Situácia prezidenta Zelenského na Ukrajine začína byť neudržateľná

Druhý summit Európskeho politického spoloèenstva Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP

Peter Janura pôsobil ako diplomat Kanady na Ukrajine, v Magrebe a Saudskej Arábii. Momentálne žije na Slovensku a pre Štandard píše o geopolitike.

Dnes bude reč o Amerike vo volebnom roku, dôležitých zmenách na Ukrajine a znepokojujúcich správach z Izraela, Gazy, ale aj Sýrie a širšieho Blízkeho východu.

Prezidentské voľby v USA

Americký štát Maine prispel k nestabilite a ústavnému zmätku okolo volieb v roku 2024 tým, že sa stal druhým štátom ktorý odstránil Donalda Trumpa z hlasovacích lístkov v primárkach republikánskej strany kvôli obvineniu z jeho roly na nepokojoch vo Washingtone 6. januára 2021. Krok štátnej tajomníčky Mainu Shenny Bellowsovej, ktorý nasledoval po podobnom rozhodnutí Najvyššieho súdu v Colorade zo začiatku decembra, zosilnil rastúcu neistotu okolo prezidentských volieb v roku 2024 a donúti Najvyšší súd USA, aby sa touto otázkou zaoberal. Rozhodnutie štátu Maine tak zintenzívnilo už existujúci chaos okolo volieb a má potenciál ešte viac prehĺbiť názorové rozdiely a polarizáciu v spoločnosti. Vzhľadom na svoju konzervatívnu väčšinu Najvyšší súd USA pravdepodobne toto rozhodnutie zruší a umožní Donaldovi Trumpovi zúčastniť sa republikánskych primárok, ako aj všeobecných volieb v novembri 2024. Trump sa už stihol proti týmto rozhodnutiam odvolať na úrovni oboch týchto štátov.

Napriek tomu bude veľká väčšina Trumpových voličov vnímať tento vývoj ako pokus Demokratickej strany „zakázať“ Trumpovi kandidovať, naopak, pre demokratov je Trump stále považovaný za niekoho, kto si nezaslúži kandidovať za prezidenta. V dôsledku toho oba tábory vnímajú druhú stranu ako ohrozenie demokracie a demokratických volieb v USA. Ak by tento trend eskaloval, porazená strana by v konečnom dôsledku mohla spochybniť legitimitu novembrových volieb. Je preto čoraz jasnejšie, že s blížiacim sa dňom volieb sa bude nestabilita v Spojených štátoch stupňovať.  

Amerika sa vo volebnom roku čoraz viac zameriava na vnútornú dynamiku v krajine, okrem volieb ide najmä o krízu na hraniciach s Mexikom (kadiaľ od začiatku Bidenovej administratívy prešli milióny nelegálnych migrantov) a veľké rozpočtové spory medzi demokratmi a republikánmi. Vyplýva z toho, že v rámci oboch súčasných vojenských konfliktov (Ukrajina/Rusko a Izrael/Palestína) Američania pravdepodobne nebudú schopní “sprevádzať“ a podporovať svojich spojencov tak ako doteraz.

Odvrátenou stranou tohto tvrdenia je, že oba tieto konflikty už preto nadobúdajú vlastnú dynamiku, ktorá poškodzuje vojensky slabšiu stranu.

Ukrajina/Rusko

Ukrajinské ozbrojené sily naďalej pociťujú ťažkosti vzhľadom na neschopnosť USA a Európskej únie poskytnúť dostatočne vysokú vojenskú a finančnú podporu. Ukrajina oficiálne prijíma „obrannú stratégiu“, pričom zvyšuje intenzitu útokov na ciele vo vnútrozemí Ruskej federácie. Opakované útoky na mesto Belgorod a zničenie výsadkovej lode Novočerkassk v krymskom prístave mali za následok materiálne a ľudské straty na strane Ruskej federácie. Ukrajina v dôsledku toho čelí veľkým eskalačným raketovým útokom na viaceré mestá vrátane Kyjeva, Charkova a Odesy. Dokonca aj ukrajinskí predstavitelia uznávajú, že rok 2024 bude ťažký. Početné videá nedobrovoľných mobilizácií na Ukrajine naznačujú, že je čoraz ťažšie doplniť vojenské jednotky a že obyvateľstvo pomaly začína spochybňovať súčasnú vojenskú stratégiu. Avizovaná protiofenzíva nepriniesla od svojho spustenia v júni 2023 žiadne výrazné výsledky. Rusko navyše jednoznačne volí stratégiu “vyčerpávajúcej vojny“, keď je eliminácia nepriateľských vojakov a vojenského materiálu dôležitejšia ako územné zisky.

