Syndikát palestínskych novinárov (PJS), egyptský portál Al Qahera News a denník Jawm7 so sídlom v Káhire.

(tasr)