Bild: USA a Nemecko chcú Ukrajinu dostať za rokovací stôl a uznať frontovú líniu za novú hranicu. Oficiálne kruhy to popierajú

Nemecká federálna vláda si podľa Röpckeho článku v jeho domovskom denníku Bild stanovila za hlavný cieľ postaviť Ukrajinu do „strategicky dobrej vyjednávacej pozície“ založenej na súčasnej frontovej línii. Z tejto pozície by mala rokovať s Putinovým režimom o svojej „suverenite a územnej celistvosti“.

„Biely dom a spolková kancelária to koordinujú,“ prezradili novinárovi z vládnych kruhov.

„Zelenskyj by si mal sám uvedomiť, že takto to ďalej nejde. Bez akýchkoľvek podnetov zvonka. Mal by sa z vlastnej vôle obrátiť na svoj národ a vyhlásiť, že musíme rokovať,“ uviedol nemenovaný predstaviteľ vlády.

Podľa zdrojov Röpckeho existuje v tejto súvislosti aj plán B, no vo výsledku by znamenal to isté, ako plán A.

„To, o čo sa Berlín a Washington snažia ako o alternatívu k rokovaniam, je zmrazený konflikt bez dohody medzi konfliktnými stranami,“ povedal vládny insider.

To znamená, že aj keď sa prezidenti Volodymyr Zelenskyj a Vladimir Putin spolu nechcú a nebudú rozprávať, línia kontaktu sa upevní a stane sa novou kvázi hranicou medzi Ukrajinou a Ruskom.

USA aj Nemecko to popierajú

Ako informovali nemecký web Deutsche Welle a Ukrajinská pravda, predstavitelia USA aj Nemecka tieto správy medzičasom oficiálne popreli.

„Od začiatku ruskej útočnej vojny boli Spojené štáty a Nemecko odhodlané ukončiť ruskú agresiu a dosiahnuť spravodlivý mier na Ukrajine. A toto nemôže byť vnútený mier,“ uviedla nemecká vláda pre Deutsche Welle.

„Nemecko je pevne na strane Ukrajiny. Budeme podporovať Ukrajinu toľko, koľko bude potrebné na obranu proti ruskej agresii,“ zdôraznil Berlín s tým, že vláda „je v neustálom a úzkom kontakte s medzinárodnými partnermi“ a požaduje, aby Rusko stiahlo svoje jednotky z Ukrajiny.

James O’Brien, námestník amerického ministra zahraničných vecí pre európske a euroázijské záležitosti, na brífingu 27. novembra povedal, že Washington nemá žiadnu politiku „podnecovania“ Kyjeva, aby začal rozhovory s Moskvou.

„Vždy sme hovorili, že o tom musí rozhodnúť Ukrajina,“ povedal O’Brien pre agentúru Reuters v reakcii na článok Bildu.

Pripomeňme, že začiatkom novembra sám Zelenskyj vyhlásil, že na neho nikto netlačí, aby začal rokovania s Ruskom.

Putin vraj rokovať nechce

Ak by sa aj informácie Bildu ukázali ako pravdivé, podľa niektorých expertov tento scenár fungovať nebude. „Na Západe existuje mylná predstava, že ak vyviniete väčší tlak na Zelenského, aby si sadol za rokovací stôl, uskutočnia sa aj seriózne rokovania. Putin nechce vyjednávať, chce vyhrať túto vojnu,“ skonštatoval vojenský expert a výskumník think-tanku Európska rada pre zahraničné vzťahy (ECFR) Gustav Gressel.

„Tým, že udržiavame Ukrajinu slabou, vyzývame Putina, aby naďalej veril vo svoje víťazstvo a pracoval preň. Iba ak by Ukrajina bola na víťaznej ceste, Rusko by bolo ochotné rokovať,“ pokračoval.

Bilancia je pochmúrna

Takmer dva roky po začiatku invázie zostáva pod ruskou okupáciou približne 17 percent územia Ukrajiny a protiofenzíva brániaceho sa štátu sa nielenže skončila neúspechom, ale ruské jednotky čiastočne postupujú vo východnej časti krajiny.

Napriek tomu politické vedenie v Kyjeve stále verí vo víťazstvo, vrátane oslobodenia Krymu. Na to by však Ukrajinci potrebovali oveľa viac nových zbraní zo Západu a státisíce ďalších mužov. Problém je pritom s jedným aj druhým.