Prezident Biden tiež nedávno zmenil svoj tón, pokiaľ ide o podporu Ukrajiny zo strany USA. Namiesto už zaužívaného vyhlásenia, že USA budú podporovať Ukrajinu “tak dlho, ako to bude potrebné“, americký prezident najnovšie hovorí, že USA budú podporovať Ukrajinu “tak dlho, ako to bude možné“. Niektorí pozorovatelia sa domnievajú, že táto zmena lexiky môže naznačovať prípravu USA na potenciálne prímerie. Pre Ukrajinu a prezidenta Zelenského je však táto možnosť neprijateľná, pretože by v skutočnosti viedla k rozdeleniu krajiny. Napriek tomu denník New York Times nedávno uverejnil článok, v ktorom sa uvádza, že Putin je pripravený rokovať o prímerí výmenou za to, že mu bude udelená kontrola nad približne 20 percentami ukrajinského územia, ktoré má v súčasnosti v rukách. Zatiaľ čo Bidenova administratíva popiera akékoľvek iniciatívy vyjednaného riešenia s Ruskom, v súčasnosti sa čoraz viac odborníkov domnieva že takéto riešenie nie je vylúčené.

Otázka, ako dlho dokážu ich ozbrojené sily odolávať ruskému tlaku, trápi aj Ukrajincov a dostáva sa čoraz viac do popredia. Ukrajinský prezident, ktorý sa pokúša mobilizovať ďalších 500 000 vojakov, naráža na rastúci domáci odpor svojho vojenského štábu vrátane generála Valerija Zalužného a kyjevského starostu Vitalija Klička.

Zelenského situácia sa doma pomaly stáva politicky neudržateľnou, keďže sa zdá, že Ukrajine momentálne dochádzajú vojaci aj zbrane.

Izrael/Palestína

Konflikt medzi Izraelom a hnutím Hamas naďalej eskaluje. Izraelská armáda podnikla útoky na Sýriu a Libanon a oznámila, že zaútočila na sýrsku vojenskú infraštruktúru a “teroristických lídrov a infraštruktúru Hizballáhu“. Útok bezpilotného lietadla zasiahol kanceláriu Hamasu v Bejrúte a zabil šesť ľudí vrátane vysokého predstaviteľa Hamasu Saleha al-Arouriho. Komerčná cirkulácia lodí sa nateraz v Červenom mori pozastavila, pretože Hútíovia podporovaní Iránom pravidelne vystreľujú protilodné balistické rakety z Jemenu a z jeho pobrežných vôd smerom na komerčné plavidlá. Hútíovia sa už dokonca dostali do prestreliek s americkým námorníctvom. Bezpečnostná rada OSN neustále organizuje mimoriadne stretnutia, na ktorých sa diskutuje o mieri a bezpečnosti, avšak bez toho, aby došlo k hmatateľným zmenám v teréne.

Konflikt naďalej eskaluje kvôli absencii priamej (prednostne diplomatickej) intervencie zo strany vonkajších aktérov, akými sú OSN, USA či iní významní medzinárodní hráči. Zatiaľ čo potenciál väčšieho regionálneho konfliktu rastie, islamské štáty a hnutia (Turecko, Irán, Hizballáh…) sa zatiaľ nepripojili k Hútíom v ich oficiálnom vyhlásení vojny proti Izraelu.

Z Izraela však počuť aj iné znepokojujúce výroky, ktoré smerujú najmä k Európe a severnej Amerike. Ide v nich o potenciálne vysídlenie až dvoch miliónov Palestínčanov z ich domovov v pásme Gazy, čo by mohlo eventuálne viesť k ďalšej migračnej kríze.

To všetko sa deje v čase, keď sa Európa a Severná Amerika už teraz stretávajú s problémami so súčasným prílevom utečencov.

Svet je na začiatku roku 2024 v znepokojujúcom stave.


Ďalšie články