Kuleba: Ukrajina nemôže ustúpiť, musíme bojovať. Cieľom je oslobodenie celého územia vrátane Krymu

Kuleba sa zúčastňuje na prvom stretnutí Rady NATO – Ukrajina na úrovni ministrov zahraničných vecí. Po príchode do sídla Aliancie vyhlásil, že neexistuje patová situácia na bojiskách na Ukrajine.

„Musíme pokračovať, musíme bojovať ďalej, Ukrajina nemôže ustúpiť,“ povedal Kuleba.

Za strategický cieľ Ukrajiny označil oslobodenie celého svojho územia vrátane polostrova Krym, a tento cieľ „zostáva nezmenený“ a Ukrajinu pri jeho napĺňaní „nič nezastaví“.

Kuleba zároveň vyzval členov NATO, aby „výrazne posilnili“ výrobu zbraní vo svojich krajinách, ako aj munície a iného vojenského materiálu, ktorým podporujú Ukrajinu. Zároveň vyjadril nádej, že aj NATO aj EÚ už čoskoro prijmú ďalšie ďalekosiahle záväzky pomoci pre Ukrajinu.

Stoltenberg je presvedčený, že USA budú Ukrajine naďalej dodávať zbrane

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg je presvedčený, že Spojené štáty budú Ukrajine naďalej dodávať zbrane. Uviedol to v utorok na schôdzke šéfov diplomacií členských krajín NATO v Bruseli. Informovala o tom agentúra AFP.

„Som presvedčený, že Spojené štáty budú naďalej poskytovať podporu, pretože je v bezpečnostnom záujme USA, aby tak urobili, a je to tiež v súlade s tým, na čom sme sa dohodli,“ povedal Stoltenberg.

Washington poskytol Kyjevu od začiatku ruskej invázie vlani vo februári vojenskú pomoc za viac ako 40 miliárd dolárov a prisľúbil, že bude Ukrajinu podporovať tak dlho, ako to bude potrebné. Budúcnosť americkej podpory pre Ukrajinu však spochybnil odpor zo strany členov Republikánskej strany, ktorí sú zástancami tvrdej línie, pripomína AFP.

Obavy Kyjeva vzrastajú

Obavy o ďalšiu podporu západných krajín pre Kyjev vzrástli, keď vrchný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl generál Valerij Zalužnyj priznal, že vojna sa dostala do „patovej situácie“.

„Vyzývam aj spojencov, ktorí sú zaviazaní, aby pokračovali v poskytovaní podpory,“ uviedol šéf NATO a pripomenul sľúbenú pomoc v hodnote 10 miliárd eur od Nemecka a Holandska. „Hoci sa frontová línia až tak neposunula, Ukrajinci dokázali spôsobiť ruským silám ťažké straty,“ dodal.

Lotyšský minister zahraničných vecí Krišjánis Kariňš povedal, že Ukrajina potrebuje viac „striel dlhého doletu, aby dokázala narušiť ruské logistické spôsobilosti“. „Je v našom priamom záujme naďalej podporovať Ukrajinu, aby sme sa uistili, že Rusko túto vojnu nevyhrá,“ dodal.

Ukrajina sa snaží o členstvo v Severoatlantickej aliancii, ktorá však Kyjevu zatiaľ nepredložila oficiálnu pozvánku. Členovia Aliancie však na samite vo Vilniuse prisľúbili, že Ukrajina jedného dňa bude súčasťou NATO, konštatuje Reuters.

Musí platiť medzinárodné právo

Stoltenberg v utorok večer po prvom dni ministerských rokovaní povedal, že pre všetky ozbrojené konflikty musí platiť medzinárodné právo. Konflikty na Ukrajine a v Pásme Gazy však označil za „veľmi odlišné“, a preto Západ na ne reaguje rôznym spôsobom.

Reagoval na obvinenia lídrov niektorých arabských krajín, že Západ neuplatňuje rovnaké štandardy na izraelské útokx v Gaze ako na ruské útoky na Ukrajine.

„Medzinárodné právo, humanitárne právo sa musí rešpektovať vo všetkých konfliktoch a civilné životy musia byť vždy chránené,“ uviedol Stoltenberg pred novinármi.

„Ukrajina nikdy nebola hrozbou pre Rusko, Ukrajina nikdy nenapadla Rusko. Ruská invázia na Ukrajinu bola nevyprovokovanou inváziou, je to širokoplošná invázia do inej krajiny,“ upozornil Stoltenberg. Dodal, že Ukrajina má právo brániť sa proti nevyprovokovaným útokom a zachovať si svoju územnú celistvosť.

(tasr)