Bývalý hlavný ideológ Kremľa Surkov: Žiadna dohoda nebude, na budúci rok nastane dezorganizácia ukrajinského „falošného“ štátu

To podľa Surkova jasne potvrdzuje, že niektorí ukrajinskí lídri priznávajú, že nemajú vojnový plán a žiadne "zázračné" víťazstvo Ukrajiny sa nekoná. Mnohí poprední ľudia podľa neho snívajú o tom, že sa uskutoční akási Tretia minská dohoda [Minsk 2 určil, že ukrajinská vláda obnoví kontrolu nad celým územím Ukrajiny a v Luhansku a Donecku sa mali uskutočniť voľby, ktoré povedú k autonómnosti a decentralizácii, ale dohoda zlyhala, pozn. red.].

Tento scenár podľa kremeľského ideológa neprichádza do úvahy. "Žiadny Minsk 3 nebude. Rusko už dávno nie je sprostredkovateľom, ktorý trpezlivo rieši susedské spory. Rusko je teraz netrpezlivým účastníkom veľkého boja, ktorý si pôjde vlastnou cestou. Pochopte, pohania. Budúci rok bude rokom degradácie a dezorganizácie ukrajinského falošného ,štátu‘," napísal Surkov.

Putin: Rusko sa vrátilo do pozície superveľmoci a stalo sa silnejším

Čosi o neochote vzdať sa Donbasu vypovedajú aj vyjadrenia a kroky ruského prezidenta. Tento týždeň na zasadnutí mimovládnej Medzinárodnej ruskej ľudovej rady pochválil Rusko.

"Stali sme sa silnejšími," povedal šéf Kremľa pred predstaviteľmi ruského politického života, obchodu, kultúry a zástupcami rôznych náboženstiev. Vyzdvihol ako úspech aj vlaňajšiu anexiu ukrajinských území. Súčasné Rusko ňou podľa neho získalo a upevnilo "svoju suverenitu ako svetová veľmoc".

Zároveň Putin oficiálne schválil výrazné zvýšenie vojenských výdavkov, vďaka čomu bude budúci rok približne tridsať percent rozpočtových výdavkov Ruska smerovať do ozbrojených síl. Náklady na obranu a bezpečnosť Ruska spolu dosiahnu v budúcom roku približne štyridsať percent všetkých rozpočtových výdavkov.

Výdavky na obranu sa oproti roku 2023 v nasledujúcom roku zvýšia o takmer sedemdesiat percent.

Ukrajina rokovať nechce

Rokovania však vytrvalo odmieta aj druhá strana konfliktu. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v každom zahraničnom rozhovore pripomenie, že Ukrajina vojnu nevyvolala a musí obnoviť svoju územnú celistvosť, inak bude Rusko ohrozovať aj ostatné európske štáty.

Podobne sa vyjadrujú aj poprední ľudia zo Zelenského okolia. Napríklad vedúci prezidentskej kancelárie Andrij Jermak v polovici decembra potvrdil, že prezident nepôjde na žiadne rokovania o uzavretí mieru s Ruskom. "Môžem jasne povedať, že pod týmto prezidentom nebude žiadny Minsk 3," povedal Jermak s dôvetkom, že do rokovaní ich netlačia ani partneri.

Aj ukrajinský šéf diplomacie Dmytro Kuleba v stredu na prvom stretnutí Rady NATO – Ukrajina vyhlásil, že neexistuje patová situácia na bojiskách na Ukrajine. „Musíme pokračovať, musíme bojovať ďalej, Ukrajina nemôže ustúpiť,“ povedal. Za strategický cieľ Ukrajiny označil oslobodenie celého svojho územia vrátane polostrova Krym, a tento cieľ „zostáva nezmenený“ a Ukrajinu pri jeho napĺňaní „nič nezastaví“.

Západ to potajomky vníma inak

Oficiálne aj západní ministri obrany, šéfovia diplomacie či hlavy štátov prejavujú blahosklonnú zhovievavosť voči tomu, že protiofenzíva nevyšla, ako bolo plánované a Ukrajina nedosiahla žiadne významné územné zisky.

Do médií však pravidelne z anonymných zdrojov blízkych tomu istému vedeniu prenikajú informácie, že Spojené štáty americké aj Nemecko sa Ukrajinu snažia dotlačiť k mieru.

Jeden z najcitovanejších novinárov píšucich o vojne na Ukrajine Julian Röpcke pred pár dňami uviedol, že Spojené štáty a Nemecko chcú dostať Ukrajinu k rokovaciemu stolu s Ruskom, pričom súčasná frontová línia by sa podľa predstáv Berlína a Washingtonu mala stať novou hranicou medzi obomi znepriatelenými národmi. 

Začiatkom novembra aj americká televízna stanica NBC News s odvolaním sa na svoje zdroje tvrdila, že predstavitelia Spojených štátov amerických a Európskej únie začali s Ukrajinou diskutovať o možnosti mierových rokovaní s Ruskom. Poháňala ich údajne obava z patovej situácie a toho, či sú schopní pokračovať vo vojenskej pomoci Ukrajine.

Niektoré štáty priznávajú, že už nemajú čo dať

Ide pritom o veľmi reálne obavy. Európska únia dodala zatiaľ Ukrajine len približne 300-tisíc zo sľúbeného milióna kusov delostreleckej munície. Zvyšok nestihne dodať v sľubovanom čase do marca budúceho roka. 

Nová slovenská vláda od nástupu do funkcie upozorňuje, že Ukrajine už nemá čo odovzdať z vlastného vojenského arzenálu. Minulý týždeň rovnakú situáciu potvrdila česká ministerka obrany.