Kyberšikanovanie sa neobmedzuje len na priestor školy a môže prísť kedykoľvek, čo vytvára pre obete pocit neustáleho ohrozenia. Agresori môžu zostať anonymní a nevidia priamu reakciu obete, čo môže viesť k závažnejším formám agresívneho správania. Často dochádza ku kombinácii virtuálneho a reálneho šikanovania, čo ešte viac komplikuje situáciu. Téme šikany sa venoval aj kolega David Markovič, ktorý tiež vysvetľuje, aká je hranica medzi bežným detským sporom a šikanou a kto je zodpovedný za bezpečnosť detí.
Podľa sprievodcu pre školské prostredie Prevencia a riešenia šikanovania existujú určité signály, ktoré môžu naznačovať, že dieťa je obeťou kyberšikany. Medzi ne patria zmeny v správaní ako úzkosť, depresia, odmietanie chodiť do školy, znížený akademický výkon alebo neobvyklé správanie súvisiace s ich digitálnymi zariadeniami, napríklad náhle vypínanie alebo skrývanie obrazovky, keď príde dospelý. Riešeniu problematiky sa aktívne venuje aj projekt Nedaj sa, hovor o tom! Usporadúva na školách po celom Slovensku predstavenia na tému šikany a kyberšikany.
Prevencia kyberšikanovania zahŕňa monitoring skupinovej dynamiky v neformálnych školských skupinách vytvorených na internete a na sociálnych sieťach, správu digitálnych zariadení školy, nastavenie jasných pravidiel pre používanie digitálnych zariadení a tvorbu siete kontaktov s odborníkmi. Dôležitú úlohu zohráva aj vzdelávanie žiakov v oblasti ochrany súkromia, kritického myslenia, poznania pravidiel bezpečného internetu a techník na ochranu pred nevhodným obsahom.
