Nepomohli Abramsy ani Leopardy. Prečo ukrajinská protiofenzíva zlyhala

Letná protiofenzíva mala znamenať obrat na fronte. Západ veril, že Ukrajina získa späť väčšie územie a podarí sa jej prielom na Krym, kde naruší ruské zásobovacie trasy. Poskytol jej preto muníciu, značné počty modernej vojenskej techniky a aj výcvik v európskych štátoch.

Keďže plány na podobnú operáciu boli mesiace pred jej neoficiálnym začiatkom verejne známe, ruská armáda nenechala nič na náhodu. Rozsiahle územia husto zamínovala, natiahla tam ostnaté drôty, protitankové zátarasy a vykopala rozsiahle zákopy a bunkre. Niektorí vojenskí analytici to označili za najrozsiahlejší obranný systém v Európe od konca druhej svetovej vojny.

Informácie, že protiofenzíva nenapĺňa účel, sa z anonymných kruhov za veľkou mlákou začali šíriť už na prelome júna a júla. S príchodom jesene a daždivého počasie sa posun ukrajinských vojsk ešte viac spomalil.

Ukrajinský neúspech definitívne potvrdil hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj, keď začiatkom novembra pre The Economist priznal, že na bojisku je patová situácia.

Americký zahraničnopolitický časopis Foreign Affairs teraz zanalyzoval, prečo niekoľkomesačné boje nepriniesli Ukrajine žiaden posun.

Bez prielomu ide o opotrebovávaciu vojnu, ktorú Ukrajina nevyhrá

Profesor medzinárodných vzťahov Stephen Biddle píše, že hoci leto prinieslo niekoľko ukrajinských úspechov (najmä proti ruským vojnovým lodiam v Čiernom mori), na súši nedošlo k žiadnemu prelomu. „Obmedzené úspechy boli vykúpené za veľkú cenu a teraz ich výrazne vykompenzovali ruské úspechy na iných miestach bojiska. Teraz je jasné, že ofenzíva zlyhala,“ konštatuje.

Na presné odpovede podľa neho potrebujeme údaje a dôkazy, ktoré sú počas trvajúcej vojny nedostupné. Najlepšou odpoveďou sú podľa neho dobré obranné opatrenia, zabezpečené zásobovanie a motivácia ruských vojakov udržať pozície. Tieto faktory sú pre Ukrajinu pochmúrne.

„Bez ofenzívneho prielomu sa úspech v pozemnej vojne mení na opotrebovávaciu vojnu. Tá nemôže mať pre Ukrajinu priaznivý výsledok. Vyžadovala by si, aby jej sily prekonali početne silnejšieho protivníka vo vojne, ktorá by sa mohla natiahnuť na veľmi dlho,“ poznamenáva.

Nepomohli by ani lepšie zbrane dodané skôr

Ani keby Spojené štáty dodali Ukrajine stíhačky F-16, rakety dlhého doletu ATACMS alebo tanky Abrams skôr a vo väčšom množstve, Ukrajina by podľa Biddleho nespravila prielom, lebo technológia je v pozemnej vojne málokedy rozhodujúca.

„Napríklad F-16 je 46 rokov stará platforma, ktorá by v prostredí ukrajinskej protivzdušnej obrany nebola schopná prežiť. Spojené štáty a NATO ju nahrádzajú modernejšími stíhačkami F-35 práve preto, že je príliš zraniteľná,“ vysvetľuje s dôvetkom, že ani flotila týchto stíhačiek by Ukrajine neposkytla vzdušnú prevahu, ktorá by mohla vytvoriť prielom na zemi.

Pripúšťa, že rakety ATACMS by umožnili Ukrajine zasiahnuť hlbšie ciele, najmä na Ruskom ovládanom Kryme, a narušiť tak ruské zásobovanie. Druhým dychom dodáva, že Rusi už dokázali, že sú zdatní v boji proti navádzaniu GPS, ktoré tieto rakety používajú na zasiahnutie cieľov. Ako príklad uvádza raketový systém kratšieho dosahu HIMARS, ktorý bol pre Ukrajinu veľmi účinný najmä v prvom roku vojny. „Teraz je oveľa menej účinný, čiastočne preto, že Rusi znížili svoju závislosť od veľkých zásobovacích uzlov v dosahu zbrane, ale aj preto, že sa naučili rušiť signály GPS, ktoré oba raketové systémy používajú na navádzanie,“ konštatuje autor analýzy.

Ako ďalšie si berie na mušku americké tanky Abrams a nemecké tanky Leopard 2, ktoré si v letnej ofenzíve počínali dobre, ale sami osebe by vojnu nedokázali rozhodnúť. „Z menej ako sto tankov Leopard 2 v ukrajinskej službe bolo najmenej 26 vyradených, ďalšie sa nemôžu používať pre problémy s opravami a údržbou,“ vymenúva analytik. Tanky potrebujú na udržanie sa v boji rozsiahlu podpornú infraštruktúru: kombinované zbrane s pechotou, delostrelectvo a ženistov. Tie Ukrajina v roku 2023 nebola schopná poskytnúť.

