KOŠICE – V dnešnej dobe digitálnej éry, keď sa veľká časť života detí a dospievajúcich odohráva online, sa kyberšikana stáva čoraz častejším a závažnejším problémom. Táto forma šikanovania využíva mechanizmy a nástroje virtuálneho priestoru a môže mať pre deti vážne psychické a emočné následky.
Kyberšikanovanie sa neobmedzuje len na priestor školy a môže prísť kedykoľvek, čo vytvára pre obete pocit neustáleho ohrozenia. Agresori môžu zostať anonymní a nevidia priamu reakciu obete, čo môže viesť k závažnejším formám agresívneho správania. Často dochádza ku kombinácii virtuálneho a reálneho šikanovania, čo ešte viac komplikuje situáciu. Téme šikany sa venoval aj kolega David Markovič, ktorý tiež vysvetľuje, aká je hranica medzi bežným detským sporom a šikanou a kto je zodpovedný za bezpečnosť detí.
Podľa sprievodcu pre školské prostredie Prevencia a riešenia šikanovania existujú určité signály, ktoré môžu naznačovať, že dieťa je obeťou kyberšikany. Medzi ne patria zmeny v správaní ako úzkosť, depresia, odmietanie chodiť do školy, znížený akademický výkon alebo neobvyklé správanie súvisiace s ich digitálnymi zariadeniami, napríklad náhle vypínanie alebo skrývanie obrazovky, keď príde dospelý. Riešeniu problematiky sa aktívne venuje aj projekt Nedaj sa, hovor o tom! Usporadúva na školách po celom Slovensku predstavenia na tému šikany a kyberšikany.
Prevencia kyberšikanovania zahŕňa monitoring skupinovej dynamiky v neformálnych školských skupinách vytvorených na internete a na sociálnych sieťach, správu digitálnych zariadení školy, nastavenie jasných pravidiel pre používanie digitálnych zariadení a tvorbu siete kontaktov s odborníkmi. Dôležitú úlohu zohráva aj vzdelávanie žiakov v oblasti ochrany súkromia, kritického myslenia, poznania pravidiel bezpečného internetu a techník na ochranu pred nevhodným obsahom.
Podľa detskej psychologičky Lenky Lipanovej je kľúčovou úlohou rodičov a učiteľov v prevencii a riešení kyberšikany medzi deťmi o probléme aktívne hovoriť a všímať si zmeny v správaní detí. Psychologička ďalej radí, ako rozpoznať, či je dieťa obeťou šikany: „Dieťa sa môže strániť aktivít triedy, môže mať nechuť ísť na výlet, školský večierok, môže mať zmeny nálad, zmeny vo svojom obvyklom prejave. Každý odklon smerom príliš von alebo príliš dnu v rámci prežívania môže signalizovať problém.“
Akčný plán riešenia šikanovania v školách a v školských zariadeniach na roky 2022 –2023 uvádza ďalšie prípadné prejavy dopadu šikany v kontexte online aj offline prostredia ako radikalizáciu postojov a názorov, možnú závislosť na sociálnych sieťach, zmenu osobnosti, stratu pozornosti, zhoršenie medziľudských vzťahov a konanie v afekte, vyhýbanie sa školským povinnostiam, záškoláctvo či znižovanie sebavedomia a vznik pocitu menejcennosti.
Dôležité je vytvárať v triedach prostredie, kde sa otvorene diskutuje o šikane a sú stanovené jasné princípy, ako postupovať v prípade jej výskytu. Lipanová zdôrazňuje, že je potrebné viesť deti k tomu, aby sa nehanbili o problémoch hovoriť a vyhľadať pomoc: „Podporu môže dieťa čerpať najmä vo vzťahu, takže sa treba zamerať na to, aby sme so svojím dieťaťom trávili čas a úprimne sa o neho zaujímali, ak nám niečo hovorí, neboli polovicou koncentrácie v práci a iných starostiach, ale duchom prítomní pri dieťati.“
Ak má totiž dieťa podľa odborníčky istotu a oporu vo vzťahu, zvyšuje sa pravdepodobnosť, že osloví dospelých so žiadosťou o radu, prípadne priamo o pomoc. Lipanová tiež hovorí o možnosti oznámiť šikanu anonymne, napríklad vhodením odkazu do školskej schránky, alebo inak podľa pravidiel, ktoré si školská trieda dohodne.
Kyberšikana je vážny problém, ktorý si vyžaduje komplexný prístup v prevencii a riešení. Dôležitá je spolupráca medzi školou, rodičmi a odborníkmi, aby sa deti cítili bezpečne a vedeli, kam sa obrátiť so žiadosťou o pomoc. Včasná intervencia a podpora môžu predchádzať závažným psychickým a emocionálnym následkom, ktoré môže kyberšikana spôsobiť.