A Ukrainian Leopard Tank was knocked out by a Russian kamikaze drone while on the move. pic.twitter.com/m1w6kwPOd6

— EurAsian Times (@THEEURASIATIMES) November 1, 2023

Zdôrazňuje tiež, že Ukrajina nasadila do protiofenzívy väčšinou neskúsené formácie, ktoré absolvovali len päťtýždňový západný výcvik. „Päť týždňov nie je dostatočný čas na zvládnutie zložitosti moderného boja. Niektorí americkí dôstojníci sa tiež domnievajú, že ukrajinský generálny štáb oslabil bojovú silu krajiny tým, že rozdelil jej úsilie na tri fronty namiesto jednej osi, čím sa jednotky na každom fronte stali príliš slabými na to, aby sa presadili,“ uvádza Biddle.

Prielomy sa vo vojne dejú, ale nie tak často

Analytik dodáva, že aj keby boli ukrajinské jednotky lepšie vycvičené a zoskupené, je len „možné“, že by minulý rok prerazili ruskú obranu.

Pri zdôvodnení si pomáha rôznymi momentmi v histórii, keď aj lepšie armády nedokázali preraziť kvalitnú obranu: napríklad nemecký pokus o prielom pri Kursku v roku 1943, neúspech Erwina Rommela pri Tobruku v roku 1941, iracké obliehanie Abadanu v rokoch 1980 až 1981 či izraelská invázia do južného Libanonu v roku 2006.

Aby útočné prielomy uspeli, vyžadujú si podľa neho kombináciu útočných schopností a plytkú predsunutú obranu s nemotivovanými či logisticky nepodporovanými obrancami – prípadne oboje. Nemecká invázia do Francúzska v roku 1940 vyradila Francúzsko za mesiac a nemecká invázia do Sovietskeho zväzu v roku 1941 postúpila k bránam Moskvy za sezónu. Izraelská ofenzíva vo vojne v roku 1967 prelomila egyptskú obranu na Sinaji za menej ako šesť dní a americká ofenzíva v operácii Púštna búrka v roku 1991 dobyla Kuvajt za sto hodín.

Pri minuloročnej ruskej armáde sa stratégovia prerátali.

„Slabá výkonnosť Ruska a slabá bojová motivácia v roku 2022 viedli mnohých k tomu, že v roku 2023 očakávali ruskú neschopnosť alebo zbabelosť, prípadne oboje, ale Rusi sa zo svojich neúspechov poučili natoľko, že v tom čase už predstavovali oveľa ťažší cieľ,“ uzatvára autor.

Dlhá pozičná vojna, ktorá si vyžiada podporu spojencov

Robustná a hlboká ruská obrana podľa neho spôsobí, že pre Ukrajinu bude veľmi ťažké dosiahnuť v dohľadnom čase rozhodujúci prielom. Nič na tom nezmenia ani nové zbraňové systémy a moderná vojenská technika, ktorú by jej dodal Západ.

Keďže neúspech minuloročnej protiofenzívy nebol výsledkom „žiadnej radikálnej novej technológie“, je jeho slovami nepravdepodobné, že by nasadenie takej technológie zvrátilo situáciu na bojisku.

„Prognóza Ukrajiny do veľkej miery závisí od budúcej pomoci Západu, ale aj pri pokračujúcej pomoci konflikt pravdepodobne zostane ešte dlho pozičnou vojnou, ak nedôjde k zrúteniu ruskej vôle bojovať alebo k prevratu v Moskve. Úspech Ukrajiny si teda bude vyžadovať trpezlivosť na dlhú a tvrdú vojnu zo strany Ukrajiny aj jej západných spojencov,“ uzatvára Biddle.

Kongres ešte stále neschválil ďalší balík vojenskej pomoci

Pripomeňme, že americký prezident Joe Biden požiadal koncom minulého roka o doplnkový balík výdavkov vo výške 106 miliárd dolárov, ktorý sa má rozdeliť okrem iného aj medzi Ukrajinu a Izrael. Jeho schválenie blokujú republikáni, podľa ktorých by sa balíky pomoci mali posudzovať oddelene.

Ukrajinské ministerstvo obrany aj generálny štáb pritom zdôrazňujú, že im dochádza munícia.

„Viete, je zrejmé, že pretrvávajúci nedostatok finančných prostriedkov nás prinútil pozastaviť čerpanie ďalších položiek z našich zásob vzhľadom na dôsledky pre našu vlastnú vojenskú pripravenosť,“ povedal generálmajor vzdušných síl USA Pat Ryder s dôvetkom, že preto spojenci nemôžu Ukrajine dodať tie najnaliehavejšie veci, ako delostrelecké náboje či protitankové zbrane.

Problém ešte zhoršuje skutočnosť, že Európska únia prisľúbila dodať milión nábojov do jari tohto roka, ale podľa zákonodarcov Európskeho parlamentu na bojisko zatiaľ poslala len 300-tisíc kusov.